Na vlaňajší deficit negatívne vplývalo preplácanie energopomoci a výrazné zvyšovanie výdavkov v sociálnej oblasti
Celkový deficit verejnej správy dosiahol v minulom roku na Slovensku 6,01 mld. eur. To podľa Štatistického úradu SR predstavovalo 4,89 % z hrubého domáceho produktu (HDP). Avšak ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), v tomto roku bez ozdravných opatrení príde výraznejšie zhoršenie.
Rozpočtovaný cieľ pre minulý rok bol deficit na úrovni 6,4 %. Najvýraznejšia pozitívna odchýlka v hospodárení bola podľa rozpočtovej rady priamo spojená s úspešným dohodnutím refundácie energopomoci cez eurofondy, s ktorou rozpočet nepočítal. Refundácie energopomoci z EÚ fondov sa zároveň v plnej miere zaznamenali do výsledku hospodárenia v roku 2023. Naopak, najvýznamnejšia negatívna odchýlka voči rozpočtu bola podľa RRZ najmä pre prijatie nových opatrení v dôchodkoch počas roka, s ktorými rozpočet takisto nepočítal. Z trvalejších opatrení nastal navyše nižší nárast výdavkov v štátnom rozpočte, ako aj v hospodárení ostatných subjektov verejnej správy.
„Výsledné číslo deficitu vyjadrené v percentách HDP bolo ovplyvnené aj minulotýždňovou revíziou HDP, ktorá taktiež zlepšila konečný výsledok,“ doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Tento vplyv bol podľa neho všeobecne viditeľný v uplynulých rokoch. Vtedy vysoká inflácia tlačila rast nominálneho HDP, čo zlepšovalo podľa Horňáka tento pomerový ukazovateľ. „Išlo o názorný príklad známeho úslovia, že inflácia pomáha dlžníkom,“ doplnil analytik.
Nižší než očakávaný deficit je podľa Horňáka pozitívnou správou. Vláda zároveň nedávno oznámila, že bude v tomto roku konsolidovať o 0,5 % HDP a pokračovať v rýchlosti 1 % HDP v budúcom roku, čím by mal deficit už v budúcom roku podľa týchto slov vlády dosiahnuť 3,4 %. „Nateraz však tieto vyjadrenia nie sú podporené reálnou aktivitou, čo je dôvodom, prečo očakávame deficit v tomto roku na výrazne vyššej úrovni ako v roku 2023. Ide najmä o dôsledok nových početných opatrení, ktoré prechádzajú parlamentom často bez finančného krytia. A hoci minister financií už oznámil konsolidáciu pre rok 2025, v tomto momente o nej veľa nevieme, keďže je zatiaľ predmetom diskusie v koalícii,“ povedal Horňák.
Výrazne nižší deficit za rok 2023 podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naznačuje, že bez dodatočných opatrení by mohol deficit v tomto roku zaznamenať výrazne vyššiu úroveň. Držanie sa tohtoročného rozpočtového cieľa by podľa rady znamenalo medziročný nárast deficitu až o 1,1 % HDP, resp. 1,8 mld. eur. je to teda v rozpore s deklarovaným cieľom zníženia o 0,5 % HDP.
Konsolidácia vo verejných financiách je u nás podľa Horňáka nevyhnutná. Slovensko si vyslúžilo zníženie ratingu už koncom minulého roka od agentúry Fitch a v prípade, že nebude predstavený kredibilný a realistický ozdravný plán, znižovanie ratingov aj zo strany ďalších ratingových agentúr ešte bude nasledovať. „Situácia v rozpočte je aj dôvodom zvýšených rizikových prirážok na slovenských štátnych dlhopisoch, ktoré sú v súčasnosti spolu s Talianskom najvyššie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Toto predražuje nielen financovanie štátneho dlhu, ale aj financovanie v celej ekonomike,“ dodal Horňák.
Ako konštatujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS), zhoršenie hospodárenia verejného sektora bolo u nás medziročne najvýraznejšie spomedzi krajín Európskej únie. Na základe predbežných výsledkov hospodárenia zverejňovaných Eurostatom sa deficit EÚ zvýšil len o 0,1 percentuálneho bodu na 3,5 % HDP. Bilancia verejného sektora sa zhoršila v pätnástich členských krajinách. „Najvýraznejší nárast deficitu bol na Slovensku,“ uvádzajú analytici NBS. Dlh verejnej správy sa v pomere k HDP znížil na 56 % HDP, nominálne vzrástol v porovnaní s rokom 2022 o necelých 5,5 mld. eur. „Zadlženie naďalej zostáva nad hornou hranicou dlhovej brzdy, no pre novú vládu platí do novembra 2025 dvojročná výnimka zo sankcií,“ uzavreli analytici NBS.
Zdroj: SITA, Foto: Ivan Sedlák
Tweet