Bezhotovostná éra klope na dvere. Čo sa mení pre Slovákov od mája?
Slovenské podnikateľské prostredie prechádza od začiatku roka zásadnou transformáciou, ktorá mení nielen technické fungovanie predaja, ale aj samotnú definíciu toho, kto podlieha regulácii.
Nový zákon o evidencii tržieb výrazne rozšíril okruh subjektov povinných používať systém eKasa a od 1. mája 2026 k tomu pribudne ďalšia povinnosť, a to umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu pri nákupe nad jedno euro. Štát tak jednoznačne smeruje k vyššej transparentnosti tržieb a zároveň tlačí ekonomiku k digitalizácii.
Kľúčovou zmenou je posun od pojmu „podnikateľ“ k širšiemu označeniu „predávajúci“. Povinnosti sa tak po novom vzťahujú prakticky na každého, kto opakovane predáva tovar alebo poskytuje služby na konkrétnom mieste a prijíma platby priamo od zákazníka. To znamená, že do systému evidencie tržieb sa dostávajú aj menší poskytovatelia služieb či predajcovia, ktorí doteraz mohli fungovať mimo neho. Rozhodujúce už nie je formálne postavenie, ale samotný charakter činnosti.
S tým úzko súvisí aj nová povinnosť prijímať bezhotovostné platby. Zákon však podnikateľom ponecháva flexibilitu pri výbere konkrétnej formy. Ako upozorňuje daňový odborník zo spoločnosti Grant Thornton Verner Hakoš, ak predávajúci umožňuje platiť cez platobný terminál, nemusí umožňovať platbu QR kódom a naopak. Rôzne formy bezhotovostných platieb sú tak rovnocenné a podnikatelia si môžu zvoliť riešenie podľa nákladov či technických možností. Práve QR platby sa pritom čoraz častejšie skloňujú ako alternatíva s nižšími prevádzkovými nákladmi.
Nové pravidlá zároveň posilňujú aj práva spotrebiteľov. Podľa finančnej správy si zákazníci budú môcť od mája vybrať, či zaplatia hotovosťou alebo bezhotovostne, pričom za bezhotovostnú úhradu nesmie byť účtovaný žiadny dodatočný poplatok. Výnimkou sú len situácie, keď nastane technický výpadok, napríklad internetu či elektriny, a predávajúci dočasne nemôže bezhotovostnú platbu prijať. Povinnosťou obchodníkov bude aj jasne informovať o dostupných spôsoboch platby priamo na mieste predaja.
Zmeny však nejdú len smerom k väčšej flexibilite, ale aj k prísnejšiemu dohľadu. Predávajúci budú musieť dôsledne evidovať každú tržbu a zákazníkovi vydať pokladničný doklad s presne stanovenými náležitosťami vrátane overovacích prvkov. Novinkou je aj možnosť zasielania dokladov elektronicky, ak s tým zákazník súhlasí. Sprísňujú sa aj postupy pri technických problémoch. V prípade poruchy pokladnice už nestačí kontaktovať servis, ale je potrebné bezodkladne informovať finančnú správu.
Dôležitým aspektom je aj to, že zákon považuje bezhotovostné platby za rovnocenné hotovosti, a teda podliehajú rovnakým pravidlám evidencie. V praxi sa pritom už ukazuje, že podnikatelia robia chyby najmä v nesprávnom posúdení, čo sa považuje za predajné miesto, alebo v mylnom presvedčení, že bezhotovostné transakcie evidovať netreba. Aj tieto nejasnosti môžu viesť k sankciám, ktoré zákon výrazne sprísňuje. Pokuty môžu podľa Hakoša dosiahnuť desiatky tisíc eur a v krajnom prípade hrozí aj zákaz činnosti, pričom majú okamžitý finančný dopad.
Hoci legislatíva zachováva niektoré výnimky, napríklad pre predaj na diaľku či vybrané špecifické činnosti, celkový trend je jednoznačný. Štát si chce zabezpečiť lepší prehľad o reálnych tržbách a zároveň vytvoriť tlak na modernizáciu platobného styku. Očakáva sa pritom, že najmä menšie prevádzky budú čoraz viac využívať jednoduchšie riešenia, ako sú QR platby, čo si vyžiada aj väčšiu pripravenosť zo strany zákazníkov, napríklad v podobe aktualizovaných bankových aplikácií.
Slovenský trh tak vstupuje do obdobia, keď sa hotovosť síce úplne nevytráca, no postupne stráca svoje dominantné postavenie. Pre podnikateľov to znamená nutnosť rýchlej adaptácie, pre spotrebiteľov vyšší komfort a pre štát väčšiu kontrolu nad ekonomickou aktivitou.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet