Dedenie majetku je možné závetom, ale aj bez neho

Autor: redakčne upravené
19.04.2024 (13:45)

Každý môže závetom určiť, kto zdedí jeho majetok a v akej výške. Závet však musí spĺňať všetky náležitosti zákona, aby bol platný. Ako sa dedí v prípade, ak žiadna posledná vôľa spísaná nie je?

Otázky v súvislosti s dedením majetku vysvetľuje Pavol Daubner, partner právnickej firmy Vojčík & Partners.

Dedenie na základe závetu

Dedenie je možné dvomi spôsobmi, a to na základe závetu alebo zo zákona. Prednosť má dedenie zo závetu. „Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel,“ hovorí Pavol Daubner. Takáto posledná vôľa musí spĺňať požiadavky dané zákonom. Poručiteľ síce môže svojvoľne prerozdeliť svoj majetok pre prípad smrti, nesmie však vynechať neopomenuteľných dedičov. Tými sú jeho potomkovia.

Zároveň musí závet spĺňať všeobecné podmienky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. „Musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche,“ vymenoval Pavol Daubner. Súčasne nesmie posledná vôľa svojim obsahom odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom. Tiež musí byť zriadená vo forme, ktorú vyžaduje zákon. „Podmienkou platnosti závetu je splnenie jeho podstatných náležitostí. Závet musí obsahovať výslovný prejav vôle poručiteľa, čiže z neho musí byť zrejmá vôľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel,“ doplnil partner právnickej firmy Vojčík & Partners. Pokiaľ však poručiteľ v závete neurčí podiely dedičov, budú ich podiely rovnaké. „Ďalšou náležitosťou pre platnosť závetu je jeho písomná forma. Závet musí tiež obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný. Pokiaľ závet tieto náležitosti neobsahuje, je absolútne neplatný,“ upozornil Daubner. Samozrejme, závet možno aj zrušiť alebo zmeniť, ak si človek svoju poslednú vôľu rozmyslí. Zákon pritom rozlišuje medzi tromi druhmi závetu – závet spísaný vlastnou rukou, vyhotovený v inej písomnej forme a spísaný vo forme notárskej zápisnice. Osobitná forma sa vyžaduje pre závety tých, ktorí nemôžu čítať a písať, tiež pre maloletých, ktorí dovŕšili 15 rokov, nevidomých a nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

Dedenie zo zákona (bez závetu)

Pri dedení zo zákona, rozdeľuje právna úprava dedičov do štyroch dedičských skupín. „Poradie skupín je záväzné. To znamená, že dediči skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dediči zo skupiny predchádzajúcej,“ upozorňuje Daubner.

Prvá dedičská skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka rovným dielom. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí po ňom žiaden potomok, manžel dedí v druhej skupine. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Druhá dedičská skupina

Druhá skupina zahrňuje manžela, rodičov a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Tretia dedičská skupina

Tretia skupina zahŕňa súrodencov poručiteľa a tých, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Štvrtá dedičská skupina

Štvrtá skupina zahŕňa prarodičov poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadá štátu ako odúmrť.

Môže však nastať situácia, keď poručiteľ s viacerými potomkami daruje pred smrťou majetok, napríklad dom alebo byt, len jednému z detí. Ak však v tomto prípade došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudlo vlastnícke právo obdarované dieťa, tento majetok už nepatrí do dedičstva a nemôže byť predmetom dedičského konania. „V dedičskom konaní je potom možné takéto darovanie zohľadniť vo vzťahu k dedičom, ktorí obdarovaní neboli,“ uzatvára Daubner.
 
Zdroj: Vojčík & Partners, Foto: redakcia