Dáma v bankovníctve

Autor: Jozef Ryník
19.06.2009 (11:00)

Elena Kohútiková si vyskúšala prácu vo výrobnom podniku, na poli vedy i v centrálnej banke, aby napokon zakotvila v komerčnej banke. Z každého pôsobiska si odniesla veľa skúseností. O bankovníctve dokáže rozprávať s nadhľadom a zároveň s pokorou.

Mali ste v rodine ekonóma?
Nie, ja som prvý ekonóm, ale pôvodne som chcela študovať jazyky. Rodičia však rozhodli, aby som študovala niečo praktickejšie, a preto som išla na strednú ekonomickú školu. Po odbornej strednej škole v tom čase nebolo veľa možností kam ísť na vysokú. Pre mňa to bola Vysoká škola ekonomická a tam som sa prihlásila.

Aký odbor ste tam študovali?
Od tretieho ročníka som sa zamerala na financie. Zaujímala ma makroekonomika a diplomovku som robila z menovej politiky.

Ale po škole ste nešli pracovať do banky, ale do výrobného závodu. Prečo?
Áno, začala som pracovať v ZŤS Dubnica, pretože vtedy sa hľadal byt s prácou. Ako absolventke mi bolo jedno kde začnem, hlavné bolo, aby sme s manželom mohli bývať sami. Podnik mi dal podnikové štipendium a ja som sa zaviazala, že po skončení budem u nich pracovať minimálne 5 rokov. Navyše bankovníctvo ma vtedy až tak nelákalo.

Čo ste mali na starosti v tomto podniku?
Pracovala som v oblasti účtovníctva a štatistiky. Bola to moja prvá skúsenosť s podnikovými financiami a musím povedať, že pozitívna, lebo v tomto podniku bola v riadení financií dobrá kultúra.

Napriek tomu ste odišli robiť vedu
V Dubnici som si nezvykla, hlavne kvôli vzdialenosti od rodičov, ktorí bývali pri Trnave. Keďže manžel dostal ponuku robiť v Bratislave a ja som tiež chcela mať bližšie rodinu, tak sme sa presťahovali. Náhodne som potom stretla moju bývalú profesorku a ona mi ponúkla miesto na Ekonomickom ústave SAV, kde som si urobila ašpirantúru z makroekonómie.

Ako sa vtedy študovala makroekonómia?
Ťažko, lebo o peniazoch, ako motore ekonomiky sa veľmi hovoriť nemohlo. Ale na ústave vládla iná pracovná kultúra ako vo výrobnom podniku. Viedli sa tam diskusie, o všetkom sa pochybovalo a bolo jedno, či ste boli vážený vedec či iba ašpirant. Tieto debaty mi dali strašne veľa. V škole sme sa učili o ekonomických javoch ako nemenných a teraz som si uvedomila, že na jednu vec môžu byť rôzne názory. Navyše som sa naučila sebadisciplíne, pretože ak človek tvorivo pracoval, nemusel robiť a písať každý deň osem hodín. Ja som sa prinútila študovať a pracovať aj vtedy, ak som nemala pred ukončením vedeckej štúdie či článku.


Ako ste sa dostali z vedeckej pôdy do centrálnej banky?
Prácu v Štátnej banke Československa mi ponúkol môj bývalý riaditeľ zo SAV, ktorý sa stal šéfom Hlavného ústavu ŠBČS na Slovensku. Bolo to v období, keď začal vznikať dvojstupňový bankový systém, to znamená centrálna banka a obchodné banky. Ja som dostala na starosť budovať vzťahy medzi menovou a fiskálnou politikou.

Verili ste v roku 1993 vznikajúcej slovenskej mene?
V roku 1992 sa začalo pripravovať delenie republiky a to isté platilo aj o centrálnej banke. My z Hlavného ústavu sme chodili na konci roka do Prahy nielen kvôli deleniu aktív a pasív bývalej Štátnej banky Československej, ale aj učiť sa, ako má vyzerať a fungovať plnohodnotná centrálna banka, predovšetkým v oblasti menovej politiky. Dostala som na starosť práve vybudovanie tejto – menovej časti novej slovenskej centrálnej banky. V takých momentoch sa nehovorí nie, ale priznám sa, že som mala malú dušičku, lebo robiť menovú politiku v novej centrálnej banke nebolo ľahké. Ja som bola optimistka a verila som, že slovenská koruna prežije svoje turbulentné začiatky a stane sa stabilnou menou. Bojovali sme hlavne s nedôverou podnikateľov, ale aj obyvateľov. Našťastie, čierne prognózy, že kurz českej koruny k slovenskej bude 1:4 sa nepotvrdili. Okrem iných krokov stabilizácii koruny v prvých mesiacoch po jej vzniku napomohla i devalvácia, emisia bondov v zahraničí, ale aj administratívne opatrenia. Potom korunu držala pevne v rukách i centrálna banka.

Národná banka Slovenska má byť nezávislá od štátu. Z čoho má príjmy?
Centrálna banka má príjmy z rôznych zdrojov, ale sú to predovšetkým príjmy z menových operácií, v dnešnej dobe po prijatí eura hlavne z obchodov s devízovými rezervami.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie a prijalo euro. Bude význam NBS postupne klesať?
Naopak, bude sa zvyšovať, a to z dvoch dôvodov. V prvom rade centrálna banka tiež prispieva k rozhodovaniu o menovej politike v eurozóne. Jej druhá a kľúčová úloha je pôsobiť ako regulátor finančného trhu na Slovensku. Vzdali sme sa samostatnej menovej politiky, ale nie regulácie a dohľadu nad finančným trhom. A stabilný finančný trh je kľúčovým bodom stabilnej ekonomiky.

Boli ste zodpovedná aj za prijatie eura. Myslíte si, že sa prijalo v dobrom kurze?
Keď sa o kurze rozhodovalo už som v NBS nebola, ale myslím, že kurz bol stanovený dobre. Zavedenie eura je beh na dlhé trate a zvolený kurz bude ovplyvňovať našu ekonomiku dlhodobo. Jeho adekvátnosť možno analyzovať iba s odstupom dhšieho obdobia. Preto je ťažké robiť závery po niekoľkých mesiacoch prežitých s novou menou.

Máte skúsenosti z práce v centrálnej banke, ale aj v komerčnej. Ako sa pozerajú komerčné banky na NBS? Berú ju ako policajta alebo ako ochrancu?
Berú ju ako inštitúciu, ktorá určuje podmienky podnikania na finančnom trhu. Tiež ju berú ako autoritu a nezávislú inštitúciu, a môžem povedať, že komerčné banky si NBS veľmi vážia a rešpektujú ju. Na druhej strane je to inštitúcia, ku ktorej sa banky obracajú aj vtedy, keď potrebujú radu alebo pomoc. Je pre nich teda aj poradcom a partnerom.


Ako sa odlišovala vaša práca v centrálnej banke od dnešnej v komerčnej?
Je to úplne iné. V NBS som bola zodpovedná za menovú stabilitu, tu ide o to podnikať férovo, v silnej konkurencii, samozrejme udržať sa v dobrej kondícii na trhu a vytvárať zisk. Ja som mala rada každú prácu, ktorú som robila. Práca v centrálnej banke bola mimoriadne tvorivá a zaujímavá. Dnes, po niekoľkých rokoch strávených v obchodnej banke môžem povedať, že ma „chytila za srdce“ , teším sa z nej a som rada, že som sa touto cestou vybrala.


Čo si myslíte o nízkych úrokoch, ktoré presadzuje Európska centrálna banka?
Je ťažko robiť uzávery v tejto neistej dobe. Myslím si, že je to jedno z riešení ako vrátiť dôveru na finančné trhy. Táto politika môže byť účinná len vtedy, ak nie je sprevádzaná vysokými fiskálnymi deficitmi. Politika nízkych úrokových sadzieb je dočasným opatrením, pokiaľ nepominie hrozba recesie.

Odkiaľ majú centrálne banky peniaze na záchranné balíčky?
Centrálne banky ako jediná inštitúcia môžu emitovať do ekonomiky peniaze. Štandardne ich do ekonomiky dávajú oproti založeným cenným papierom. Prostredníctvom úrokových sadzieb regulujú ich množstvo v ekonomike tak, aby zabránili vysokej inflácii.


Rozhýbe sa čoskoro finančný a kapitálový trh?
Bude to ešte chvíľu trvať, ale určite sa rozhýbe. Otázne je, či oživenie, ak nastane bude stabilné, alebo bude mať iba prechodný charakter.

Čoskoro splynú Istrobanka a ČSOB banka. Myslíte si, že fúzie bánk budú na Slovensku pokračovať?
V dejinách sme vždy pozorovali obdobia keď docházalo ku zlučovaniu kapitálu a neskôr k jeho oddeľovaniu. Teraz sme asi vo fáze zlučovania, ale základom zlučovania bánk je ekonomická analýza o výhodnosti takéhoto kroku.

Štáty dnes pomáhajú bankám. Aj slovenská vláda prijala zákon o štátnej podpore. Myslíte si, že zásahy štátu do podnikania bánk majú opodstatnenie?
Takéto opatrenia, kedy štáty pomáhajú súkromným bankám, sú opatreniami mimoriadnymi. Osobne som presvedčená, že vlády majú dosť svojich vlastných úloh, na ktoré potrebujú peniaze a len vítajú, ak majú stabilný bankový a celý finančný sektor, čo je prípad Slovenska. Opatrenie, ktoré bolo prijaté, pokladám za preventívny krok. Každá seriózna inštitúcia má pripravené opatrenia na určité riziká, aj keď sa tieto nemusia nikdy naplniť. Mali sme ich aj v procese prijímania eura a nebolo ich treba využiť. Preto chápem aj schválený zákon o štátnej podpore bánk ako preventívne opatrenie.




Tweet