Regulácie musia mať svoju mieru

Autor: Jozef Ryník
22.12.2009 (12:30)

Daniel Kollár, generálny riaditeľ ČSOB, nie je fanúšikom regulácie v bankovníctve. Tvrdí, že poplatky či marže bánk vyrieši konkurencia. Regulácie podľa neho ženú banky do špekulatívnych obchodov, ktoré sa im už vypomstili.

Študovali ste dve vysoké školy. Prečo?
Školu som si ešte vyberal za bývalého režimu. Vtedy ma zaujímal zahraničný obchod, ale dostať sa tam nebolo jednoduché, preto som zvolil alternatívu v podobe strojníckej fakulty. Skoro som pochopil, že tento odbor nie je pre mňa. Našťastie po roku 1989 sa otvorili možnosti študovať marketing a tak som ho začal študovať diaľkovo na Ekonomickej Univerzite.

Po škole ste sa však začali pracovať v technickej brandži
Začal som vo výrobe stožiarov vo firme Elektrovod a bola to dobrá skúsenosť. Aj v bankovníctve by som každému manažérovi odporúčal, aby si vyskúšal všetky pozície od prepážky až po vyššie pozície. V našej materskej firme KBC to je bežný kariérny rast. Na Slovensku to zatiaľ nie je tradícia. Manažéri sa často pritiahnu zvonka.

Neskôr ste riadili ste obchod hudobnej firmy OPUS. Prečo ten skok do inej branže?
Zaujímal som sa o marketing a manažment a odvetvie, v ktorom som pôsobil nebolo pre mňa až také dôležité. Bavilo ma budovať a riadiť samostatnú divíziu maloobchodu vo firme, ktorá sa už v tom čase snažila prispôsobiť trhovému hospodárstvu.

Od polovice 90. rokov ste riadili ČSOB lízing. Bol vtedy medzi firmami o tento druh produktu záujem?
Lízing bol v plienkach a museli sme mnohým firmách vysvetľovať jeho výhody. Navyše s ním mali niektoré firmy zlé skúsenosti kvôli neprofesionálnym lízingovkám.

V ČSOB ste riadili najprv pobočku pražskej banky a neskôr samostatnú dcéru. Aký je medzi tým riadením rozdiel?
Riadenie pobočky bolo pohodlnejšie, u dcéry máte väčšiu zodpovednosť. V hlavách manažérov pobočky bol stále ten pocit, že aj keď niečo nevyjde, je tu záchrana v podobe pražskej banky. To nás dostatočne nemotivovalo posúvať sa dopredu. Boli sme ako dieťa, ktoré vie, že rodič za neho všetko vybaví preto nemá záujem sa osamostatniť. Ako dcéra sa posúvame k samostatnosti a dospelosti, ale ešte nie sme na konci.

Pri osamostatňovaní sa ste neuvažovali o zmene názvu banky? Predsa len vaša banka má názov po neexistujúcom štáte.
O názve banky sme robili podrobné analýzy.. Jednou z možností bolo, že by sme prijali názov materskej banky KBC. Tá však nebuduje stratégiu jednotného názvu pre všetky dcéry. Pri fúzii s Istrobankou sme o zmene názvu opäť uvažovali, ale pre jeho ponechanie rozhodli dva faktory - ČSOB je už silná značka a v časoch krízy sme klientov nechceli znepokojovať ešte aj zmenou názvu banky.


Fúzia s Istrobankou bola pripravená už pred krízou. Napriek tomu očakávate, že fúzie môžu na slovenskom bankovom poli pokračovať?
Očakávam na našom trhu istú konsolidáciu, pretože stále je tu na malom trhu množstvo bánk a trh sa stále zahusťuje. Navyše nové regulácie z EÚ bankám siahajú na príjmy z poplatkov a nie všetky banky to musia ustáť. Niektoré matky môžu stiahnuť z trhu svoje dcéry alebo zmeniť ich stratégiu pôsobenia na trhu.

Budete kvôli kríze zvyšovať svoje povinné minimálne rezervy?
Testy NBS ukázali, že banky na Slovensku majú zatiaľ dostatok kapitálu. Ale ak sa aj v budúcom roku bude kríza vyvíjať nepriaznivo nie je vylúčené, že niektoré banky môžu svoj kapitál navyšovať.

Nezníži navyšovanie rezerv firemné úverovanie?
To nemá na úverovanie veľký vplyv. Skôr sú banky opatrnejšie kvôli prevencii rizika.

Myslíte si, že politika nízkych úrokových sadzieb ECB aj NBS je v poriadku?
Je to dobré v tom, že sa na trh dáva likvidita, ktorá je potrebná. Ak by lacné úvery neboli následky krízy by boli horšie.

Kritici však namietajú, že to môže spôsobiť infláciu.
Môže, ale centrálne banky na to hneď zareagujú. Ak by boli náznaky oživenia začnú likviditu z trhu sťahovať a úrokové sadzby pôjdu hore.

V poslednom čase sa roztrhlo vrece s termínovanými vkladmi. Prečo majú banky záujem o dlhé peniaze?

Lebo aj požičiavajú na dlhé obdobie vo forme hypoték a dlhodobých investičných úverov. Navyše chcú si v rámci konkurenčného boja udržať peniaze klientov, ktorí ich tam vložili pri prechode na euro. Keďže sadzby na termínovaných vkladoch idú hore je to dobré pre klientov

Čo si myslíte o snahách EÚ kontrolovať platy manažérov v bankách a pohyby kapitálu?
Pri investičných bankároch by som to ešte chápal, ale pri platoch bežných bankárov je to nezmysel. Ale v podstate som proti snahám o regulácie bankového sektora.

Na Cenovej rade sa kritizovali vysoké marže bánk. Je to opodstatnené?
Ceny by sa nemali vôbec regulovať najmä nie v takom vysoko konkurenčnom prostredí akým je bankovníctvo. Ešte by som pripustil reguláciu cien plynu, kde je skoro monopol. Marže vyrieši konkurencia a nie regulácia.

Na trhu sa objavujú nové balíky služieb. Vaša banka s niečím podobným nepríde?
Tie dve banky, ktoré prišli s novými balíkmi v nich zvýhodňujú aktívnych klientov. My to už robíme dávno v rámci našich balíkov takže nové nepotrebujeme. Zjednodušovanie a zjednocovanie balíkov, ale nevylučujem. Máme dnes tri balíky a s nimi sme spokojní.

Ako ovplyvní vaše služby a podnikanie nový zákon o platobných službách? Siahne vám na zisky?
V zákone je veľa vecí v prospech klientov ako rušenie niektorých poplatkov. Z pohľadu banky je to ďalší výpadok príjmov. Otázne je do akej miery sa to ma regulovať a do akej miery si tieto veci majú riešiť sami banky s klientmi. Na jednej strane sa hovorí bankám, aby sa venovali tradičnému bankovníctvu, ale na druhej strane sa im ukrajuje z príjmov v tomto biznise. Preto sú banky hnané do špekulatívnych obchodov, čo sa znova kritizuje.

Foto: ČSOB