Dajú sa poslať peniaze na kartu?

08.12.2023 (11:30)

Ak predávate veci na online bazároch zbystrite pozornosť, ak vám chce kupujúci poslať peniaze na kartu. S istotou sa jedná o podvod. Banky.sk zisťovali, či je možné, poslať peniaze na kartu, alebo len na účet.

Internetové bazáre patria už dlhšiu dobu medzi obľúbený spôsob predaja nepotrebných vecí iným ľuďom. Na jednej strane sa ľudia zbavia vecí, ktoré sú pre nich zbytočné, nemusia ich vyhodiť a ešte za ne dostanú peniaze. Na druhej strane kupujúci sa dostane k funkčným veciam za zlomok ceny, akú by zaplatil v obchode za novú vec. Škoda len, že tieto online bazáre objavili aj podvodníci.

Podvodníci, vydávajúci sa za kupujúcich na online bazároch často zneužívajú dôveru ľudí a pod zámienkou uhradenia platby na kartu lákajú od predávajúcich číslo platobnej karty a CVC (CVV) kód, ktorý je na jej zadnej strane. Ten je dôležitý pri autorizácii platby.

Podľa informácií z bánk podvodníci momentálne najčastejšie žiadajú na bazároch číslo platobnej karty. V praxi to funguje tak, že človek niečo predáva a ozve sa mu záujemca, ktorý je podvodník, že „zabezpečí“ kuriéra a zároveň zaplatí za tovar cez webový link. Po kliknutí na link sa zobrazí falošná stránka, ktorá vyzerá ako platobná brána, prípadne má grafiku priamo bazáru. Na tejto falošnej stránke žiada od predávajúceho zadať kartové údaje. Ak to predávajúci urobí, môžu byť jeho údaje zneužité na ďalšie nákupy cudzou osobou.

TIP Banky.sk
Ak predávate tovar na online bazároch, kupujúcemu zašlite len číslo vášho bankového účtu a žiadajte platbu na účet. V žiadnom prípade nikde nezadávajte vaše číslo karty a CVC(CVV) kód. Na kartu vám kupujúci nevie poslať peniaze.

Tento podvodný spôsob funguje, aj keď narazíte na falošný eshop. Tu budú žiadať vaše číslo karty a CVC (CVV) kód, aby ste zaplatili za tovar.

“Najčastejším podvodným správaním je phishing alebo smishing. Pod klamlivou, ale lákavou zámienkou podvodník presvedčí obeť, aby klikla na v komunikácii uvedený odkaz, ktorý ju presmeruje na zadanie platobných údajov,” opisuje podvod Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky. V prípade SMSky si podvodník pýta číslo karty cez smsku.

• Phishing, pharming, vishing, spoofing, trashing, quishing - vysvetlenie a príklady
• Môže podvodník ukradnutú identitu využiť na vstup do kasína alebo na online hazard?
• Podvody pri nákupoch na online bazároch nahláste banke aj polícii
• Banky posilňujú boj proti vishingu. Zavádazjú overovanie hovoru

Štandardom je, že sa útočník vydáva za nejakú známu inštitúciu, napríklad banku alebo bazár. Väčšina phishingových prípadov si vyžaduje okrem aktívneho poskytnutia údajov z karty aj súčinnosť obete pri dvojfaktorovom (napríklad cez mobil) potvrdení samotnej transakcie. Ak to človek urobí, má smolu pri reklamovaní.

Údaje o karte neprezrádzajte ani obchodníkovi

Ďalej sú bežné situácie, že ľudia tovar nakúpia v kamennej predajni a zaplatia ho kartou. Potom si to rozmyslia a tovar chcú vrátiť. Vie im obchodník vrátiť peniaze na kartu?

Ako sa má človek zachovať keď obchodník od kupujúceho pýta číslo karty, s tým, že mu napríklad vráti peniaze, za reklamovaný či nedodaný tovar, ktorý zaplatil kartou?

“Obchodník by nemal žiadať celé číslo karty. Na vrátenie financií stačí nadiktovať IBAN, “ vysvetľuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne. Ak by si obchodník potreboval dohľadať kartovú transakciu, aby urobil prípadné storno, nepotrebuje celé číslo karty. Transakcia kartou sa dá dohľadať aj iným spôsobom, napríklad cez maskované číslo karty v kombinácii s časom platby a sumou, prípadne autorizačným kódom.

Každý obchodník, ktorý prijíma platobné karty, má možnosť vrátiť finančné prostriedky za konkrétny nákup bez vyžiadania čísla karty. To platí rovnako pri kreditných kartách ako aj pri debetkách.

“Žiadosť o poskytnutie údajov z platobnej karty by tak mala u držiteľa karty automaticky vyvolať pochybnosti, či sa baví naozaj s obchodníkom, alebo niekým, kto sa za neho dodáva,” dodáva Miklošovičová.

• Zodpovednosť za podvodné transakcie: Kedy nesie vinu banka a kedy klient?

Pri prezradení kartových údajov náhradu nedostanete

Ak človek naletí podvodníkovi a číslo karty mu pošle,nárok na refundáciu škôd od banky zvyčajne nemá.

Banky síce všetky prípady posudzujú individuálne, ale štandardne je rozhodujúce to, či klient poskytol druhý faktor na potvrdenie platby. Ak áno, jeho žiadosť bude zamietnutá, pretože porušil základné pravidlá obozretnosti.

“Klientom autorizované transakcie (3D Secure, Apple/Google Pay) nemôže banka uplatniť reklamáciu v kartovej spoločnosti, a to ani v prípade, že ju klient vyhlási za ním nerealizovanú,” vysvetľuje hovorkyňa Tatra banky.

Dôležité sú preto ostražitosť a prevencia. Banky radia klientom poriadne čítať notifikácie a smsky, ktoré im zasiela banka a potvrdzovať len také transakcie, ktoré sami iniciujú.
 


Tweet