Slabšie euro a lacná ropa by mali pomôcť zotaveniu ekonomiky
20.02.2015 (07:00)
Nízke úrokové sadzby, politika oslabovania eura a lacná ropa môžu nakopnúť stagnujúcu európsku ekonomiku, tvrdí profesor ekonómie Patrick Musso z Univerzity v Nice Sophia Antipolis v rozhovore pre BANKY.sk
Nedávno sa Európska centrálna banka rozhodla uvoľniť ešte viac monetárnu politiku a oznámila, že bude nakupovať aj štátne dlhopisy, aby rozprúdila stagnujúcu ekonomiku v Európe. Myslíte si, že toto tlačenie lacných peňazí do ekonomiky bude fungovať?
Malo by, ale nebude stačiť iba to. ECB sa zamerala aj na nízke úrokové sadzby, ktoré by mali povzbudiť banky viac požičiavať. Navyše je s týmito krokmi spojená aj politika slabšieho eura, ktorá by mala pomôcť exportérom. ECB tiež takto bojuje za rýchlejšiu infláciu, ktorá tiež pomáha ekonomike rásť. Napokon aj lacná ropa môže pomôcť nakopnúť stagnujúcu ekonomiku.
Pomôžu ekonomike aj štrukturálne reformy, po ktorých volajú najmä v Nemecku?
Iste, aj tie sú dôležité, ale nepomôžu z krátkodobého hľadiska. Na reformy treba čas a my ho nemáme veľa nazvyš. Preto si myslím, že dôležitejšie je podporiť dopyt po tovaroch a službách. Účinnejšie v krátkodobom horizonte sú vládne výdavky na verejnoprospešné projekty.
Práve verejné projekty, ktoré ste spomínali, si vyžadujú nové pôžičky a spôsobia vyššie dlhy. Toho sa nebojíte?
Iste, narastanie dlhov je problém, ale podporiť dopyt a ekonomický rast je teraz prvoradý cieľ v Európe. Ak bude rásť ekonomika, bude sa znižovať nezamestnanosť a to sú dobré signály. Teraz už v Európe prevláda názor, že sme zašli príliš ďaleko s úspornými opatreniami a treba trocha poľaviť a nechať ekonomiku, nech sa nadýchne.
Vyhne sa eurozóna dlhodobej deflácii, ktorá robila problémy Japonsku skoro dve desaťročia?
Dúfam, že áno. Politika oslabovania eura podporí európsky export a keďže ekonomika USA je už v dobrej kondícii, bude po našich tovaroch dopyt. Deflácia je naozaj strašiak, najmä v situácii, keď majú štáty veľké dlhy. Pretože hodnota dlhov v deflácii stúpa. Naopak - ak máte infláciu, dlhy sa vám ľahšie splácajú.
Veľa sa hovorí o zvyšovaní flexibility na pracovnom trhu, ktorá môže tiež znížiť nezamestnanosť. Mali by sme v Európe robiť pokroky v tejto sfére?
Iste, flexibilita práce je dôležitá pre firmy, ale tiež nám nepomôže z krátkodobého hľadiska. My musíme rýchlo zvýšiť hospodársky rast a reformy pracovného trhu tiež trvajú roky, dokým sa dostaví ich efekt.
- Anketa TOP osobnosti
- V neistých časoch môžete veľa zarobiť, ale aj stratiť
- Kedy sa oplatí refinancovanie hypotéky
Vo svojom výskume ste sa venovali paradoxu produktivity v ekonomike. O čo tam išlo?
Skúmal som zaujímavý fenomén, ktorý sa objavil na začiatku 70. rokov minulého storočia. Na jednej strane rástla produktivita firiem vďaka technologickým inováciám, ale ekonómovia pozorovali, že tempo rastu produktivity bolo oveľa pomalšie akoby čakali. Takže sme to nazvali paradox produktivity a zisťovali, prečo je to tak.
Prečo produktivita nedržala krok s inováciami?
Na vysvetlenie boli dve teórie. Jedna tvrdila, že hoci si myslíme, že počítače sú skvelou inováciou, nie sú až takou, aby zrýchlili aj produktivitu.
Ja som skôr zastával názor, že nevieme poriadne zmerať tempo produktivity, že niečo vo výpočtoch zanedbávame. Zistil som, že sme nebrali do úvahy zrýchlené zastarávanie strojov a zariadení, ktoré boli súčasťou týchto inovácií. Takže inovácie sa síce zrýchľovali, ale aj firmy museli častejšie vymieňať stroje, aby ostali konkurencieschopné. Toto rýchle zastarávanie technológii sme nebrali pri výpočtoch do úvahy a to bola chyba. Preto aj produktivita nerástla tak ako mala.
Takže existuje korelácia medzi inováciami a produktivitou, ale nie v krátkom čase?
Áno, produktivita rastie s inováciami, ale v dlhodobejšom horizonte. Ak má firma nový program, musí sa ho naučiť používať a to jej zaberie čas. Potrebuje nejakú dobu na zaučenie ľudí a to spomaľuje produktivitu. Navyše veľa firiem dnes potrebuje veľa času na vytvorenie sieťového používania inovácie.
Skúmali ste aj rozdiely v produktivite medzi rozvíjajúcimi sa krajinami ako Čína a India a západnými štátmi? Prečo je produktivita v Číne taká vysoká?
Tu záleží na tom, ako produktivitu meriate. Ak sa zameriate len na produktivitu práce, tá vám môže rásť s inováciami. Ale v Číne a Indii sa k tomu pridali aj vyššia miera investovaného kapitálu. Ak nakúpili množstvo počítačov, tak zvýšili produktivitu bez toho, aby museli mať tie počítače úplne nové.
Profil prof. Patricka Mussa:
Profesor ekonómie Patrick Musso z Univerzity v Nice Sophia Antipolis vo Francúzsku hosťoval v zimnom semestri akademického roka 2014/15 na Ekonomickej fakulte (EkF) Technickej univerzity v Košiciach. Jeho pôsobenie na Slovensku je financované z grantu « Hosťujúci profesor » Nadácie VÚB banky. Na EkF vyučoval medzinárodné financie na druhom stupni štúdia a predmet ekonometria panelových údajov na treťom stupni štúdia.
Tweet