Archív

06.05.2004 - Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň spoločníkom s. r. o. a súčasne má príjem zo závislej činnosti.

Daňové povinnosti:

Keďže konateľ má viacero príjmov za rok 2003, je povinný si za rok 2003 podať daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje príjmy za rok 2003, s výnimkou príjmov, ktoré sú zdaňované osobitnou sadzbou dane. Daňové priznanie je povinný podať do 31. 3. 2004 a v rovnakej lehote je povinný si svoju prípadnú daňovú povinnosť zaplatiť.

Odvodové povinnosti:

a) na účely zdravotného poistenia

Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 273/1994 Z. z. je konateľ, v mesiaci v ktorom má príjem za výkon svojej funkcie, považovaný za zamestnanca. Pokiaľ spoločník s. r. o. vykonáva v s. r. o. aj funkciu konateľa, musí byť za neho odvádzané poistné na zdravotné poistenie, a to vždy za kalendárny mesiac, v ktorom konateľ dostane odmenu za výkon svojej funkcie konateľa.

b) sociálne poistenie

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov spoločník a zároveň konateľ s. r. o., ktorý má príjem z titulu tejto činnosti, už nie je podľa ustanovenia § 4 zákona považovaný za zamestnanca, a teda nie je povinne nemocensky poistený, ani povinne dôchodkovo poistený, ani povinne poistený v nezamestnanosti.

Na druhej strane zákon umožňuje v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 a § 15 ods. 6 zákona, aby sa táto osoba stala tzv. dobrovoľne dôchodkovo, nemocensky poistenou osobou, ako aj dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti.

Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia.

V prípade vašej dobrovoľnej účasti, bude výška poistného nasledujúca:

4,4 % na nemocenské poistenie,
20 % na starobné poistenie a
6 % na invalidné poistenie,
2,75 % do rezervného fondu,
a 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

Vymeriavacím základom v tomto prípade bude suma určená touto osobou, pričom sa však musia rešpektovať ustanovenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe. Minimálny vymeriavací základ je 6 080 Sk. Maximálny vymeriavací základ predstavuje k dnešnému dňu pre
- nemocenské poistenie sumu 20 267 Sk,
– dôchodkové poistenie, platbu do rezervného fondu a poistenie v nezamestnanosti je 40 533 Sk.

29.04.2004 - Záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi upravuje tretia časť Obchodného zákonníka, ak pri ich vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou Obchodného zákonníka sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzatváraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. V prípade, že nejde o záväzkový vzťah medzi uvedenými osobami, záväzkové vzťahy sa spravujú podľa Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že príkaznú zmluvu upravuje nie Obchodný zákonník, ale Občiansky zákonník, možno predpokladať, že v danom prípade jednou zo strán záväzkového vzťahu je nepodnikateľ, napr. vzťah

- medzi obchodnou spoločnosťou (príkazca) a fyzickou osobou (nepodnikateľ) alebo
- medzi nepodnikateľom (príkazca) a advokátom (podnikateľ).

Príkaznú zmluvu upravuje Občiansky zákonník v § 724 až 732. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Právna úprava príkaznej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je len rámcová, čo znamená, že do úvahy prichádza použitie prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

Pre správne zdanenie odmeny príkazníka je potrebné najprv určiť, do ktorej skupiny príjmu táto odmena patrí. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely zdanenia rozdeľuje príjmy do týchto skupín:

a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),
c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7),
d) ostatné príjmy (§ 8).

Príkazník činnosť nevykonáva na základe pracovnoprávneho vzťahu, preto nejde o príjem zo závislej činnosti. Vzhľadom na uvedené je možné predpokladať, že príkazník nie je ani podnikateľom, odmena teda nie je ani príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Medzi tzv. "ostatné príjmy" zákon o dani z príjmov zahŕňa aj príjmy z príležitostných činností. Hoci zákon príjmy z "príležitostných činností" osobitne nedefinuje, ide o príjmy z vykonávania náhodilej činnosti a súčasne nejde o príjem podľa § 5 až 7 zákona o daniach z príjmov. To znamená, prijatá odmena predstavuje príjem podľa § 8 ods. 1. písm. a). Tento druh príjmu si zdaňuje sám príkazník, a to podaním daňového priznania v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Príkazca nezráža daň.

V prípade, že príkazník by činnosť vykonával na základe osobitného predpisu ako svoje povolanie (napr. advokát), potom by sa prijatá odmena považovala za príjem podľa § 6 zákona o daniach z príjmov. Aj v tomto prípade by si ju zdanil sám príkazník v zmysle § 32 ods. 1 zákona.

29.04.2004 - Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami a zaúčtovanými v peňažnom denníku,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky pri svojom vzniku účtujú do výnosov. To znamená, že na rozdiel od jednoduchého účtovníctva pohľadávky v podvojnom účtovníctve zvyšujú výsledok hospodárenia a základ dane v tom období, v ktorom vznikli. V jednoduchom účtovníctve do základu dane vstupuje až úhrada (inkaso) pohľadávok. Napr. u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve faktúra vystavená v roku 2003 zvyšovala základ dane za zdaňovacie obdobie za rok 2003, a to aj napriek tomu, že dlžník faktúru neuhradil ani do konca roka 2003.

Na druhej strane, účtovné jednotky účtujúce v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky účtujú odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania. Zostatok na účte 546 - Odpis pohľadávky znižuje výsledok hospodárenia, a tým aj základ dane. Zákonodarca preto stanovil, v ktorých prípadoch odpis pohľadávky zaúčtovaný na účte 546 - Odpis pohľadávky bude uznaný za daňový výdavok. Tieto prípady sú taxatívne vymenované práve v ustanovení § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovým výdavkom je len odpis pohľadávky z dôvodov vymenovaných v citovanom ustanovení.

Príklad

Účtová jednotka účtovne odpíše pohľadávku z dôvodu, že dlžník, napr. spol. s r. o. zanikla, t. j. bola vymazaná z obchodného registra. Tento účtovný odpis pohľadávky z dôvodu zániku dlžníka nie je daňovým výdavkom. Pokiaľ daňovník chce uplatniť odpis pohľadávky na daňové účely, musí vedieť preukázať, že dôvod uvedený v § 19 ods. 1 písm. h) zákona skutočne nastal. Samotný výmaz z obchodného registra nie je dôvodom pre "daňový odpis" pohľadávky.

Účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky neúčtujú v peňažnom denníku, pretože nenastal pohyb peňažných prostriedkov a rovnako ani pri vzniku pohľadávky neúčtovali v peňažnom denníku.

Účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva pri ukončení podnikateľskej činnosti sú povinné zvýšiť základ dane o výšku evidovaných pohľadávok, s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 1 písm. h) a i) zákona. To znamená, že aj pre daňovníkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve má význam ustanovenie § 19 ods. 1 písm. h) zákona pojednávajúce o odpise pohľadávok na daňové účely.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva pri prechode do sústavy podvojného účtovníctva postupuje podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 21378/2003-92, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 18/2003 pod č. 95. Na účty pohľadávok zaúčtuje stav jednotlivých pohľadávok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 701 - Začiatočný účet súvahový. Zároveň vo výške ocenenia pohľadávok vykoná zápis na ťarchu účtu 491 - Vlastné imanie fyzickej osoby a v prospech účtu 681 - Výnosy zo zmeny metódy. Pohľadávky, ktoré účtovná jednotka zaúčtovala v prospech výnosov (účet 681) a ktoré sú nedobytné, odpíše do nákladov (účet 546). Nedobytné pohľadávky tak nemajú vplyv na výsledok hospodárenia, pretože na jednej strane je výnos, ale na strane druhej v rovnakej výške je náklad. Daňovo uznaným výdavkom však bude odpísaná pohľadávka len v tom prípade, ak účtovná jednotka preukáže, že nastal prípad uvedený v § 19 ods. 1 písm. h) daňového zákona. Odpísané pohľadávky, ktoré nespĺňajú podmienky pre "daňový odpis", budú pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia pre účely zistenia základu dane.

29.04.2004 - Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis (napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov už nelimituje výdavky (náklady) na reklamu, ako tomu bolo podľa predpisov platných do 31. 12. 2003. Podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. však vyplýva, že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s osobitnými predpismi. Reklamu, resp. podmienky, za ktorých možno šíriť reklamu, upravuje zákon č. 141/2001 Z. z., ak osobitný zákon nestanovuje inak. To znamená, že daňovo uznaným výdavkom sú len také výdavky (náklady) na reklamu, ktorá bola uskutočnená v súlade so zákonom o reklame a osobitných predpisov.

V zmysle zákona o reklame reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a dobrými mravmi. Reklama nesmie byť klamlivá a nesmie byť skrytá. Reklama nesmie ďalej napr.:

- zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
- prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
- obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu atď.

To znamená, že ak by daňovník vynaložil výdavky (náklady) na reklamu produktov, ktorých reklamu zákon č. 14/2001 Z. z. zakazuje (napr. podľa § 7 je zakázaná reklama zbraní) alebo by nedodržal podmienky stanovené zákonom (napr. podmienky pri reklame alkoholu sú stanovené v § 5), potom tieto výdavky by boli u daňovníka pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia pre určenie základu.

Na účely zákona o reklame za reklamu sa považuje prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu; produktom sa rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Tabuľa s uvedením obchodného mena, sídla, predmetu podnikania a pod. a jej umiestnenie na viditeľnom mieste sa teda považuje za reklamu. Pokiaľ táto reklamná tabuľa je v súlade so zákonom o reklame, výdavky súvisiace s jej výrobou a umiestnením sú daňovým výdavkom. Ak reklamná tabuľa je umiestnená na budove a vlastník budovy za jej umiestnenie požaduje úhradu, prijatá úhrada u vlastníka budovy nie je príjmom z reklamy, ale príjmom za prenájom nebytového priestoru.

V danom prípade vlastník budovy (športový klub) sa na účely zákona o reklame nepovažuje za šíriteľa reklamy, pretože na udelenie súhlasu na umiestnenie reklamných tabúľ na vlastných nehnuteľnostiach sa nevyžaduje osobitné živnostenské oprávnenie. Tento vlastník len prenajíma svoj priestor na umiestnenie reklamnej tabule. To značí, že pre uznanie výdavkov (nákladov) za umiestnenie reklamnej tabule na daňové účely nie je potrebné, aby vlastník budovy mal šírenie reklamy ako predmet svojej podnikateľskej činnosti (napr. ako reklamná agentúra). Ak reklamná tabuľa spĺňa požiadavky stanovené v zmysle zákona o reklame a osobitných predpisov, u jej objednávateľa ide vždy o daňovo uznaný výdavok.

Podľa § 37 ods. 17 postupov účtovania (opatrenie Ministerstva financií SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva) náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, napríklad ako sú ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť v časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím, na ktoré sa vzťahujú. To znamená, že úhrada majiteľovi budovy za umiestnenie reklamnej tabule sa zaúčtuje 518/321.

29.04.2004 - Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý bol k 1. januáru 2004 zrušený, daňovník mohol odpočítavať stratu za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty.

Pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po 1. januári 2004 sa postupuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacím obdobím je obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie (§ 41 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). V danom prípade obchodná spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom 1. 4. 2004, preto zdaňovacím obdobím je obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004. Za toto obdobie obchodná spoločnosť podáva daňové priznanie, pričom pri určení základu dane a daňovej povinnosti bude postupovať už podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 52 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov, t. j. v danom prípade podľa ustanovení § 34 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie sa však na prípad uvedený v otázke nevzťahuje, pretože obchodná spoločnosť v daňovom priznaní nepokračuje v odpočte straty.

Ak dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (čo je aj daný prípad), úprava základu dane sa vykoná podľa § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Podľa tohto ustanovenia vyplýva, že základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3), sa upraví u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu. Z tohto ustanovenia nevyplýva pre obchodnú spoločnosť povinnosť upraviť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie o nepreinvestovanú sumu umorenej straty.

Úprava základu dane o nepreinvestovanú sumu nevyplýva ani z iných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Spoločnosť pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2004 do 31. 3. 2004 nebude upravovať (zvyšovať) základ dane o stratu odpočítanú od základu dane za zdaňovacie obdobie 2001.

23.04.2004 - Dividenda VÚB banky bola schválená v hodnote 250 Sk na jednu akciu. Na uplatnenie dividendy je potrebné vlastniť akcie k 3. máju 2004.

07.04.2004 - Priemerný ročný kurz jednotlivých mien voči slovenskej korune môžete nájsť na internetovej stránke Národnej banky Slovenska www.nbs.sk. Priemerný ročný kurz SKK/EUR v roku 2003 bol 41,491 SKK/EUR.

07.04.2004 - Porovnania kurzov devíz a valút v jednotlivých komerčných bankách môžete nájsť aj na stránke www.banky.sk, rubrika úroky, kliknete na NOK a zobrazia sa Vám kurzy devíz a valút v jednotlivých bankách, taktiež na internetových stránkach www.finance.sk a www.openiazoch.sk.

05.04.2004 - Skúste sa v prvom rade obrátiť na Centrálneho depozitára cenných papierov (bývalé Stredisko cenných papierov), ktorý eviduje všetky zaknihované cenné papiere. Na Vašom majetkovom účte Vám evidujú všetky zaknihované cenné papiere, ktoré vlastníte, a vyžiadajte si informácie o danom emitentovi cenných papierov. Taktiež sa skúste obrátiť na niektorého obchodníka s cennými papiermi, ktorí Vám v tomto smere môzu poradiť. Napr. na spol. Across Investment Services o.c.p., a.s..

05.04.2004 - V prvom rade odporúčame obrátiť sa príslušnú poštu, na každej poštovej poukážke sú identifikačné údaje, na základe, ktorých je možné identifikovať zasielateľa. Ak sa Vám to touto cestou nepodarí zistiť, skúste sa obrátiť na Centrálneho depozitára cenných papierov (bývalé Stredisko cenných papierov), ktorý eviduje všetky zaknihované cenné papiere. Na Vašom majetkovom účte Vám evidujú všetky zaknihované cenné papiere, ktoré vlastníte. (zároven aj tam nahláste zmenu bydliska). Prípadne sa môzete obrátiť na niektorého obchodníka s cennými papiermi, ktorý Vám v tomto smere môze pomôct, napr. spol. Across Investment Services o.c.p., a.s..