Lupičské legendy Bonnie a Clyde

Autor: Jozef Ryník
22.07.2011 (14:30)

Po prvých priekopníkoch bankových lúpeží na štýl divokého západu z druhej polovice 19. storočia sa s nástupom 20. storočia objavili nové metódy lupenia bánk a nový druh lupičov.

Vynálezy ako telefón, telegraf, automobil, elektrina otvorili nové priestory pre ochranu bank, ale aj pre vynaliezavosť banditov. Na začiatku 20. storočia už bolo bežné, že banky boli napojené telefónnou sieťou na políciu, taktiež mali elektrické alarmy a kvalitnejšie trezory. Na druhej strane automobil a kvalitnejšie cesty pomohli banditom k rýchlejším presunom a únikom pred zákonom. Lupiči sa museli naučiť držať krok s vývojom ochranných opatrení bánk a preto sa stávali technickejšie zdatnejšími. Telefónne spojenia medzi bankou a políciou dokázali eliminovať jednoduchým prestrihnutím drôtov, trezory sa dali otvoriť lepšími výbušninami. Napokon aj vývoj v zbrojení, ako napríklad vynález automatických zbraní, dodal nové dimenzie do boja zákona a podsvetia. Jednoducho povedané bankoví lupiči sa stávali modernými gangstrami.

Moderní zlodeji
Príkladom takýchto moderných lupičov boli aj Bonnie a Clyde. Táto dvojica zločincov známych najmä z niekoľkých holywoodskych filmov a na Slovensku z komédie Bonnie a Clyde po taliansky sa stala hviezdnou už počas svojho krátkeho života. Dobová americká tlač a neskôr aj filmový priemysel z nich vytvorili celebrity medzi zločincami. O ich vzťahu sa vytvorila ilúzia ako o romantickom príbehu lásky dvoch banditov. Vyzdvihovala sa ich oddanosť jeden druhému až do tragického konca. Ich lúpeže a vraždy sa prezentovali ako netradičný, ale sympatický boj proti zákonu, ktorý reprezentoval vládu, neschopnú rýchlo potlačiť biedu a nezamestnanosť v americkej spoločnosti v 30. rokoch 20. storočia prameniacu z veľkej hospodárskej krízy. Kto bol tento pár lupičov v skutočnosti?

Ekonomická kríza produkovala lupičov
Bonnie a Clyde boli produktom zlatého veku zločinnosti, ktorý zachvátil Spojené štáty americké po prvej svetovej vojne v súvislosti s politikou prohibície alkoholu. Dvadsiate, ale najmä tridsiate roky 20. storočia sú charakteristické vznikom veľký organizovaných gangov na štýl Al Caponeho v Chicagu, ale aj rozmachom malý lupičov, zlodejov a podvodníkov, ktorí chceli zbohatnúť na pašovaní a ilegálnom predaji alkoholu. Nástup veľkej hospodárskej krízy a s ňou spojenou vysokou nezamestnanosťou iba viac stimuloval ďalších a ďalších Američanov, aby sa vrhali na cestu mimo zákona. Výnimkou neboli ani Bonnie Parkerová a Clyde Barrow. Obaja pochádzali z Texasu z nie veľmi dobre situovaných rodín. Clyde Barrow sa už na konci 20. rokov venoval menším krádežiam najmä automobilov a prepadom obchodov. Na druhej strane Bonnie spočiatku problémy so zákonom nemala. Ako tínedžerka sa vydala a robila príležitostne čašníčku. Jej manželstvo nebolo ideálne a aj práca v reštaurácii ju nudila, a preto bola náchylná na vyskúšanie niečoho vzrušujúcejšieho. Tento zaujímavý párik sa dal dokopy niekedy na začiatku roku 1930. Clyde sa však čoskoro dostal za krádeže do väzenia. Toto neplánované odlúčenie pravdepodobne ich vzťah utužilo a po jeho skorom prepustení sa Bonnie pripojila k jeho malému zločineckému gangu.
Sympatie verejnosti
Barrowová banda, rozšírená o ženský element, pokračovala v svojej obľubenej činnosti ako boli krádeže áut, prepady obchodov a benzínových čerpadiel. Ich lúpežné teritórium tvorili štáty Texas, Oklahoma, Missouri, Louisiana a Nové Mexiko. Pri týchto lúpežiach dochádzalo niekedy aj k prestrelkám a gang mal postupom času na rováši aj niekoľko ľudských životov. Ich publicita v miestnej tlači sa zvyšovala a s ňou aj množstvo mužov zákona, ktorí ich začali prenasledovať. Pár si časom získaval sympatie verejnosti, ktorá sa snažila veriť, že Bonnie a Clyde zabíjali zväčša v sebaobrane. V skutočnosti bol najmä Clyde známy ako prchký človek, ktorý strieľal na každého kto sa mu pri lúpeží priplietol do cesty.