Hedgový fond je investičná príležitosť pre bohatých

Autor: Michal Lovás, CPM Associates
22.05.2014 (12:50)

Pri investovaní do hedgových fondov musíte mať na rozdiel od podielových vysoký vstupný kapitál. 

Na Slovensku je už skoro každému známa forma kolektívneho investovania prostredníctvom podielových fondov, ktoré sa väčšinou členia podľa portfólia do ktorého investujú peniaze podielnikov (klientov) na peňažné, dlhopisové, akciové, zmiešané a fondy fondov.

Neskôr prišli na slovenský trh aj špecializované realitné fondy, so zámerom ponúknuť investorom možnosť investovania do nehnuteľností, resp. developerských projektov. Je dôležité podotknúť, že ide o formu investovania pre bežných ľudí, teda pre retail, ktorý tvorí väčšinu trhu s úsporami.

Pokiaľ však upriamime pozornosť na bonitnú klientelu, resp. bohatých ľudí, ktorí tvoria vrchné približne 1% obyvateľstva, prídeme na to, že pre nich na trhu v oblasti investovania a správy majetku neexistuje na Slovensku alternatíva. Samozrejme aj na tomto poli existujú hráči, ktorí sa snažia vrchné 1% pokryť, ale skôr ide len o „povrchné služby“ privátneho bankovníctva s rôznym nepotrebným servisom a nie sofistikovanú a efektívnu správu majetku, ktorá má pre klienta pridanú hodnotu.

Odporucame V zahraničí a najmä v USA úlohu poskytovať sofistikovanú správu majetku, ktorá má pre bohatých ľudí zmysel, prebrali tzv. hedge fondy. U nás je tento pojem do veľkej miery neznámou a väčšina ľudí, ktorí už majú skúsenosti s klasickými fondmi, sa s hedge fondom ešte nikdy nestretla. Je to najmä z dôvodu, že slovenská legislatíva pojem hedge fond nepozná, a teda nie je ani možné tento typ kolektívneho investovania u nás prevádzkovať. Dôvodom je ďalej aj fakt, že pre tento typ fondov platia zákony, ktoré im neumožňujú robiť akýkoľvek druh marketingu, resp. reklamy.

Kým podielové fondy sú u nás a vo svete prístupné pre kohokoľvek, hedge fondy sú podľa medzinárodných štandardov určené výhradne pre vysoko bonitných investorov, ktorí ich v rozvinutých ekonomikách využívajú ako zaužívaný investičný nástroj. Odlišnosť investorov vychádza predovšetkým zo zákonov regulujúcich hedge fondy v západných krajinách, ktoré stanovujú podmienky na využívanie tejto formy aktívneho prístupu k riadeniu investícií. Táto úroveň legislatívy predpokladá, že akreditovaní investori, t.j. tí, ktorí už nadobudli značný majetok, dokážu objektívne zvážiť potenciálne výhody a riziká tohto typu investície. Slovami použitými v americkej legislatíve ide o investorov „schopných sa o seba postarať“.

Rozdielov medzi klasickými fondmi a hedge fondmi je viacero, ale tie hlavné sú najmä:
1. v odlišnej solventnosti investorov a individuálnom prístupe k nim
2. vo väčšom rozsahu investičných možností, ktoré majú hedge fondy k dispozícii
3. v aktívne riadenom portfóliu
4. v štruktúre poplatkov
5. v priamej a osobnej majetkovej angažovanosti manažérov fondov
---------------------------------
1. Pri klasických podielových fondoch neexistujú žiadne bariéry vstupu, dokonca práve naopak. Pracovníci bánk sú presne školení na predaj podielových fondov a zároveň musia plniť plány banky v objeme nových investícií bez akýchkoľvek odborných vedomostí, ktoré by boli pre banku samozrejme len prekážkou. V banke ide vyslovene len o predaj bez akejkoľvej pridanej hodnoty pre klienta.

Hedge fondy majú svoje bariéry vstupu vyplývajúce z legislatívnych obmedzení (najmä pre USA občanov), a tieto určujú minimálnu hodnotu majetku a ročný príjem, ktorý musí klient preukázať. Ďalšou bariérou vstupu je minimálna vstupná investícia do jednotlivých fondov, ktorá sa pohybuje od cca. 100.000 € až po 1mil. €. Rovnako je veľmi odlišná situácia aj v prípade prístupu k investorom. Kým pri klasických podielových fondoch je klient jeden z tisícov a je pre neho nemožné dostať sa k osobe (osobám), ktorá fond reálne spravuje, tak v prípade hedge fondu sa jedná len o zopár desiatok, maximálne stovák klientov a priamy prístup, resp. komunikácia s hlavným investičným stratégom je minimálne pri menších fondoch samozrejmosťou.

2. Jednou z najväčších výhod, ktorú hedge fondy ponúkajú, je šírka ich investičných možností. Kým podielové fondy musia mať vo svojich štatútoch definované zameranie a tomu podriaďovať svoje
obmedzené investičné stratégie, hedge fondy týmto spôsobom limitované nie sú. Ich portfólio môže byť v ktoromkoľvek čase investované v ľubovoľnom pomere do akýchkoľvek nástrojov finančného trhu (akcie, dlhopisy, cenné papiere peňažného trhu, komodity, meny, deriváty a pod.), čím môžu lepšie reagovať na jeho výkyvy.

Hedge fondy môžu taktiež využívať „short selling“ (predaj na krátko), prípadne rôzne kombinačné opčné stratégie, vďaka ktorým dokážu pre podielnikov dosahovať výnosy, aj keď trhy klesajú alebo stoja. Týmto spôsobom im zabezpečujú lepšiu ochranu a výnos ako podielové fondy, ktoré môžu cenné papiere len nakupovať a predávať. Spomínané stratégie môžu byťvyužívané na hedging, ktorý predstavuje zaisťovanie pozícií pred stratou, resp. generovanie zisku počas klesania trhov. Práve od tohto pojmu je odvodený samotný názov hedge fondov. Výnosnosť svojich investícií a stratégií, ako aj zaisťovanie voči riziku, môžu hedge fondy zvyšovať využívaním finančnej páky (leverage) v podobe rôznych derivátov.

3. Prístup k riadeniu investičného portfólia môže byť aktívny alebo pasívny. Pri pasívne riadenom fonde je analýza trhu, odbornosť a alokácia v čase týkajúca sa investičného rozhodnutia presúvaná na stranu klienta. Máloktorý investor je však schopný a kompetentný tieto kroky pred investovaním do bežného podielového fondu vykonať. Pri aktívne riadenom fonde sa všetky rozhodnutia presúvajú na jeho portfólio manažéra.

Prostriedky investora nemusia byť zainvestované okamžite po tom, čo boli vložené do fondu, ako je to zo zákona pri podielových fondoch, ale čakajú na vhodnú príležitosť. Týmto postupom dochádza k diverzifikácii rizika nielen v cene, ale aj v čase, čo má podstatný význam pre dlhodobý vývoj hodnoty investície. Pri aktívnej správe závisí výkonnosť investície najmä od kvality manažérskeho obsadenia fondu.

4. Štruktúra poplatkov: Väčšina podielových fondov účtuje vysoké poplatky za správu portfólia (management fees) bez ohľadu na výkonnosť samotného fondu. To vedie primárne k snahe o zvyšovanie objemu spravovaných prostriedkov a nie k aktívnemu vytváraniu zisku pre investorov, čo je základný problém. Správcovské poplatky ako jediné, a zároveň veľmi vysoké zdroje príjmov, si podielové fondy účtujú každý rok aj v prípade, že fond je dlhodobo stratový a teda pre investorov de facto nezmyselný.

Hedge fondy majú podstatne nižšie paušálne správcovské poplatky, a to z dôvodu inej koncepcie odmeňovania zameranej prevažne na výkonnosť portfólia, od ktorej sa následne odvodzujú tzv.: „performance fees“, teda poplatky za výkon. Laicky povedané, v prípade výnosu nad pôvodnú investíciu klienta, sa strhávajú poplatky z výnosu a nie poplatky z celej investície, ako je to pri bežných fondoch, ktoré práve z tohto dôvodu nie sú absolútne motivované dosahovať pre klientov výnos. Pre seriózneho investora má tento fakt podstatný význam, keďže z dlhodobého hľadiska správcovské poplatky výrazne ovplyvňujú výkonnosť celej investície.

5. Kým pri väčšine podielových fondov portfólio manažér spravuje cudzie prostriedky väčšinou bez osobnej majetkovej angažovanosti (resp. minimálnej), v hedge fonde sa podielnici pridávajú so svojím majetkom k majetku jeho hlavného manažéra, ktorý je spravovaný spoločne a rovnakým spôsobom. Vzhľadom na to, že manažér fondu investuje svoj vlastný disponibilný majetok, jeho rozhodovanie o investíciách fondu pochopiteľne predpokladá a indikuje zodpovedný prístup v zmysle maximalizácie majetku investora a minimalizácie rizík v rozsahu možností a stratégie fondu. Významná majetková angažovanosť portfólio manažéra fondu, by mala byť v sektore správy majetku absolútnou samozrejmosťou, čo v prípade klasických podielových fondov je veľmi ojedinelý jav.
 
Foto: BANKY.sk