Ceny nehnuteľností v EÚ sa zvýšili o 4,3 %. Najviac si priplatili Maďari a Lotyši.
08.02.2017 (09:00)
Ceny nehnuteľností vo väčšine európskych štátoch sa v 3. štvrťroku 2016 zvýšili. V európskej „dvadsaťosmičke“ zdraželi v porovnaní s rokom 2015 v priemere o 4,3 %, v eurozóne o 3,4 %. Na Slovensku bol tento rast výraznejší, tak pri novostavbách ako aj už existujúcich stavbách.
Odborníci na financovanie nehnuteľností z ČSOB očakávajú, že v tomto roku sa bude trh viac diferencovať a zvýšia sa najmä ceny väčších bytov a nehnuteľností v lepších lokalitách.
Ceny nehnuteľností sa vo väčšine krajín Európskej únie v 3. štvrťroku 2016 zvýšili. V porovnaní s rokom 2015 si najviac priplatili obyvatelia Maďarska (+11,6%) a Lotyšska (+10,8%). Medziročný pokles cien nehnuteľností zaznamenali len dve krajiny európskej dvadsaťosmičky, a to Cyprus (-3,3%) a Taliansko (-0,9%). Vyplýva to z najnovších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
„Predpokladom rastu cien nehnuteľností nie je len dostatok lacných peňazí, ale aj ekonomická situácia v domácej krajine a predovšetkým finančná sila domácností,“ vysvetľuje rozdielny vývoj hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Na Slovensku rástli ceny nehnuteľností rýchlejšie, ako bol priemer EÚ aj eurozóny. Medziročne zdraželi o 7,5%, zatiaľ čo v Česku o 6,9 %, Poľsku o 2,1% a v už spomínanom Maďarsku až o 11,6%.
Zdraželi novostavby aj staršie byty
Slovenský realitný trh, najmä rezidenčný segment bývania v hlavnom meste, sa tak niesol už tretí rok za sebou na rastovej vlne. Rast cien sa v treťom štvrťroku týkal tak novej výstavby (+6,8%), ako aj existujúcich bytov (+1,9%).
„Najviac rástli ceny v segmente menších bytov do zhruba 65m², teda jedno a dvoj-izbové byty. Rast cien je poháňaný celkovým trhovým optimizmom, zlepšujúcimi sa ekonomickými parametrami, marketingovými ponukami, ale najmä najlacnejšími hypotekárnymi úvermi v poprevratovej histórii,“ hovorí riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností ČSOB Jozef Futrikanič.
Ako dodáva, práve nízke úroky na úveroch na bývanie, v kombinácii s nízkymi úrokmi na terminovaných účtoch a konzervatívnym postojom Slovákov k alternatívnym investičným príležitostiam, podnecujú ľudí k investičnému nákupu nehnuteľností. Tie totiž vnímajú ako určitú formu bezpečného uloženia peňazí.
V regiónoch Slovenska sa trh v uplynulých mesiacoch značne oživil, ceny v nich ale zostávajú približne 30% až 60% pod úrovňou priemeru cien v Bratislave. Vývoj v hlavnom meste je ovplyvnený silným dopytom po bývaní, demografickou štruktúrou, dostupnosťou práce a najvyššou priemernou mzdou a ekonomickou silou, ktorá napomáha rastu cien.
„V tomto roku sa očakáva v priemere miernejší nárast cien nehnuteľností v hlavnom meste, trh sa môže začať viacej diferencovať. Skôr by mohli rásť rýchlejšie ceny väčších bytov alebo projektov v lepších lokalitách, keďže je ich menej v porovnaní s bežným trhom. Ceny menších bytov silne narástli už v minulosti a očakávam postupné nasycovanie dopytu,“ upresňuje J. Futrikanič.
Na trhu podľa jeho slov totiž začínajú chýbať väčšie dostupné troj- a štvorizbové byty, pretože veľkú časť ponuky tvoria práve dvojizbové byty. Zatiaľ tento existujúci dopyt vykrýva sekundárny trh starších bytov, ktoré sú cenovo dostupnejšie, aj ich cena však narástla. „Očakávam preto, že v budúcnosti sa časť developerov zameria aj na túto klientelu, ktorá vyhľadáva väčšie byty v novostavbách,“ dodáva Futrikanič.
Pribudnú nájomníci?
Slováci nepreferujú prenájmy a radšej bývajú vo vlastnom, čo potvrdzujú aj porovnania so zvyškom EÚ. Zatiaľ čo vo vlastnej nehnuteľnosti býva 90% Slovákov, priemer EÚ je na úrovni 70 %.
„Predpokladám, že v strednodobej a neskoršej budúcnosti sa posilní trh nájomného bývania, hlavne v hlavnom meste a ľudia si budú viac a viac prenajímať byty. Je to otázka dostupnosti kúpy nového bývania v kombinácii s cenou nových úverov. Z dlhodobého hľadiska budú ceny nehnuteľností pravdepodobne postupne vyššie a navýši sa tak podiel nájomného bývania,“ približuje Futrikanič.
Ako na záver pripomína, aj vývoj cien nehnuteľností je podmienený tým, ako sa bude ekonomicky a politicky dariť ekonomike eurozóny a Slovensku.
Zdroj: ČSOB, Foto: redakcia
Tweet