Bezhotovostné platby prichádzajú, no nie všetci sú pripravení
Slovenský podnikateľský sektor čelí v oblasti platieb zásadnej zmene, ktorá urýchľuje digitalizáciu, no zároveň odhaľuje aj výraznú mieru váhania.
Nová legislatívna povinnosť umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu od mája 2026 síce rozhýbala trh, no značná časť podnikateľov sa na ňu pripravuje až na poslednú chvíľu. Aj napriek prudkému rastu záujmu o bezhotovostné riešenia totiž približne 40 percent podnikateľov stále čaká, ako sa situácia vyvinie.
Zvýšený záujem o digitalizáciu potvrdzujú nielen vyhľadávania na internete, ale aj konkrétne dáta z praxe. Od jesene minulého roka vzrástol záujem o bezhotovostné platby niekoľkonásobne, čo sa premietlo aj do správania firiem. „Návštevnosť našich webových stránok od začiatku roka medziročne vzrástla päťnásobne, pričom až tretina všetkých návštev smeruje na edukačnú stránku venovanú bezhotovostným platbám,“ uviedol Michal Kitko, Country Manager spoločnosti Global Payments Slovensko. Zároveň dodal, že počet dopytov o služby stúpol o viac ako sto percent a online dopyty dokonca o viac než tristo percent, čo signalizuje výrazný posun v uvažovaní podnikateľov.
Napriek tomu však trh vykazuje typické znaky odkladania rozhodnutí. Po oznámení odkladu účinnosti legislatívy zo strany finančnej správy záujem citeľne ochladol a medzi najčastejšie dôvody, prečo podnikatelia ešte nezaviedli bezhotovostné platby, sa dostalo vyčkávanie na neskorší termín. Tento trend naznačuje, že mnohí podnikatelia síce o povinnosti vedia, no snažia sa jej implementáciu oddialiť alebo minimalizovať náklady s ňou spojené. Ako upozorňuje Kitko, ide najmä o menších podnikateľov v službách, ktorí hľadajú skôr formálne splnenie zákona než aktívne využívanie digitálnych platieb.
Za váhaním často stoja obavy z poplatkov či nejasnosti v legislatíve. Práve nedostatok informácií vytvára na trhu napätie a neistotu. Podnikatelia sa pýtajú na povinnosť zavedenia QR platieb, rozdiely medzi jednotlivými riešeniami či daňové dopady. Kľúčovým faktom pritom zostáva, že zákon neukladá povinnosť používať konkrétnu technológiu, ale iba zabezpečiť možnosť bezhotovostnej platby nad jedno euro. Výber konkrétneho riešenia tak ostáva na podnikateľovi.
Digitalizácia platieb zároveň odhaľuje slabé miesta slovenskej ekonomiky. Bezhotovostné platby sú stále nedostupné v niektorých segmentoch, najmä na trhoch, v menších prevádzkach služieb či v časti zdravotníckych zariadení. Práve tieto oblasti budú musieť v najbližších mesiacoch prejsť najvýraznejšou transformáciou. Výzvou zostávajú aj profesie ako taxikári, remeselníci či menšie prevádzky v sektore služieb, kde je adaptácia pomalšia.
Na rastúci dopyt reagujú aj poskytovatelia platobných riešení, ktorí sa snažia zjednodušiť implementáciu a znížiť bariéry vstupu. Trend smeruje k riešeniam, ktoré nevyžadujú zložitú administratívu ani vysoké vstupné náklady, čím sa snažia osloviť najmä menších podnikateľov. Zároveň sa rozširujú možnosti prijímania platieb, vrátane nových foriem ako QR platby, ktoré kombinujú jednoduchosť s nižšími nákladmi.
Celkový obraz tak ukazuje ekonomiku v prechodnej fáze. Na jednej strane rastie tlak legislatívy a očakávania zákazníkov, ktorí bezhotovostné platby považujú za štandard, na druhej strane pretrváva opatrnosť podnikateľov, ktorí zvažujú náklady a praktické dopady zmien. Najbližšie mesiace tak budú rozhodujúce pre to, ako rýchlo sa slovenský trh prispôsobí novým pravidlám a do akej miery sa bezhotovostné platby stanú skutočne univerzálnym štandardom naprieč všetkými segmentmi podnikania.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet