DPH prekvapila, firmy tiež. Štát čaká z daní a odvodov viac miliónov
Daňovo-odvodové príjmy štátu sa v tomto roku vyvíjajú lepšie, než sa očakávalo ešte v júnovej prognóze.
Podľa najnovšej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií by mali v roku 2026 medziročne vzrásť o 7,9 percenta, pričom hlavným faktorom zostávajú konsolidačné opatrenia. K priaznivejšiemu vývoju však prispieva aj samotná ekonomika, najmä spotreba a situácia na trhu práce.
Výrazne lepšie sa vyvíja výber DPH. Za sledované obdobie medziročne rastie o 12 percent a odhad jej výnosu na rok 2026 IFP oproti júnovej prognóze zvýšil o 266 miliónov eur. Pomohol nielen silnejší výber, než by zodpovedal vývoju ekonomiky, ale aj vyšší než očakávaný výnos z legislatívnych zmien platných od januára. Ide najmä o obmedzenie odpočtu DPH pri firemných automobiloch a zrušenie výnimky zo základnej sadzby DPH pri vybraných potravinách s vysokým obsahom cukru a soli. Efektívna daňová sadzba DPH podľa prognózy dosahuje 16,45 percenta.
Lepšie sa vyvíjajú aj príjmy z dane z príjmov fyzických osôb a sociálne odvody. IFP upozorňuje, že ich výber rastie rýchlejšie, než by naznačoval samotný vývoj ekonomiky. Jedným z možných vysvetlení je zmena štruktúry zamestnanosti v prospech zamestnancov na úkor SZČO. Silnejšie plnenie zaznamenali tieto príjmy napriek slabšiemu vývoju trhu práce v druhom štvrťroku.
Pozitívne pre verejné financie vyzerá aj vývoj ziskovosti firiem. Pôvodné odhady počítali s jej zhoršením, údaje z dodatočných daňových priznaní však tento predpoklad nepotvrdili. Výnos dane z príjmov právnických osôb preto IFP oproti júnovej prognóze zvýšil o 254 miliónov eur. Odolnosť firemných ziskov sa premieta aj do vyššieho očakávaného výberu v ďalších rokoch.
Vyššie daňové príjmy v prvých rokoch prognózy podporuje aj priaznivejší výhľad ekonomiky. Najmä spotreba, zamestnanosť a mzdy majú v rokoch 2026 až 2028 pomáhať výberu daní a odvodov. Na konci prognózovaného obdobia sa však tento efekt vytráca a v rokoch 2029 a 2030 je ekonomický výhľad oproti júnu slabší.
Na strane výdavkov sa situácia mení podstatne menej. Výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodkové, nemocenské a dávky v nezamestnanosti majú v roku 2027 vzrásť o 4,4 percenta. Hlavným zdrojom rastu bude indexácia podľa ekonomického vývoja, predovšetkým valorizácia dôchodkov, pričom demografické zmeny zvyšujú tempo rastu približne o jeden percentuálny bod ročne. Výraznejší rast výdavkov oproti júnovej prognóze prichádza najmä v rokoch 2029 a 2030, keď ho ovplyvňuje vyšší odhad dôchodcovskej inflácie.
Výdavky na nemocenské dávky naopak IFP oproti júnu znížil. Dôvodom je najmä nižší počet ľudí na PN, než sa pôvodne očakávalo. Menej má štát v roku 2026 minúť aj na dávky v nezamestnanosti, keďže počet ich poberateľov klesá rýchlejšie, ako predpokladala predchádzajúca prognóza.
Aktuálny odhad daňovo-odvodových príjmov zároveň prevyšuje očakávania, s ktorými počítal rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2029. Za lepším výberom stoja najmä DPH a príjmy z trhu práce. Tempo rastu daňovo-odvodových príjmov sa však po tohtoročných 7,9 percenta v ďalších rokoch spomalí približne na 2,9 až 3,8 percenta. Výdavky Sociálnej poisťovne by mali v roku 2029 jednorazovo zrýchliť aj v dôsledku rozmrazenia 13. dôchodku.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet