Islamské bankovníctvo I

Autor: Ing. Michal Kohút
16.10.2002 (00:00)

Zvýšený záujem o arabský svet nenechal ľahostajnou ani redakciu www.banky.sk. Samozrejme, že predmetom nášho záujmu nebude fundamentalizmus a terorizmus, ale vskutku originálne a inšpiratívne bankovníctvo v duchu zásad islamu. Prinášame Vám možnosť zoznámiť sa s touto plnohodnotnou alternatívou klasického bankovníctva, ktorá nepripúšťa funkciu úroku ako prospechu plynúceho z požičiavania peňazí. Neveríte?

Históriu svetového bankovníctva už z predchádzajúcich príspevkov máme určite v malíčku. Pre pochopenie súvislostí a získania celistvého obrazu však nahliadnime na históriu ešte raz, tentokrát v kontexte islamského bankovníctva.

Ako sa to teda začalo? Už v starom Babylone pred 10 000 rokmi boli zaznamenané zárodky klasického bankovníctva. Chrámy tohto starobylého mesta miest, prijímali vklady a poskytovali pôžičky.

V arabskom svete do 7.storočia n.l. realita vyzerala napríklad takto: Ali si požičal resp. kúpil niečo na dlh od Mustafu s tým, že svoj záväzok musí vyrovnať v stanovenom čase. Pôžička bola bezúročná. Ak sa Alimu dlh v stanovenom čase nepodaril zaplatiť, mohol požiadať o odklad s tým, že zaplatí dvojnásobok. Väčšinou však dlžník Ali nemal na splatenie takého navýšenia, stal sa otrokom Mustafu, ktorý ho predal, a tak vyrovnal dlžnú čiastku.

V židovskom a kresťanskom náboženstve bol úrok z pôžičky pre "blížneho svojho" a jeho horšia forma - úžera zakázaná, avšak výklad židovského náboženstva pojmu "blížny" bol ohraničený len na vlastnú komunitu. Realita mnohokrát však samozrejme bola a je úplne odlišná. Úžera môže byť prehlásená za druhé najstaršie remeslo.

K výrazným zmenám v spoločnosti prišlo s príchodom islamského náboženstva. Korán obrazne popisuje pojmom "ribá" ako úroku za poskytnuté peniaze. Žiada veľkorysosť bohatých voči chudobným dlžníkom a hovorí -"kto nie je úžerník zaľúbi sa Bohu". Každopádne o ribá sa vyjadruje hanlivo a odsudzujúco. Korán výslovne zakázal úžernícku formulku o zdvojnásobení dlhu v prípade neplatenia.
Nejednotnosť výkladu zapríčinila, že v celej histórii až dodnes sa vedú spory, či daný pojem predstavuje spravodlivý alebo úžernícky úrok.

Korán je posvätná kniha moslimov, písomná podoba božieho slova, ktoré bolo zjavené Prorokovi Muhammadovi v prvej polovici 7. storočia n.. Zjavenie sa najskôr predávalo ústne. Dnešná podoba Koránu je výsledkom postupne vznikajúcich písomných záznamov o božom slove.

10. storočie prinieslo novú možnosť platobného styku – zmenky. Zmenkami sa povedľa peňazí splácali dlhy, dávali úplatky, dokonca aj vyberali dane. Poplatok za vysporiadanie zmenkového obchodu bol naozaj minimálny. Na tomto mieste je nutné doplniť, že v arabskom svete odjakživa platili vyššie morálne princípy typu konanie na svoju česť, hrdosť, úcta, dobroprajnosť, ale i sklon k bohémskemu životu a radikálnym opatreniam z nerešpektovania náboženstva.

12 storočie zaviedlo pojem "mudarába", ktoré sa neskôr stalo jedným z pilierov teórie islamského bankovníctva. Predstavuje obchodný vzťah, kde vkladateľ kapitálu a podnikateľ (banka), ktorý ho dokáže svojou prácou zhodnotiť, sa budú deliť na zisku v určitom pomere, pričom prípadnú stratu nesie v plnej výške vkladateľ. Túto filozofiu už mali zabehnutú aj janovskí bankári pod názvom "commenda", tento bankový systém však postupne v Európe vymizol.

Príklad stredovekej zmluvy zostavenej sudcom na žiadosť zúčastnených strán: Toto je doklad spísaný v prospech Mustafu, syna Mustahovho, spísaný menom Aliho, syna Ahmedovho: Dávam ti 50 dirhamov dobrého zrna formou mudaráby s tým, že ho použiješ na nákup a predaj, tak za hotové, ako i na úver vo všetkých druhoch obchodov s ním spojených podľa svojho uváženia. A čokoľvek Ti Boh, a On je najvyšší poskytne, polovica bude moja a polovica tvoja ako odmena za tvoju prácu. Dal som ti tieto peniaze a ty si ich prevzal a to v čiastke 50 v mesiaci 5., roku 1600....

V 19. storočí časté vojny zapríčinili, že Osmanská ríša sa zadĺžila v zahraničí natoľko, že nič nebránilo európskym bankám využiť výhodné politické prostredie, a za niekoľko desiatok rokov vybudovať hustú sieť bankových pobočiek klasického typu. Na škodu veci však až príliš európskych a s európskymi zamestnancami. Takto vznikli Egyptská banka (18655), Osmanská banka (1856), Anglo – egyptská banka (1864). Osudy bankovníctva Islamu sú práve pred veľkou hospodárskou krízou a Vám nič nebráni dopiť kávičku a pokračovať v slede udalostí a jeho fungovania v druhej časti...



Tweet