Bratia Jamesovci- priekopníci bankových lúpeží (2. časť)

Autor: Jozef Ryník
17.06.2011 (11:30)

S pribudajúcimi úspechmi rástla aj chuť a ich “spanilé” jazdy po bankách pokračovali.

V roku 1866 v októbri banda previedla ďalšiu lúpež, ale neúspešnú. O rok neskôr Jamesovci zase odľahčili banku v Russelville v Kentucky o 20 000 USD.V roku 1869 ulúpili 70 000 dolárov z banky v Gallatin v Missouri a o dva roky na to 40 000 z mesta Corydon v Iowe.

Sympatie verejnosti

Jamesovi chlapci sa neštítili ani vlakových lúpeží. V roku 1873 prepadli v štáte Iowa vlak, ale našli tam iba 4000 dolárov a preto si zvyšok doplnili ozbíjaním 600 pasažierov. Je zaujímavé, že vylupovanie vlakov malo v tom čase väčšie sympatie verejnosti ako vykrádanie bank. Jednak to bolo dobrodružnejšie a efektnejšie, ale taktiež sa kradnutie zlata z vlakov považovalo za okrádanie bohatých, čo podporovalo Robin Hoodovsky alebo po slovensky jánošíkovsky imidž gangstrov. Na druhej strane vylúpenie banky malo vplyv na vklady bežných zákazníkov a preto bankoví lupiči neboli až tak obľúbení. O štedrosti bratov Jamesovcov k chudobným kolovali povesti, ale pravdepodobne realita bola iná. Ak aj niekomu finančne vypomohli z lupu boli to ich priatelia alebo kumpáni v núdzi, prípadne podplatili ľudí, ktorí mali mlčať pred mužmi zákona.

V hľadáčiku polície

S pribudajúcimi krádežmi sa Janesov gang stával známeším, čo mu niekedy aj škodilo. Na vrub bandy boli pripisované aj lúpeže, ktoré nespáchali. Bankoví zamestnanci radšej uviedli, že ich olúpil slávny Jesse James a spol. ako nejakí lokálni lupiči. Navyše úspešnosť Jamesovho gangu inšpirovala ďalších kovbojov k nasledovaniu ich kariéry a lúpeže sa množili. Jamesovci napriek tomu, že neboli zabijáci neboli ani nevinní anjelíci. Pri ich prepadoch sa často strieľalo a na ich vrub sa pripísali životy nevinných okoloidúcich alebo zamestnancov a zákazníkov banky.
Samozrejme, že netrvalo dlho a o bandu sa začali zaujímať vlády štátov kde gang pôsobil. Na ich dolapenie boli najatí profesionálni detektívi známi Pinkertonovci. Napriek profesionalite detektívov sa členom Jamesovho gangu dlho darilo unikať. Bolo to jednak preto, lebo “pracovali” na veľkom priestore amerického divokého západu, kde bola stale možnosť utiecť do susedného štátu. Jamesovci mali takisto popularitu medzi obyvateľmi v Missouri, odkiaľ aj sami pochádzali a tí im pomáhali unikať prípadne sa skrývať.

Smrť guľkou

Ruka zákona však bola trpezlivá a čakala iba na chybu bankových lupičov. Koniec Jamesovho gangu prišiel pri pokuse o vylúpenie banky v meste Northfield v Minnesote. V septembri 1876 bratia Jamesovci a spol. naplánovali, s pomocou ďalšieho gangu Youngerovcov vylúpiť obe miestne banky naraz. Pri lúpeži sa objavili problémy, keď v jednej z bánk úradník odmietol otvoriť trezor. To spôsobilo zdržanie akcie, ktoré bolo pre lupičov osudné. Medzičasom si totiž obyvatelia mesta všimli podozrivých pištolníkov pri dverách banky a na ulici. Ako to bolo bežné na divokom západe občania mesta sa rozostavili a zaujali strelecké pozície. Keď sa lupiči objavili na ulici začala prestrelka. V nej boli zabití 2 miestni obyvatelia, ale aj 3 lupiči. Ďalší dvaja banditi boli zranení a 3 chytení. Útek sa podaril iba bratom Jamesovcom a jednému z ich kumpánov. Po tejto katastrofe si bratia s lúpežmi dali na 2 roky pokoj. V roku 1878 opať dali o sebe vedieť pri menšom vlakovom prepade, ale ich aktivita ochabovala a postupne sa stiahli do ústrania.
Ich ďalší osud bol typický pre pištolníkov v tom čase. Jesse bol zastrelený v roku 1882 jedným z bývalých členov jeho gangu, ktorého zlákala odmena 10 000 dolárov. Jeho starší brat sa potom sám odovzdal do rúk zákona. Bol súdený, ale napokon oslobodený a žil až do roku 1915. Literatúra o Jamesovom gangu uvádza, rôzne sumy, ktoré lupiči ukradli počas 15 rokov ich “kariéry”. Najvyššie odhady sa blížia až k 1 miliónu dolárov a najnižšie sú okolo 350 tisíc. Reálna suma bola skôr bližšia k spodnej hranici.