Dopady regulácie môžu byť nepredvídateľné

Autor: Jozef Ryník
31.03.2010 (17:00)

Ladislav Unčovský, výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie, hovorí, že vlády by mali zvážiť dopady regulácie na reálnu ekonomiku. Kriticky sa vyjadruje k myšlienke zvyšovať bankám kapitálovú primeranosť a zdaňovať ich transakcie.  

Prečo ste sa rozhodli študovať ekonómiu?

Pôvodne som chcel študovať žurnalistiku, ale rodičia mi povedali, že socialistická žurnalistika nie je o slobode písania a usmernili ma na ekonómiu, keďže otec ju učil na Vysokej škole ekonomickej. Vybral som si odbor ekonomicko- matematické výpočty, lebo bol najmenej zasiahnutý socialistickou ideológiou.

Po škole ste sa dali na vedeckú dráhu na Slovenskej akadémii vied
Na začiatku štúdia ma ekonómia príliš nebavila, ale postupne má jej teoretická časť zaujala. Na SAV som sa venoval skúmaniu modelových podnikov a ich vlastníckych vzťahov.

V tejto práci vás zastila zmena režimu a zlákal vás súkromný sektor
Áno. Vznikali nové firmy a ja som chcel skúsiť niečo nové. Zamestnal som ako analytik sa v Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, ktorá spravovala akcie z kupónovej privatizácie. Analyzoval som kondíciu podnikov, do ktorých táto firma chcela investovať.

Po čase ste však vstúpili na bankové pole, kde ste vystriedali viacero bánk.
V bankovníctve som začínal v Istrobanke kde som robil tiež analytika. Skúmal som podniky či sú vhodné na poskytnutie úverov. Po príchode zahraničných bánk na slovenský trh som mal pocit, že by som tam mohol získať lepšie know how ako bankovníctvo funguje. Nastúpil som teda do Credit Lyonnais Bank Slovakia, kde som mal na starosti vzťahy s podnikovou klientelou. V dnešnej terminológii som bol relationship manažér. Podobnú prácu som robil aj Citibank. Ale tam sa mi podarilo vedomostne rásť oveľa viac, pretože Američania mali skvelé vzdelávacie programy a mal som aj dobrého kolegu, ktorý ma zasvetil do korporátneho bankovníctva.

Prečo ste z tejto medzinárodne uznávanej banky odišli do slovenskej Dopravnej banky, ktorá mala povesť politickej banky?
Presvedčil ma vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár. NBS mala obavu o zdravie tejto banky, preto tam chcela nepolitických odborníkov, ktorí by na jej hospodárenie dozerali. Ja som mal dozerať na riadenie aktív a pasív a bol som vo výbore, ktorý schvaľoval úvery. Po roku som pochopil, že poskytovaniu politických úverov nezabránim, a preto som hľadal iné uplatnenie.

Prešli ste do ČSOB banky priamo do predstavenstva. Čo ste mali na starosti?
Riadil som slovenské operácie tejto banky, ale aj platobný styk. Nevyhovovalo mi však príliš centralizované riadenie banky. Dnes má ČSOB na Slovensku autonómnejšie postavenie a je to cítiť na výsledkoch.

Z ČSOB banky ste odišli do Slovenskej bankovej asociácie. Nebáli ste sa, že táto práca bude príliš byrokratická a nepraktická.
Trošku som sa obával aj toho, ale prax na presvedčila o opaku. Môžem tu skĺbiť teoretické znalosti s praktickými. Jediné čo mi prekáža, že niekedy nie je našu prácu vidno navonok. Napríklad ak pripomienkujeme nejaký zákon a poslanci si aj tak príjmu svoju formu tak výsledok sa zdá nulový, ale práca za tým bola.

To sa stalo pri základnom balíku služieb. Prečo ste sa nedohodli s ministerstvom financií?
My sme chceli diskutovať o jeho podobe ako je v Belgicku, kde balík slúži sociálne slabším občanom. Ale skoro sme pochopili, že vláde nejde o taký balík, ale, že chcela zlepšiť transparentnosť balíkov cez jeden rovnaký pre všetkých. My sme argumentovali, že podľa štúdie Európskej komisie je slovenský bankový sektor v transparentnosti cien jeden z najlepších v EÚ. To vláda nebrala do úvahy. Potom sme diskusiu prerušili, lebo považujeme to, že nám ministerstvo financií nariaďuje aký balík máme ponúkať za veľký zásah do súkrmného podnikania.

Konkrétnu podobu základného balíka má určiť až vyhláška k zákonu? Aké ďalšie kroky plánujete po jej vydaní?
Ide nám už len o to, aby čas zavedenia balíka nebol veľky krátky, lebo to banky nestihnú zapracovať do svojich systémov. Tiež aby štruktúra toho balíka bola čo najviac podobná dnešným bankovým produktom. Z právneho hľadiska sme podali sťažnosť Európskej komisii, že tento produkt zasahuje do súkromného podnikania a sťažuje aj prístup zahraničných bánk na slovenský trh. Tiež si cheme dať urobiť právnu analýzu tohto zákona o tom či je v súlade s ústavou.

V poslednej dobe sa stále častejšie objavujú vo svete aj na Slovensku snahy štátu regulovať podnikanie bánk. Sú opodstatnené a kam až môžu zájsť?
Už pred krízou bol bankový sektor jeden z najregulovanejších odvetví. Žiaľ politici si myslia, že reguláciou bánk sa dokážu vyhnúť podobným krízam v budúcnosti, ale nie je to tak. Výkyvy v hospodárskych cykloch tu stále budú a aj krízy ešte prídu. Pri hodnotení opodstatnenie treba rozobrať konkrétne návrhy regulácie.

Dobre. Tak napríklad štáty chcú zvýšiť kapitálovú primeranosť bánk.
To by podľa predbežných odhadov Európskej bankovj federácie znamenalo naliať do bánk kapitál v hodnote niekoľko stoviek miliard eur. Je otázne či sa nájdu takí ochotní investori, ktorí by to urobili. Ak by sa nenašli, banky by museli znížiť svoje rizikové aktíva, a to by znamenalo menší objem úverov, a tým aj spomalenie hospodárskeho rastu. Vlády by mali zvážiť dopady regulácie na reálnu ekonomiku. Tiež by mali ustriehnuť to, aby sa podobné regulácie diali celosvetovo, lebo inak by to mohlo znevýhodniť európske banky.

Ako hodnotíte snahy o nové zdanenie bánk?
Hovorí sa o dvoch typoch zdaňovania. Barack Obama, ale aj niekotrí európski lídri chcú vzkriesiť Tobinovú daň teda zdaniť špekulatívne transakcie bánk. Problém vidím v tom, že správca tejto dane by mal byť Medzinárodný menový fond. Ten sa už vyjadril, že si nevie predstaviť ako by tu daň vyberal a spravoval, lebo je to administratívne veľmi náročné. Druhá forma dane má už v USA podobu návrhu zákona a išlo by o zdanenie bankových pasív, ktoré nie sú chránené fondom ochrany vkladov. Netýkalo by sa to všetkých bánk, ale iba systémovo významných. Za týmto návrhom je myšlienka, že ak banka spôsobí štátu negatívne externality, ten si má právo ich kompenzovať. Konkrétne, že banky spôsobili finančnú krízu štát ich musel zachraňovať a takto dostane svoje peniaze späť. Otázne je tiež na čo sa použijú peniaze získané z tejto dane. Ak sa použijú na diery v rozpočtoch tak nebudú k dispozícii na krytie ďalšej finančnej krízy. Obávam sa, že politici veria, že ďalšia kríza príde až o 20 rokov a peniaze spotrebujú hneď.

Regulácia, ktorá postihla aj slovenské banky prišla minulý rok v podobe zákona o platobných službách. Je oprávnená?
Zákon má zámer vytvoriť jednotný platobný priestor v Európe a má ochraňovať spotrebiteľa. Je to vynútena sebaregulácia bánk. Myslím, že s jeho zavedením nemali banky veľké problémy, hoci im to zvýšilo náklady.

Na slovenský trh majú prísť nové internetové banky. Je tu ešte priestor na nové banky?
Pre kamenné isto nie, ale nízkonákladové online banky sa môžu uchytiť. Lenže musia ponúkať služby skoro zadarmo a len na cene sa nedá budovať dlhodobý vzťah s klientom.

Myslíte si, že po príchode týchto bánk bude lojalita zákazníkov k bankám otrasená a nastanú veľké presuny?
Ak by bol vzťah banky postavený iba na cene tak by sme dnes boli všetci klientmi Mbanky, ale tak to nie je. Do vzťahu klienta s bankou vstupujú aj iné faktory. Takže ak kamenné banky namixujú dobrý internetbanking so službami na pobočkách klientov si udržia.

Bude sa v tomto roku bankám dariť viac ako v minulom roku, keď im zisky výrazne klesali?
Podiel zlyhaných úverov stále rastie a banky tvoria opravné položky takže rýchle oživenie biznisu neočakávam.