Archív

21.06.2004 - Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu, ktorú zamestnávateľ vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca, od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je 55 % denného vymeriavacieho základu (§ 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti).

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Podľa prechodného ustanovenia, ak zamestnancovi v období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 vznikne dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrenia fyzickej osoby alebo potreba starostlivosti o dieťa alebo ak vznikne nárok na materské, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 (§ 253 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

13 511 Sk x 12 mes. = 162 132 Sk : 365 dní = 444,1973 Sk.

V období od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004 sa denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky určí podľa § 55 najviac zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 (§ 253 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

14 365 Sk x 12 mes. = 172 380 Sk : 365 dní = 472,2740 Sk.

Z uvedeného vyplýva, že prechodné ustanovenie limituje výšku nemocenského, na ktoré má zamestnanec nárok po vyplatení náhrady príjmu od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak mu vznikne nárok na ošetrovne alebo materské.

Sociálna poisťovňa môže vyplatiť najviac 55 % zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a 2003 (444,1973 Sk platné pre I. polrok 2004 a 472,2740 Sk platné pre II. polrok 2004).

Ustanovenie nelimituje náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnávateľ môže vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % a 55 % z denného vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Vymeriavací základ, z ktorého sa vypočítava náhradu príjmu, ak zoberieme rozhodujúce obdobie roku 2003, môže byť najviac 384 000 Sk (32 000 Sk x 12), pretože v tomto období bol stanovený maximálny vymeriavací základ, z ktorého platil zamestnanec na nemocenské poistenie vo výške 32 000 Sk. To je maximum, z ktorého zamestnávateľ vypočíta náhradu príjmu, čiže neberie do úvahy prechodné ustanovenie, ktoré limituje výšku nemocenského pre prvý polrok roku 2004 a II. polrok 2004.

Maximálny denný vymeriavací základ na vyplatenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je 1 052,0547 Sk (32 000 Sk x 12 mesiacov : 365 dní rozhodujúceho obdobia = 1 052,0547 Sk denný vymeriavací základ).



Príklad

Rozhodujúce obdobie	rok 2003
Vymeriavací základ rozhodujúceho obdobia (maximálny)	384 000 Sk
Dni rozhodujúceho obdobia (rok 2003)	365 dní
Denný vymeriavací základ (384 000 Sk : 365 dní)	1052,0547 Sk
3 dni náhrady príjmu 25 % (3 dni x 263,0136 Sk)	798,0408 Sk
7 dní náhrady príjmu 55 % (7 dní x 578,6300 Sk)	4 050,41 Sk

Spolu vyplatená náhrada príjmu zaokrúhlená na celú korunu smerom nahor 4 848,4508 Sk = 4 849 Sk.

Z uvedeného vyplýva, že ako nemocenské, tak aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je limitovaná, pretože denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta podľa § 55 zákona o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu z rozhodujúceho obdobia, ktorý je pre náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v rozhodujúcom období napr. v r. 2003 najviac vo výške 1 052,0547 Sk, pretože sa vypočítava z vymeriavacieho základu, ktorý bol v roku 2003 mesačne maximálne 32 000 Sk.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovuje výpočet pre nemocenské, na ktoré má nárok zamestnanec od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v ochrannej lehote od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti stanovuje zákon č. 462/2003 Z. z., ktorý nelimituje výšku náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

09.06.2004 - Podľa § 52 ods. 29 zákona o dani z príjmov fyzické osoby v roku 2004 do začatia preddavkového obdobia, t. j. do 31. 3. 2004 (ak nie je predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2003) platia preddavky na daň vypočítanú podľa poslednej známej daňovej povinnosti podľa § 40 zákona č. 366/1999 Z. z. platného do 31. 12. 2003. Podľa § 34 zákona o dani z príjmov je povinný platiť preddavky len daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 20 000 Sk, pričom z uvedeného sa vychádza už pri platení preddavkov na daň do vzniku preddavkového obdobia, t. j. do 31. 3. 2004. Preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby za prvý štvrťrok 2004 bude podnikateľ platiť podľa starého zákona o daniach z príjmov, ale len ak daňová povinnosť, z ktorej preddavky vypočítal, bola vyššia ako 20 tis. Sk (pre rok 2003 vznikla povinnosť platiť preddavky už pri poslednej známej daňovej povinnosti vyššej ako 10 tis. Sk). Od 1. 4. 2004 začne podnikateľ platiť preddavky vypočítané podľa § 34 zákona o dani z príjmov z daňovej povinnosti určenej z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2003, pričom preddavky za prvý štvrťrok 2004 sa spätne neprepočítavajú. Poslednú známu daňovú povinnosť pre výpočet preddavkov na rok 2004 podnikateľ určí podľa § 34 ods. 5 zákona o dani z príjmov, keď základ dane vypočítaný v daňovom priznaní za rok 2003 zníži o nezdaniteľné časti platné v roku 2004, t. j. o 80 832 Sk a použije sadzbu dane 19 %. Takto vypočítaná daň sa zníži o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o preddavkovo vybranú daň z úrokov, ktoré boli považované za preddavok na daň. Ak takto vypočítaná posledná známa daňová povinnosť presiahne 20 000 Sk, podnikateľovi vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov v preddavkom období od 1. 4. 2004 do 31. 3. 2005. Ak táto suma bude od 20 tis. Sk do 500 tis. Sk vrátane, vznikne fyzickej osobe povinnosť platiť štvrťročné preddavky vo výške 1/4 tejto sumy, pričom prvý preddavok bude splatný dňa 30. 6. 2004. Ak posledná daňová povinnosť presiahne 500 tis. Sk, bude fyzická osoba platiť mesačné preddavky, pričom prvý preddavok vo výške 1/12 bude splatný dňa 30. 4. 2004.

09.06.2004 - Zákon č. 562/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účinný od 1. januára 2004, taxatívne vymedzuje povinnosť účtovnej jednotky, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá k 31. decembru 2004 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, účtovať v sústave podvojného účtovníctva počnúc 1. januárom 2005. V kalendárnom roku 2004 účtovná jednotka v súlade s ustanovením § 9 zákona o účtovníctve účtuje ako doposiaľ v sústave jednoduchého účtovníctva.

Postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého do sústavy podvojného účtovníctva pre účtovné jednotky upravuje opatrenie MF SR č. 23586/2002-92, zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 18/2003.

Pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva údaje z účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva sa účtujú ako začiatočné stavy príslušných účtov vytvorených v rámci účtovného rozvrhu so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 701 – začiatočný účet súvahový. Zostatok výdavkov, ktoré neboli zahrnované z dôvodu časového rozlišovania ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, účtuje účtovná jednotka na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období. Teda účtovný zápis je nasledovný: 381/701.

Rozdiel medzi súčtom syntetických účtov majetku a súčtom syntetických účtov záväzku sa účtuje na ťarchu, resp. v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa, takto: 701/491, resp. 491/701.

Nájomné uplatňuje do daňových výdavkov rovnomerne počas doby nájmu podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak bol zmluvný vzťah uzatvorený do 31. 12. 2003.

Je nutné pripomenúť, že lízingový vzťah začína plynúť dňom prevzatia predmetu lízingu, nie dňom podpísania zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. Od tohto okamihu účtuje účtovná jednotka o nájomnom do prevádzkových nákladov.

Z účtovného pohľadu účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva o jednotlivých splátkach v splátkovom kalendári, predmetom ktorého sú úžitkový automobil, nasledovným predpisom v roku 2004:

Predpis mesačných splátok v roku 2004:
Základ dane	381	321 (325)
DPH 19 %	381	321 (325)
Úhrada splátky	321 (325)	211 (221)
Mesačné nájomné zahrnuté do nákladov (aj do daňových výdavkov) z lízingovej ceny bez DPH:
	518	381

Zároveň nájomca vedie údaje o obstarávacej cene predmetu lízingu a záväzkovom vzťahu na podsúvahových účtoch, ktoré vykazuje v poznámkach ako súčasti účtovnej závierky.

09.06.2004 - Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ uzatvára na prácu, ktorej pravidelný výkon nemôže zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času tak, aby jej riadenie, sledovanie vykonávania a kontrola boli pre neho účelné a hospodárne. Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce sa vyznačuje tým, že záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Zamestnávateľ prácu neriadi, nekontroluje, pracovná úloha je vymedzená výsledkom práce. Fyzická osoba vykonáva na základe dohody o vykonaní práce pracovnú úlohu samostatne v rámci dohodnutých podmienok v dohode. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po odovzdaní a ukončení práce. (Zákonník práce umožňuje splatnosť aj časti odmeny, po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy). Tento pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zaniká splnením a odovzdaním pracovnej úlohy a vyplatením odmeny. Podpisovanie zmlúv, bankových príkazov, je opakovaná závislá práca, ktorá nie je vhodná na dohodu o vykonaní práce.

Na vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu je možné uzatvoriť mandátnu zmluvu. Zmluvný vzťah konateľa je obchodno-právnym vzťahom, čiže konateľ môže mať so spoločnosťou na výkon funkcie uzatvorenú mandátnu zmluvu. Konateľ v spoločnosti môže vykonávať práce pre spoločnosť, čiže môže podpisovať zmluvy, bankové doklady atď. a môže mať za prácu odmenu ako štatutárny orgán. Funkcia konateľa sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Konateľ však môže mať v spoločnosti uzatvorený aj pracovný pomer, ale na výkon inej odbornej činnosti v spoločnosti. Spoločnosť môže zamestnať spoločníčku, konateľku a poberateľku starobného dôchodku aj na pracovnoprávny vzťah, čiže aj na podpisovanie uvedených dokladov, napr. na pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom rozsah pracovného času je menej ako 20 hodín týždenne podľa ustanovenia § 49 ods. 6 Zákonníka práce, aj na dve hodiny týždenne.

09.06.2004 - Účtovné jednotky pri spôsobe A účtovania zásob sú povinné všetky zásoby účtovať prostredníctvom účtov zásob. Obstarávaný materiál sa účtuje na účte 111 – Obstaranie materiálu alebo priamo na účet 112 – Materiál na sklade. Z § 43 ods. 8 postupov účtovania účtovné jednotky pri účtovaní zásob namiesto účtu 111 môžu použiť priamo účet 112, t. j. že o používaní tohto účtu pri účtovaní obstarania materiálu rozhodne účtovná jednotka sama, pretože má možnosť vyčísliť obstarávaciu cenu materiálu priamo na účte 112 prostredníctvom analytického členenia a účet 111 nebude používať.

Podľa § 43 ods. 14 postupov účtovania účtovná jednotka má možnosť rozhodnúť o niektorých druhoch materiálov účtovaných priamo do spotreby, t. j. bez zaúčtovania na sklad (väčšinou ide o materiál, ktorý bude spotrebovaný pre vnútorné účely účtovnej jednotky). Týmto rozhodnutím sa však nemôže skresľovať skutočná spotreba materiálu. Preto postupy účtovania stanovujú povinnosť pri účtovnej závierke porovnať skutočnú spotrebu materiálu so zaúčtovanou a pokiaľ vyplynie rozdiel, musí sa opraviť na úroveň skutočnej spotreby. Vymedzenie materiálu, ktorý sa bude účtovať pri jeho obstaraní priamo do spotreby, sa uvedie vo vnútornom predpise účtovnej jednotky.

Pokiaľ však účtovná jednotka nakupuje materiál, ktorý bude použitý na stavby, sme toho názoru, že nie je možné jeho nákup účtovať priamo do spotreby, ale iba prostredníctvom účtu 111 alebo 112 a jeho spotrebu sledovať osobitne za každú stavbu.

09.06.2004 - Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva postupuje podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 21378/2003-92, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 18/2003 pod č. 95. Pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva stav zásob sa účtuje ako začiatočný stav na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 11 - Materiál, účtu 12 - Zásoby vlastnej výroby alebo účtovej skupiny 13 - Tovar so súvzťažným zápisom v prospech účtu 701 - Začiatočný účet súvahový. Po otvorení účtovných kníh sa zaúčtuje na ťarchu účtu 491 - Vlastné imanie fyzickej osoby - podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 681 - Výnosy zo zmeny metódy suma ocenenia odplatne obstaraných zásob, ak obstaranie zásob bolo uhradené.

Z uvedeného vyplýva, že ak podnikateľ začne od 1. januára 2005 účtovať v sústave podvojného účtovníctva, do výnosov zahrnie hodnotu zásob evidovaných k 1. 1. 2005, ktoré uhradil v predchádzajúcich rokoch, kedy účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri predaji zásob v roku 2005 zaúčtuje do výnosov ich predajnú cenu (tržbu) a do nákladov zaúčtuje ich hodnotu evidovanú na účtoch zásob.

Príklad 1.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva evidoval k 31. 12. 2004 tovar na sklade v obstarávacej cene 100 000 Sk. Za tento tovar svojim dodávateľom zaplatil v roku 2004. To znamená, že v roku 2004 suma 100 000 Sk bola daňovým výdavkom. Pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva podnikateľ 1. januára 2005 zaúčtuje do výnosov (zdaniteľný príjem) sumu 100 000 Sk. Ak podnikateľ tieto zásoby v roku 2005 predá, ich obstarávaciu cenu zaúčtuje do nákladov (daňový výdavok). To znamená, že ak daňovník v roku 2005 predá zásoby, ktoré evidoval na sklade k 31. 12. 2004, zaúčtovanie obstarávacej ceny do výnosov k 1. januáru 2005 nebude mať v podstate vplyv na základ dane, pretože pri predaji zásob obstarávaciu cenu zaúčtuje do nákladov.

Príklad 2.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva evidoval k 31. 12. 2004 tovar na sklade v obstarávacej cene 100 000 Sk. Za tento tovar svojim dodávateľom do 31. 12. 2004 nezaplatil. To znamená, že v roku 2004 suma 100 000 Sk nebola daňovým výdavkom. Pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva podnikateľ 1. januára 2005 neúčtuje do výnosov sumu 100 000 Sk. Hodnotu záväzku zaúčtuje na ťarchu účtu 321 - Dodávatelia a v prospech účtu 701 - Začiatočný účet súvahový. Ak podnikateľ tieto zásoby v roku 2005 predá, ich obstarávaciu cenu zaúčtuje do nákladov (daňovo uznaný výdavok) a tržbu z predaja do výnosov (zdaniteľný príjem). Úhradu záväzku v roku 2005 za tovar dodaný v roku 2004 podnikateľ zaúčtuje ako zníženie záväzku. Úhrada záväzku nemá vplyv na výsledok hospodárenia, a teda ani na základ dane.

09.06.2004 - Predpokladáme, že účtovná jednotka vedie jednoduché účtovníctvo. Povinnosť znížiť ocenenie zásob v prípade, ak sa pri inventarizácii zistí, že predajná cena zásob znížená o náklady spojené s predajom je nižšia ako cena použitá na ocenenie v účtovníctve, je len v prípade, ak účtovná jednotka vedie podvojné účtovníctvo, a to formou opravnej položky. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva nevyjadruje podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve predpokladané straty, riziká a zníženia hodnoty majetku a záväzkov prostredníctvom rezerv ani opravných položiek. V prípade zníženia hodnoty zásob nejde z účtovného hľadiska o škodu. Škodou sa podľa § 26 ods. 4 uvedeného zákona rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, čo v uvedenom prípade nie je splnené – zásoby nie sú poškodené ani zničené, len sa znížila ich reálna hodnota. O škode sa preto v uvedenom prípade účtovať nebude, ani sa v účtovníctve nevykoná precenenie zásob.

Firma môže zásoby predať aj za nižšiu hodnotu, ako je ich obstarávacia cena a príjem z predaja bude pre ňu príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. Následne výdavky na obstaranie týchto zásob uplatnené pri ich nákupe do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov zostávajú daňovými výdavkami. Z uvedenej transakcie dosiahne firma stratu, ktorá je však daňovo akceptovaná a nie je potrebné o uvedený rozdiel upravovať základ dane.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty nejde o bezodplatné plnenie, kde by základom dane podľa § 22 ods. 5 nového zákona o DPH bola cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Ide o predaj tovaru za protihodnotu a základom dane podľa § 22 ods. 1 je predajná cena, za ktorú budú zásoby predané do šrotu, t. j. zo zadania otázky 20 tis. Sk. Na túto sumu podnikateľ uplatní výstupnú daň vo výške 19 %. V peňažnom denníku sa príjem z predaja zásob zaúčtuje vo výške 20 tis. Sk ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov celkom v druhovom členení ostatné príjmy a uplatnená daň ako príjem neovplyvňujúci základ dane.

07.06.2004 - Pamätné mince by mala vykupovať každá komerčná banka. Zaujímavejšie by mohol byť odpredaj cez filatelistickú a numizmatickú predajňu.

07.06.2004 - Vzhľadom na všeobecnú otázku nie je možné dať odpoveď na konkrétny postup pri sťažnosti. Nie je jasné, či sa jedná o občiansko - právny spor, alebo o porušenie zákona o bankách. Dohľad nad bankami robí Národná banka Slovenska, tá má právo kontrolovať činnosť banky, udeliť banke pokutu, zjednať nápravu. Toto môže vykonávať v prípade porušenia zákona o bankách. Národná banka Slovenska nerieši spory medzi klientmi. Pre reklamáciu pracovníkov pobočky, alebo priamo banky je v každej banke odbor vnútornej kontroly, ktorý je určený na riešenie sťažností zo strany klienta.

03.06.2004 - Poistenie cestovných kancelárií proti insolventnosti poskytuje poisťovňa UNION a ALLIANZ.