História bankovníctva na Slovensku II.

Autor: Ing. Michal Kohút
07.10.2002 (00:00)

Koniec prvej svetovej vojny v roku 1918 zapríčinil zánik Rakúska-Uhorska a vznik ČSR. Eufória novej, spoločnej štátnosti Slovákov a Čechov zabezpečila rozkvet aj v bankovom sektore.

Po vzore vyspelých európskych krajín sa v štáte sformovala typická dvojstupňová banková sústava, tak ako ju poznáme aj dnes – skladajúca sa z centrálnej banky a zo siete prakticky už 70 rokov fungujúcich obchodných (komerčných) bánk.

Centrálne bankovníctvo
V roku 1919 bol zákonom založený Bankový úrad ministerstva financií riadený ministerstvom financií prostredníctvom Bankového výboru a Obchodnej správy úradu – ako sme si určite všimli, jednalo sa o tvrdý byrokratický aparát. Výbor tvoril mozog Bankového úradu, riešil menové otázky, konkretizoval hospodársku politiku štátu, zabezpečoval všetky obchodné a úverové aktivity štátu vrátane správy štátneho dlhu.

Táto schéma trvala do roku 1925, keď vyšiel nový zákon, ktorý upravoval zriadenie Národnej banky československej. Táto 100% centrálna banka mala povahu akciovej spoločnosti s kapitálom 12 miliónov Kčs, pričom len jedna tretina bola v rukách štátu. Na čele banky stál vládou vymenovaný guvernér. Exekutívu tvorilo 10 členov bankovej rady, ktorí boli sčasti volení valným zhromaždením a sčasti dosadzovaní vládou. Banka prevzala činnosť predchádzajúcej inštitúcie - Bankového úradu. Mala výhradné právo emitovania (vydávania) bankoviek.

V teórii i praxi, pojmy ako centrálna, ceduľová a emisná banka sú považované za synonymá. Predstavujú to isté označenie pre pomenovanie "banky bánk".

Obchodné bankovníctvo
Tento druhý stupeň bankovej sústavy nebol natoľko poznačený vznikom ČSR. V náväznosti na predchádzajúci článok spomenieme niekoľko ďalších významných bánk: Dunajská banka (1912), Tatra banka, Slovenská všeobecná úverová banka (1924), Banka československých légií. Toto obdobie je charakterizované zlučovaním (fúziami) bankových domov a vplyvu českého kapitálu.

Banka čs. légií poskytovala bankové služby aj slovenským legionárom. Od roku 1920 do roku 1927 zvýšila svoj kapitál vyše päťnásobne. Zaujímavé je, že okrem stálych pobočiek poskytovala služby aj na Sliači, Poprade, Starom Smokovci a na Štrbskom Plese.

Celosvetová hospodárska kríza z roku 1932 zastihla československú ekonomiku nepripravenú, i keď u nás naplno zaúradovala o 2 roky neskôr ako v USA a západnej Európe. Dochádza k výraznej hospodárskej recesii a rozkladu bankového systému. K postupnému oživeniu ekonomiky dochádza v roku 1935.

Z dejepisu vieme, že na našom území vznikali tzv. doliny hladu, najväčšia bola horehronská, nezamestnaných bolo 500 000 ľudí z celkového počtu 3mil. obyvateľov Slovenska. Podobnosť so súčasnosťou je samozrejme čisto náhodná.

Slovenský štát
Celospoločenská situácia vojnou zmietanej Európy, vyústila do vzniku fašistického slovenského štátu. V roku 1939 vládnym nariadením bola zriadená slovenská národná banka na čele s guvernérom Dr. Karvašom, známym to slovenským ekonómom. Za vzor jej poslúžila Nemecká ríšska banka. Obchodné bankovníctvo bolo charakterizované ďalšími fúziami a spájaniu v prospech Tatra banky, Slovenskej banky a Ľudovej banky. Nemecký kapitál sa napriek tomu stal dominantný, prostredníctvom etablovaných, najmä českých bánk s nemeckou účasťou ovládol podstatnú časť bankovej sféry.

Prívrženci slovenského štátu poukazujú na výrazné zlepšenie hospodárskej situácie. V prostredí habania židovského majetku, deportácií tejto časti obyvateľstva, neutrality krajiny, rozmachu priemyslu (zbrojárstva) to neprekvapuje. Objektívne sa teda prosperita krajiny pripisuje skôr výhodnej politicko-ekonomickej situácii ako hospodárskemu zázraku. V niektorých zmienených ohľadoch naozaj platilo, že sme boli na ceste stať sa druhým Švajčiarskom.

Po vojne a za socializmu
Svet sa konečne dočkal úľavy v podobe porážky fašistického Nemecka a jeho spojencov. Na základe Košického vládneho programu a dekrétu prezidenta republiky (1945) sa uskutočnili radikálne opatrenia v bankovej sfére. Dochádza k znárodňovaniu a likvidácii nemeckých a maďarských bánk. Týmito opatreniami sa v roku 1948 znížil počet bánk z 9 na 4. Vytvorila sa nová centrálna banka - Národná banka československá v Prahe.
"Víťazný" február 1948, keď sa k moci dostali komunisti, znamenal redukciu obchodných bánk na Živnostenskú banku v Čechách a Tatra banku na Slovensku, celoštátne pôsobiacu Investičnú banku a Poštovú sporiteľňu. V roku 1950 splynuli uvedené banky (Investičná banka v roku 1958), vrátane Národnej banky do centrálne riadenej Štátnej banky československej (ŠBČS), ktorá plnila funkciu centrálneho i obchodného bankovníctva. Československá obchodná banka vznikla v roku 1964 za účelom finančného zabezpečovania zahraničného obchodu. Úlohu prijímania vkladov a poskytovania pôžičiek pre obyvateľstvo plnila Slovenská štátna sporiteľňa.

Nedávnu minulosť spred 12 rokov až do súčasnosti si pripomenieme v treťom pokračovaní histórie bankovníctva na Slovensku.
Zdroj: Banky.sk,