Čo rozhoduje o našom šťastí? Peniaze alebo susedov dom?

Autor: redakčne upravené
10.08.2026 (14:00)

„Peniaze ťa šťastným neurobia.“ Na základe čoho vzniklo toto tvrdenie a je vôbec pravdivé? Peniaze samy osebe neurobia šťastným nikoho, podstatné je, čo sa za tieto peniaze dá kúpiť.

Podľa jednej zo štúdií spoluautorov z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave existuje súvislosť medzi hodnotou majetku a životnou spokojnosťou. Skúmali aj to, či ľudia žijúci v lepšom alebo horšom obydlí než ich susedia hodnotia svoju spokojnosť so životom odlišne.

Vyšší príjem zvyšuje schopnosť uspokojovať potreby jednotlivcov a tým zlepšuje ich životnú spokojnosť. Predpokladá to tak ekonómia, sociológia ako aj psychológia.

Životná spokojnosť spravidla rastie s príjmom, no rýchlosť rastu spokojnosti postupne klesá. Príjem však nie je jedinou finančnou dimenziou ovplyvňujúcou pohodu. Zohľadniť treba aj existujúci majetok, ako je bývanie a iné reálne aktíva. Kým príjem limituje spotrebu v danom čase, časom vybudovaný majetok plní viacero funkcií - generuje príjem, poskytuje ekonomickú istotu a umožňuje vyrovnávať spotrebu počas života.

• Najvyššie výhry v lotérii na Slovensku i vo svete
• Najčastejšie finančné nezmysly, ktoré kolujú na internete
• Dokážu nás peniaze spraviť šťastnými?
• Mýty a fakty o peniazoch: Prečo sa nám finančne nedarí?
• Finančný bulvár a zaujímavosti

Výšku príjmu na rozdiel od nehnuteľnosti nevidieť. Preto domy a byty slúžia ľuďom ako priamy zdroj vzájomného porovnávania. Výskumy ukazujú, že vlastníci nehnuteľností vykazujú vyššiu životnú spokojnosť než osoby bývajúce v podnájme. A spokojnejší sú tí, ktorí bývajú vo väčších vlastných obydliach. Naopak, život s dlhom a obzvlášť s nezabezpečeným zo spokojnosti uberá.

Pocit spokojnosti je odlišný v závislosti od krajiny. Napríklad výskum v Nemecku a Austrálii ukázal, že porovnávanie sa s bohatšími vnímajú ľudia skôr ako náznak lepšej budúcnosti. Očakávajú zlepšenia vo svojom živote. Opakom je USA, kde spokojnosť s bývaním klesala so zväčšujúcou sa veľkosťou domov susedov. Výskumov z krajín strednej a východnej Európy je málo, avšak majú spoločné špecifiká: privatizácia bývania po roku 1989, málo rozvinuté finančné trhy a nízka diverzifikácia finančných portfólií. Preto majú reálne aktíva v bohatstve týchto domácností oveľa väčšiu úlohu než v západnej Európe.

Hlavné zistenia štúdie

V rámci rozloženia majetku Slovákov dominujú nehnuteľnosti a to pre historický vývoj ako i pre nedostatočne rozvinutý kapitálový trh. Výskum sa zameral na nehnuteľnosti, pretože sú na rozdiel od vlastníctva cenných papierov okolím viditeľné a ľahko porovnateľné. Zistili, že ľudia bývajúci v obydliach hodnotených ako horšie než domy v susedstve, vykazujú výrazne nižšiu životnú spokojnosť, a naopak, bývanie hodnotené ako lepšie než susedné domy nezvyšuje spokojnosť významným spôsobom.

Zjednodušene povedané: horšie bývanie v porovnaní so susedmi súvisí u Slovákov s nižšou životnou spokojnosťou, kým lepšie bývanie sa s vyššou spokojnosťou významne nespájalo.. Odhaduje sa, že sociálne porovnávanie a relatívne postavenie domácnosti v susedstve vysvetľujú približne 7 % súvislosti medzi hodnotou reálneho majetku a životnou spokojnosťou. Bohatší Slovák je v priemere spokojnejší so životom, pričom podobne to platí pri reálnom aj finančnom majetku.

Open access k štúdii: https://link.springer.com/article/10.1007/s11205-025-03717-4
 


Tweet