Nižšie bankové poplatky prinesie konkurencia

Autor: Jozef Ryník
23.11.2009 (22:00)

Igor Vida, generálny riaditeľ Tatra banky, nemá rád porovnávania slovenských bánk so zahraničnými. Tvrdí, že keď porovnávate iba jeden parameter vytrhnutý z komplexnej činnosti bánk nedostanete sa k objektívnemu záveru. Konkurenciu na bankovom poli však víta.

Ako sa vyštudovaný elektrotechnik dostane k bankovníctvu?

Cez počítač. Ešte ako vysokoškolák som na polovičný úväzok pracoval v Slovenskej sporiteľni kde ma poprosili, aby som ich zamestnancov naučil pracovať s počítačom a vytváral pre nich jednoduché štatistické programy. Zhodou okolností som pracoval na devízovom oddelení a tak som pričuchol aj k týmto odborným veciam. Po škole som v banke ostal a mal som šťastie, že vtedy Sporiteľňa budovala aj díling. Tejto oblasti som sa začal venovať intenzívnejšie a na toto oddelenie som prešiel do Tatra banky.

Tam ste sa dosť skoro stali riaditeľom odboru treasury čomu ste sa tam venovali?

Oddelenie dílingu sa rozrastalo svojimi aktivitami a postupne sme k medzibankovému obchodovaniu priberali činnosti ako riadenie bilančnej sumy či obchod s cennými papiermi.

Obchodovanie medzi bankami nebolo v polovici 90. rokov problematické? Verili si banky navzájom?

Napriek tomu, že prostredie bolo nestabilné, banky medzi sebou aktívne obchodovali. Nemali skúsenosti s krachom bánk a verili si. Najmä veľkí hráči na trhu boli aktívni.

Pri budovaní kariéry ste mali v banke mentora v podobe vášho vtedajšieho šéfa Rainera Franza. Je dobré ho mať?

Myslím si, že určite a to nielen v bankovníctve, ale v každom kariérnom raste. Vo svete je bežné, že si manažéri najímajú profesionálnych mentorov.

Kto sú títo ľudia?

Sú to buď skúsení manažéri alebo profesori manažmentu na univerzitách. Ich žiaci, ktorí sa po rokoch dostanú na vedúcu pozíciu si ich pozývajú, aby im pomohli v odbornom raste. Ja som mal to šťastie, že mentora som mal priamo v banke, kde som pracoval.


Dnes ste predsedom predstavenstva Tatra banky, ale aj jej generálnym riaditeľom? Aký je medzi týmito funkciami rozdiel?

Niektoré firmy spájajú štatutárne funkcie akým je predseda predstavenstva s výkonnou funkciou akou je generálny riaditeľ. Veľmi veľa vecí pri riadení firmy to uľahčuje lebo sa rozhodnutia dokážu prijímať rýchlo. Vo firmách kde sú tieto funkcie oddelené je zase výhoda v tom, že aj generálny riaditeľ má nad sebou kontrolu v podobe predstavenstva. V prípade Tatra banky kde sú funkcie spojené som kontrolovaný dozornou radou. Oba systémy riadenia sú funkčné a ich výber je na firme.

Po pár rokoch v riadiacich funkciách ste si urobili aj manažérsky kurz na Harvardskej univerzite. Bola to vaša iniciatíva?
Bola to rada môjho mentora. Vedel som už, že po ňom preberiem funkciu generálneho riaditeľa a dostal som študijné voľno na pol roka takže som to využil.


Prečo práve Harvard?
Keď mi na niečom záleží tak siaham po tej najlepšej kvalite. Robil som si prieskum manažérskych kurzov vo viacerých svetových univerzitách a najlepšie sa mi zdali tie na Harvarde.

Čo vás na tejto škole naučili?
Ťažko to vysvetliť stručne. Dodnes využívam z tohto kurzu veľmi veľa vecí v každodennej práci pri rozhodovaní. Páčila sa mi myšlienka jedného z profesorov, ktorý nám povedal, že múdrosť neleží v hlavách profesorov, ale v našich hlavách najmä keď ich dáme dokopy. Ak sa spoja skúsenosti viacerých manažérov je to lepšie ako keď sa jeden snaží vyvyšovať nad iných. Týmto sa riadim dodnes a snažím sa obklopovať veľa múdrymi ľuďmi, s množstvom skúseností a dôležité je aby boli diverzifikovaný. Takto sa spoločne dopracujeme s najlepším riešeniam.


Ste členom správnej rady Nadácie na podporu Katolíckej univerzity v Ružomberku. Prečo ste sa rozhodli podporovať práve túto malú a novú školu, ktorá zatiaľ nemá dobrú povesť?
Myslím si, že má veľký potenciál na zlepšovanie sa. V západnej Európe majú katolícke univerzity veľmi dobrú povesť, ale viem, že je to beh na dlhú trať.


Média o vás píšu ako o konzervatívnom bankárovi. Je takýto bankár opatrný?
Neviem kde sa tento prívlastok vzal, lebo ja aj rád riskujem, keďže som pracoval na dílingu. Ale konzervatívny som skôr v tom zmysle, že vyznávam tradičné hodnoty v bankovníctve. Napríklad v 90. rokoch, keď každá banka na Slovensku úverovo expandovala, Tatra banka si pozorne vyberala klientov, ktorým požičia a neskôr sa ukázalo, že opatrnosť sa vyplatila.

Banky na Slovensku hlásia prepady ziskov oproti minulému roku. Očakávali ste to či vás tento vývoj prekvapil?
Do veľkej miery sme to očakávali. Pokles príjmov kvôli prechodu na euro sme čakali, o hospodárskej kríze sme už vedeli v minulom roku.

Čiže banky nepodcenili riziká pri poskytovaní úverov?
Myslím si, že nie. Keď sa pozriete na podiel nesplácaný úverov k celkovo poskytnutým úverom je nízky asi okolo 6 percent. Ale banky prehodnotili svoju úverovú politiku vzhľadom na výhľady do budúcna. Keď sledujete prepad exportu podnikov, zvyšovanie nezamestnanosti a počúvate o zatváraní fabrík tak musíte byť obozretnejší.

Myslíte si, že sa bude zvyšovať kapitálová primeranosť v bankách ako reakcia na zlé úvery?
Dá sa to očakávať. Budú to robiť banky sami proaktívne, ako to nedávno urobila švajčiarska banka UBS, ale budú do toho aj tlačené regulátormi.

Mali by sa dnes banky vrátiť ku koreňom svojho biznisu teda prijímať vklady a požičiavať peniaze?
Áno mali by robiť svoj tradičný biznis a priamo s klientom nie cez sprostredkovateľov. Tiež by nemali vymýšľať rôzne deriváty, ktoré znásobujú množstvo kapitálu v obehu a spôsobujú problémy. Veľa lacných dlhodobých peňazí v obehu ma za následok to, že firmy ich investujú do vytvárania kapacít, ktoré nemá kto spotrebovať.


Čo hovoríte na kritikov, ktorí tvrdia, že banky na Slovensku majú vysoké úverové marže?
Banky prijímajú vklady, poskytujú úvery, transferujú peniaze a riadia riziko, ktoré vzniká pri týchto činnostiach. Majú teda príjmy z úverov, z poplatkov a z obchodovania. Keď vytrhnete jednu z týchto činnosti tak sa vám môže zdať, že máme vyššie marže na úveroch v porovnaní s inými krajinami. Ale keď porovnáte poplatky máme ich nižšie a patríme k tým lacnejším štátom. Banky v jedných krajinách zarábajú viac na úrokoch ako na poplatkoch a v iných je to opačne. Preto treba brať posudzovanie príjmov banky komplexne.

Iní kritici hovoria, že banky si také marže môžu dovoliť lebo tu nie je dostatočné konkurenčné prostredie, čo vy na to?
Bánk je na malé Slovensko dosť a stále prichádzajú nové, ale konkurencii sa nebránim. Ak chceme nižšie poplatky a lacnejšie služby vytvárajme na Slovensku lepšie konkurenčné prostredie, ale neriešme vysoké marže ich reguláciou zhora. To je vždy kontraproduktívne.

Už dve banky na Slovensku prišli s novými balíkmi služieb. Je to slovenské špecifikum, alebo je taký trend aj v západoeurópskych krajinách?
Nesledujem podrobne kroky zahraničných bánk v balíkoch služieb, ale porovnávať slovenské banky s tými zahraničnými je vždy háklivá vec. Napríklad miera využívania bankových služieb a úverov je na Slovensku podpriemerné v porovnaní so západom. Potenciál rastu v tomto je tu obrovský.

Budú v inovovaní balíkov služieb pokračovať aj iné banky?
Neviem, ale v rámci konkurencie to privítam.

Máte pekný slogan „Najlepší idú za nami“. Nie je to do istej miery elitárstvo, ktoré sa na Slovensku veľmi nenosí?
Je pravda, že ani úspech sa na Slovensku neodpúšťa. My chceme byť prémiovou bankou, pre prémiový segment klientov takže tento slogan je v rámci našej filozofie.

Pred časom ste podporili vydanie historickej monografie o Tatra banke. Hlásite sa k predvojnovej Tatra banke?
Nie sme priamym pokračovateľom tejto banky, keďže tá pôvodná po druhej svetovej vojne zanikla. My sme iba kúpili jej meno. Ale hlásime sa k tradícii a prišlo nám vhodné podporiť aj túto aktivitu. Táto banka bola na Slovensku veľmi populárna a hrala významnú úlohu v hospodárstve. Navyše mať knihu o vlastnej banke je poučné.




Tweet