Čo hrá v prospech stavebného sporenia a čo v prospech hypotéky?

Autor: Katarína Macková
28.06.2017 (16:00)

Kedysi to bola štátna prémia, ktorá lákala klientov do stavebných sporiteľní. A hoci je stále zaujímavá, už nie je pre stavebné sporenie alfou a omegou, ako tomu bolo kedysi.




Rozhodujúcou je výhodnosť produktu. Vždy sú však argumenty pre i proti.

Po prevrate bol len jeden typ klienta

Na začiatku, v roku 1992, bol jeden typ klienta, ktorý chcel uzavrieť stavebné sporenie, aby dostal štátnu prémiu. „Ľudia neverili tomu, že by niekedy mohli dostať úver za šesť percent v časoch, keď to bolo tridsať percent,“ hovorí Erich Feix, člen predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. „V priebehu dvadsiatich piatich rokov sa to, samozrejme, veľmi zmenilo a dnes môžem povedať, že máme dva typy klientov. Buď klient, ktorý sporí naďalej, lebo rentita stavebného sporenia je podstatne vyššia ako na trhu - ale len určitá čiastka, ktorá je dotovaná štátnou prémiou. Alebo je tu klient, ktorý chce hneď financovať - teda sporím šesť rokov, aby som mal úver za pevných úrokových sadzieb. Buď teda sporím a mám dobré úroky, alebo chcem hneď financovať,“ vysvetľuje ďalej.

Konkurencia bánk a nízkych úrokov

Z pohľadu fyzických osôb je stavebné sporenie stále vnímané ako užitočný nástroj na systematické plánovanie a financovanie investícií do bývania.  Z hľadiska právnických osôb ide o dôležitý nástroj, ktorý významne pomáha pri obnove bytového fondu. Súčasnosť stavebného sporenia je silne ovplyvnená vývojom na trhu. V ostatných rokoch čelilo silnej konkurencii bánk v súvislosti s historicky najnižšími úrokmi hypoték. Aktuálne zmeny a opatrenia NBS v objeme poskytovaných hypoték znamenajú zvýšenie úlohy stavebného sporenia v systéme podpory bývania. Úvery zo stavebných sporiteľní sú vhodné najmä z dôvodu stability podmienok, pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby stavebných úverov a jej garancie počas celej doby splácania. Stavebné sporenie dnes poskytuje úvery bez založenia nehnuteľnosti až do výšky 50 000 eur, takže klientovi odpadajú dvojnásobné výdavky na vklad do katastra.
 

Čo vás zaujímalo v Poradni o sporení a investovaní


Národná banka Slovenska vydala opatrenia najmä z dôvodu rizika hypotekárnej bubliny a budúcej neschopnosti klientov splácať vysoké úvery. Aké zmeny teda v ostatnom období nastali? Podľa PSS, a.s. sú to tieto:

Zmeny v posudzovaní bonity pri poskytovaní hypoték

  • od marca 2017: Povinná rezerva po zaplatení splátky vo výške životného minima na každého člena rodiny + 5 % zo zvyšnej sumy príjmu
  • od júla 2017: Povinná rezerva 10 % zo zvyšnej sumy príjmu
  • od januára 2018: Povinná rezerva 20 % zo zvyšnej sumy príjmu

Čo sa bude posudzovať:

  • u zamestnancov plat za pol roka
  • u živnostníkov daňové priznanie za uplynulý rok a aktuálny príjem
  • výdavky domácnosti, napríklad aj vyživované osoby, povolené prečerpanie alebo limity na kreditnej karte
  • testovanie bonity na zvýšenie úroku o 2 %
Pri stavebnom sporení je síce percento nižšie, ako bolo kedysi, avšak podľa Feixa treba povedať, že je objektívne. „Štát na to dáva nemalé prostriedky, hoci aj to je už podstatne menej, ako kedysi. Štátna prémia päť percent však nie je zlá. S úročením stavebného sporenia podľa tarify sa klient dostáva na veľmi slušné zúročenie svojich vkladov,“ vysvetľuje ďalej. „Doteraz sme boli obmedzovaní maximálnym vkladom, mohli sme vkladať tisíc tristo eur. Buďme však úprimní - koľko ľudí si dovolí vkladať viac, ako tisíc tristo eur ročne? Štátna prémia a tým pádom aj výnosnosť toho stavebného sporenia s jeho úrokovou sadzbou je stále veľmi zaujímavá,“ dodáva Feix.

Neprehliadnite

Ako je na tom stavebné sporenie v porovnaní s hypotékou

Ak sa na to pozrieme z pohľadu úrokových sadzieb, hypotéky sú bezkonkurenčné v porovnaní so staveným sporením. „Doteraz bola hypotéka výhodnejšia aj z pohľadu toho, že človek nemusel mať nasporené žiadne vlastné prostriedky, mohol celú investíciu do bývania financovať hypotékou,“ hovorí Maroš Ovčarik, riaditeľ Finančného kompasu. „Na základe opatrení NBS však banky musia vyžadovať aj vlastné úspory, prípadne dofinancovať svoje bývanie iným ako hypotekárnym úverom. A tu sa vytvoril priestor aj pre stavebné sporiteľne, ktoré môžu ponúkať prostriedky aj na dofinancovanie bývania,“ hovorí ďalej.
 
Stavebné sporenie má podľa neho tie nevýhody, že ak chce klient získať najvýhodnejší úrok, musí prejsť najskôr fázou sporenia a až potom čerpať výhodný stavebný úver. „Pretože medziúvery, ktoré stavebné sporiteľne núkajú aj bez sporenia, majú zbytočne vysoké úrokové sadzby,“ dodáva.
 
Ako vidno, všetko má výhody aj nevýhody. Záleží najmä na preferenciách záujemcu a aj na tom, či sme ochotní čakať a či máme „bokom“ finančné prostriedky, na ktorých môžeme začať stavať. Tiež treba vziať do úvahy zmeny, ktoré v poslednom období nastali a nastanú. Aj tak sa však nedá paušalizovať a vhodné riešenie si musí každý vybrať sám, prípadne osloviť odborníka na financie.
Foto: Ivan Sedlák