Dlhovekosť bude ovplyvňovať aj investičné rozhodnutia

Autor: redakčne upravené
23.06.2026 (17:45)

Dlhší život už nie je len otázkou zdravotníctva. Rýchlo sa stáva jednou z najvýznamnejších ekonomických transformácií tohto storočia. Podľa najnovšej štúdie budú musieť organizácie naprieč všetkými sektormi, od financií a výroby až po maloobchod, energetiku a infraštruktúru – prehodnotiť spôsob, akým vytvárajú hodnoty pre ľudí.

Správa UniCredit Horizons Observatory s názvom LongevityTech: Technology Enabling Strategy in the Longevity Economy uvádza, že dlhovekosť sa postupne mení z demografického trendu na príležitosť naprieč celou ekonomikou. Ovplyvňuje investičné rozhodnutia, nákupné stratégie, reguláciu, návrh produktov aj očakávania zákazníkov. Firmy, ktoré sa prispôsobia včas, budú najlepšie pripravené využiť rastové príležitosti vyplývajúce zo starnutia populácie a zároveň posilniť svoju odolnosť a dlhodobú konkurencieschopnosť.
V centre tejto transformácie stoja štyri technológie, ktoré UniCredit označuje za piliere konceptu „LongevityTech“:

• Umelá inteligencia (AI)
• Robotika
• Kvantové technológie
• Riadiace systémy a rozhrania človek – stroj novej generácie

Tieto technológie majú spoločne posilňovať dlhodobé schopnosti organizácií, zlepšovať rozhodovacie procesy, podporovať starnúcu pracovnú silu a umožňovať vznik inkluzívnejších produktov a služieb.

Umelá inteligencia sa stáva kognitívnou infraštruktúrou ekonomiky dlhovekosti

Umelá inteligencia sa už presúva z fázy experimentovania do bežnej podnikovej praxe. Podľa správy využíva AI aspoň v jednej oblasti svojej činnosti už 88 % spoločností na celom svete, pričom globálny trh s AI by mal do roku 2030 dosiahnuť hodnotu 813,8 miliardy USD, čo predstavuje viac než trojnásobok oproti 244 miliardám USD v roku 2025.

UniCredit zdôrazňuje rastúci význam AI pri predvídaní rizík, podpore starnúcej pracovnej sily, zlepšovaní zákazníckej skúsenosti a plánovaní dlhodobých financií. Správa uvádza využitie od prediktívnej údržby a odhaľovania podvodov až po personalizované zdravotné odporúčania a podporu finančného rozhodovania.

Roboty prekračujú hranice tovární

Štúdia ďalej identifikuje robotiku ako kľúčový nástroj pre dlhší a produktívnejší pracovný život. Očakáva sa, že globálny trh s robotikou vzrastie zo 74,1 miliardy USD v roku 2024 na 476 miliárd USD do roku 2035. Do roku 2030 bude navyše 80 % ľudí denne prichádzať do kontaktu s inteligentnými robotmi, zatiaľ čo dnes je to menej ako 10 %.

Popri priemyselnej automatizácii nachádza robotika čoraz širšie uplatnenie v zdravotníctve, logistike, údržbe infraštruktúry a zabezpečovaní bezpečnosti na pracoviskách. Organizáciám pomáha rozširovať prevádzkové kapacity a zároveň znižovať fyzickú záťaž zamestnancov.

Kvantové technológie vstupujú do hlavného prúdu

Hoci sú kvantové technológie stále v počiatočnej fáze rozvoja, priťahujú bezprecedentné investície. Správa uvádza, že trh s kvantovými výpočtami by mal dosiahnuť hodnotu 7,3 miliardy USD, zatiaľ čo vlády po celom svete už vyčlenili na rozvoj kvantových technológií 44,5 miliardy USD z verejných zdrojov.

UniCredit očakáva, že kvantové technológie budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu vo finančnom modelovaní, riadení rizík, plánovaní infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a riešení optimalizačných úloh, ktoré tradičná výpočtová technika nedokáže efektívne zvládať.

Technológie orientované na človeka naberajú na význame

So starnutím spoločnosti sa dostupnosť a prístupnosť stávajú strategickou otázkou podnikania. Správa upozorňuje na význam rozhraní novej generácie vrátane hlasového ovládania, rozpoznávania gest, nositeľných technológií a rozhraní medzi mozgom a počítačom. Tieto nástroje sú kľúčové pre zabezpečenie toho, aby produkty a služby zostali použiteľné pre ľudí v rôznych životných etapách.
Samotný globálny trh s rozhraniami mozog – počítač by mal do roku 2029 dosiahnuť hodnotu 506 miliónov USD, oproti 262 miliónom USD v roku 2024.

Strategická príležitosť pre všetky odvetvia

Podľa správy UniCredit by sa dlhovekosť už nemala vnímať ako výzva určená len zdravotníckym systémom.
„V debatách o dlhovekosti často uniká podstatná skutočnosť: už nejde len o príbeh zdravotníctva. Finančný sektor, výroba, maloobchod či reality – každé odvetvie musí prehodnotiť, ako obsluhuje zákazníkov, zamestnáva ľudí a investuje v dlhších časových horizontoch. V tomto kontexte sa rýchlo sa rozvíjajúce technológie stávajú základnou infraštruktúrou, ktorá firmám umožňuje plánovať v horizonte desaťročí, nie štvrťrokov,“ uviedol počas mediálneho webinára profesor Nic Palmarini, riaditeľ britského National Innovation Centre for Ageing, ktorý výskum prvýkrát exkluzívne predstavil.

Bývanie, mobilita, výroba, finančné služby, infraštruktúra, energetika, spotrebný tovar aj digitálne služby zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore dlhšieho, zdravšieho a produktívnejšieho života.
Správa uzatvára, že konkurenčnú výhodu budú čoraz viac získavať organizácie, ktoré dokážu:

• navrhovať produkty a služby pre dlhšie životné etapy;
• udržiavať výkonnosť a dôveru v dlhodobom horizonte;
• znižovať zbytočné a predvídateľné riziká;
• prispôsobovať svoje fungovanie demografickým zmenám.

Dlhovekosť tak predstavuje nielen spoločenskú výzvu, ale aj významný motor inovácií a ekonomického rastu. Technológie, ktoré firmy začnú už dnes strategicky rozvíjať a integrovať do svojho fungovania, budú určovať ich schopnosť uspieť v meniacom sa demografickom prostredí. Organizácie, ktoré dokážu prepojiť technologický pokrok s potrebami starnúcej populácie, si môžu zabezpečiť silnejšiu pozíciu na trhu aj dlhodobú udržateľnosť svojho podnikania.
 


Tweet