Regulácia bánk neslúži účelu

Autor: redakcia
15.10.2010 (12:30)

Barbara Neiger, predsedníčka predstavenstva Volksbank Slovensko, tvrdí, že stredne veľká banka nemôže robiť všetko. Musí sa zameriavať na svoju cieľovú skupinu a pri jej oslovovaní musí byť inovatívna.

Máte právnické vzdelanie. Ako ste sa dostali k bankovníctvu?
Už popri vysokej škole som pracovala na čiastočný úväzok v jednej banke pri prepážke. Takže som začínala úplne od začiatku. To bolo na začiatku 80. rokov, keď bankový systém nebol ešte elektronizovaný. Na konci štúdia som zvažovala právnicku kariéru, bankovú alebo obchodnú. Pripadne kombináciu týchto profesií. Najlepšiu ponuku som dostala z v Österreichische Länderbank, kde mi poskytli aj posgraduálne školenie v bankovníctve. Potom som sa venovala najmä riadeniu úverov v zahraničných dcérskych bankách v Honkongu, Londýne a New Yorku.

Na začiatku 90. rokov ste prišli viesť úverové oddelenie v novozaloženej pobočke Länderbank do Prahy, ale skoro ste prešli do Credit Lyonnais Bank. Čo ste mali na starosti?
Ako členka predstavenstva som bola zodpovedná za riadenie úverového rizika a neskôr za oblasť firemných klientov. V roku 2000 som sa vo funkcii zástupcu generálneho riaditeľa opäť vrátila do oblasti riadenia úverového rizika a správy úverov.

Akí boli vtedy klienti bánk vo vtedajšom Československu na rozdiel od rakúskych?
Súkromné bankovníctvo bolo v plienkach. Napríklad prevod peňazí u Prahy do Brna trval 10 dní a do Viedne okolo troch týždňov. Klienti mali veľmi málo dôvery k bankám, lebo mali zlé skúsenosti zo službami štátnych bánk. My sme vedeli ako funguje medzinárodné bankovníctvo a to bola naša výhoda. Ľudia k nám vkladali veľa peňazí. Neexistovali platobné karty, preto k nám ľudia vkladali hotovosť, lebo aj výplaty dostávali v obálkach. Firemné úvery či hypotéky boli v plienkach.

Aké boli vaše skúsenosti s firemnými klientmi. Verili bankám?
Museli sme ich učiť, že úvery sa neposkytujú iba na dobrý nápad, ale na základe kvalitných biznis plánov. Našťastie ľudia sa chceli učiť, boli entuziastickí, kreatívni a dynamickí, a preto to bola výborná skúsenosť.


Vaša banka patrí k menším na slovenskom trhu. Čo znamená pre vás a pre vašich klientov byť malou bankou?
My sa musíme sústrediť na na to čo robíme, ako to robíme a pre koho to robíme. Uvedomujeme si, že nemôžeme robiť všetko a ani všetko robiť nechceme. Zameriavame sa na naše cieľové skupiny ako sú malé a stredné podniky a súkromných klientov. Nerobíme napríklad investičné bankovníctvo.

Ako kríza postihla vašu banku?
Kríza nepostihla našu likviditu, ale ziskovosť. Bola to daň aj za to, že sme malá banka. Mali sme menej priestoru na manévre v produktoch a aktivitách a samozrejme prechod na euro nám ukrojilo zo zisku.


Aké je situácia v tomto roku. Ste optimistka, čo sa týka oživenia ekonomiky a prejavuje sa to už aj na vašich ziskoch?
Mať lepšie výsledky ako minulý rok je veľmi ľahké. Som optimistka, ale nemôžem tvrdiť, že kríza je za nami a už sa nevráti. Priemysel sa zotavuje a už to cítime aj na oživení úverovania. Nezamestnanosť sa tiež stabilizovala, a tak dúfame, že aj v retaily to bude lepšie.


Spomínali ste, že vaši klienti sú malé a stredné podniky. Aké sú vaše výhody oproti veľkým bankám pri ich získavaní.
Sme stredne veľké banka a preto rozumieme našim menším a stredným klientom. Máme rovnaké ciele a potreby a myslenie. Objem úverov pre tieto podniky nám postupne rastie a aj hypotéky sa už rozbehli.

Všimol som si, že máte radi inovácie v bankovom biznise. Napríklad minulý rok ste dali na trh hodinky, ktoré sa môžu použiť aj ako bezkontaktná platobná karta. Bol po nich dopyt?
Jeden kus vám ukážem. Hodinky nikdy neboli myslené ako masový produkt. Mali zviditeľniť našu filozofiu-byť malý, ale flexibilný a rýchly. Hodinky mali slúžiť mladej klientele, dynamickej a mali propagovať bezkontaktné platenie, ktoré má budúcnosť. Pred Vianocami dáme na trh nový produkt, ktorý bude tiež propagovať bezkontaktné platby.

Bezpečnosť je pri tejto technológii aká?
Je rovnaká ako pri iných platobných kartách. Je tam čip, ktorý vás chráni pred skopírovaním dát.

Ako hodnotíte poslednú vlnu regulácii podnikania bánk v Európe?
Požiadavka väčšej likvidity resp. silnejšieho kapitálového vybavenia bánk je v poriadku. Len si myslím, že neslúžia účelu , na ktorý by mali teda urobiť bankový systém bezpečnejší a predísť ďalším finančným krízam. Kríza nevznikla preto lebo banky mali málo kapitálu, ale preto, že boli vyvinuté produkty, ktorým nerozumeli ani predajcovia ani klienti a neboli zohľadňované riziká, ktoré obsahovali. A kde zoberú banky ďalšie peniaze? Na kapitálových trhoch a tie sú v Európe menej vyvinuté ako v USA, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy sčasti ešte vôbec..

V posledných týždňoch banky sa na Slovensku predbiehajú v ponuke lacných hypoték. Nebojíte sa už rizika nesplatenia?
To, že máme nízke úroky na hypotéky neznamená, že sme znížili nároky na risk manažment. Stále preverujeme klientov dôsledne.

Prečo si dnes banky môžu dovoliť požičiavať na bývanie za 3 až 4 percentá a pred pár rokmi to bolo ešte 5 až 7 percent?
Pretože dokážeme peniaze získať lacnejšie. ECB drží úrokovú sadzby na nízkej úrovni, takže ich môžeme aj lacnejšie ponúkať klientom.

Banky dnes lákajú klientov aj na rodinné účty. Aj vy máte v ponuke Slušný účet pre rodinu. Je to trend?
Zákazníci chcú, aby mali finančné veci jednoduché a rodinný účet im to umožňuje pod jednou strechou. Navyše zákazníci ušetria peniaze na poplatkoch a my získame nových klientov.