Osloviť chceme aj strednú vrstvu klientov

Autor: Jozef Ryník
14.03.2011 (08:00)

Monika Céreová, riaditeľka J&T banky, hovorí, že aj nepeňažné benefity dokážu do banky pritiahnuť privátnych klientov.  

Prečo ste sa rozhodli študovať ekonómiu?
Už na strednej škole ma bavila matematika a čísla. Obaja rodičia učili na Technickej univerzite „stavbárinu“, ale tento odbor ma nelákal. Začala som študovať cestovný ruch v Banskej Bystrici, štúdium som dokončila na obchodnej fakulte v Bratislave.

Po škole ste sa venovali rodine. Ako ste sa dostali do vtedy začínajúcej firmy J&T?
Po materskej dovolenke som chvíľu hľadala to, čo by ma bavilo najviac, pôsobila som na viacerých pozíciách v štátnej správe i v obchodných spoločnostiach. Nebola som pevne rozhodnutá, či sa venovať cestovnému ruchu, či viac obchodu. Napokon som dostala dve zaujímavé ponuky. Lákala ma veľká medzinárodná firma a zároveň mladá, vtedy neznáma spoločnosť J&T. S majiteľmi sme si sadli aj ľudsky a veľmi ma lákalo rozbiehať niečo nové, preto zvíťazila J&T.

V J&T banke ste sa spočiatku venovali obchodovaniu s cennými papiermi. Ako sa s nimi obchodovalo v polovici 90. rokov?
V tom čase to bol boom. Prebiehala prvá i druhá vlna kupónovej privatizácie. Prvé obchody sme robili s kupónovými knižkami.

Fungovala vtedy aj Bratislavská burza cenných papierov aktívnejšie ako dnes?
Fungovala, aj RM systém na obchodovanie s cennými papiermi. Boli sme jedni z najaktívnejších obchodníkov.

Burza však potom zaspala a spí dodnes. Prečo?
Veľmi veľa investorov získalo v sprivatizovaných firmách majoritu a nevideli dôvod, prečo by mala byť ich firma na burze. To, že máte akcie na burze je aj transparentnejšie, nie všetkým to vyhovovalo. To, že ani drobní akcionári neobchodovali na burze je dôsledok ich negatívnych skúsenosti z predaja kupónových knižiek. Dnes sa na burze obchodujú väčšinou štátne dlhopisy. Snaha o oživenie burzy tu stále je aj z našej strany, je to však beh na dlhé trasy.

Prečo sa J&T rozhodla pre banku a prečo pre privátnu?
Mať banku bola od začiatku idea majiteľov. V polovici 90. rokov nebola na Slovensku vôľa predať nám banku, Kúpili a reštrukturalizovali sme preto Podnikateľskú banku v Česku. Zamerali sme sa pritom na privátne bankovníctvo, v bankovníctve je to taká čerešnička. Navyše, na Slovensku je bola a stále je minimálna konkurencia.

Čo privátne oddelenia retailových bánk a Privatbanka. To nie je konkurencia?
Privátne bankovníctvo v komerčných bankách je v porovnaní s bankovníctvom privátnej banky úplne o niečom inom. Privatbanka zase nemá napríklad privátnu banku vo Švajčiarsku či Moskve ako my. Reálne preto nemajú také zázemie a možnosti na tento druh bankovníctva. My sa snažíme naše investičné nápady pretaviť priamo do produktov pre klientov.

Investujete teda spolu so zákazníkmi. Podieľate sa na ich ziskoch aj stratách?
Iste. Niekde majú klienti fixný výnos a ich riziko je malé, v iných produktoch majú výnosy vyššie a aj riziko je vyššie.

Klientov stále získavate iba na osobných odporúčaniach?
Zo začiatku to bola jediná cesta ako ich osloviť a získať. Dnes už komunikujeme oveľa intenzívnejšie aj navonok. Naše reklamné kampane sú veľmi úspešné.

Lákajú klientov aj vaše nepeňažné benefity, napríklad v podobe pobytov v Tatrách?
Iste, sami sme prekvapení ako to klienti reagujú. Domnievali sme sa, že klienti idú skôr za vyšším úrokom ako za benefitmi, ale nie je to tak. Hodnota benefitu je pre väčšinu zaujímavejšia, ako vyššia úroková sadzba o desatinu percenta.

Ak sa pozrieme na vaše výsledky za minulý rok, darilo sa vám, prečo?
Práve v čase najhlbšej krízy v roku 2009 sme odštartovali prvú reklamnú kampaň J&T BANKY na Slovensku. Naše produkty zákazníkov oslovili, to sa odzrkadlilo na ich príleve v roku 2010.

Ste privátna, ale aj investičná banka. Postihla vás kríza výraznejšie?
Tvorili sme opravné položky najmä k úverom, ktoré boli zabezpečené nehnuteľnosťami. Tiež sme znížili kategorizáciu týchto úverov. Napríklad byty, ktoré boli pred rokom nepredajné, sa už dnes predávajú. V River Parku je dnes už len pár voľných, naše čísla sú podobné ako v predchádzajúcom roku.

Minulý rok ste znižovali úroky z vkladov. Prečo?
Dole išli úrokové sadzby Národnej banky Slovenska aj Európskej centrálnej banky, reagovali sme na situáciu a stav na trhu. Napriek určitému zníženiu, úroky z vkladov máme stále najvyššie úročené na trhu. S odstupom času to hodnotím ako dobrý krok, odliv vkladov sme nezaznamenali.

Tiež ste rušili niektoré poplatky. Akú máte poplatkovú politiku?
Poplatky typu „poplatok za vklad na vlastný účet“ sa mi zdajú naozaj absurdné. My nespoplatňujeme vedenie bežných účtov, ani termínovaných vkladov. Máme však poplatky pri investovaní. Navyše, v prípade klientov, ktorí s nami obchodujú v objeme miliónov eur sa mi zdá nezmyselné zaťažovať ich eurovými poplatkami. Na druhej strane, chápem retailové banky, ktoré majú státisíce účtov, že na ich obsluhu majú vyššie náklady a ich poplatky sú opodstatnené.

Znížili ste aj dolnú hranicu vkladu na termínovaný účet z 30 tisíc na 10 tisíc eur. Znamená to, že vás láka osloviť širší okruh ľudí?
Našim kľúčovým biznisom naďalej ostáva privátne bankovníctvo a investičné príležitosti pre našich klientov. Na druhej strane, chceme osloviť i stredne príjmovú vrstvu obyvateľov, tento segment hodnotíme ako neobsadený a je tam i určitý potenciál na rast.

Na jeseň minulého roku ste prehrali boj o Dexiu banku. Neľutujete?
Konkurencia je o tom, že raz vyhrá jeden inokedy druhý. Tento predaj bol dohodnutý vopred .

Ak by bola ďalšia banka na predaj mali by ste o ňu záujem?
Myslím si, že na slovenskom trhu je príliš veľa bánk a časom sa budú spájať, či predávať. Sledujeme investičné príležitosti pozorne, bude však záležať od konkrétnej ponuky.

Ako vnímate pokusy o zdaňovanie bánk?
Zdaňovanie bánk nie je správny krok. Existuje tu rovnocennosť v podnikaní a ja nevidím dôvod, prečo by do štátneho rozpočtu mali banky odvádzať viac ako iné odvetvia podnikania. Je pravdepodobné, že zdaňovanie by sa prejavilo na vyšších poplatkoch a vyšších úrokoch na úveroch.

A banková regulácia je v poriadku?
Určitá regulácia v bankovom sektore musí byť. Klienti majú v bankách svoje úspory, je v poriadku ustrážiť, či s nimi banka narába v rámci nastavených pravidiel. Podobne i tlak na zvyšovanie transparentnosti v komunikácii s klientmi je úplne správny.

Aké máte plány v tomto roku?
Máme pripravený extra benefitný systém, ktorý však ešte neprezradím. Čo sa týka objemu vkladov, na Slovensku máme 550 miliónov eur a chceme sa dostať na 600 až 620 miliónov. V horizonte dvoch až troch rokov sa chceme dostať na úroveň vkladov v objeme 700 miliónov eur. 


Tweet