Firmy môžu dostať úľavu z dorovnávacej dane, vláda schválila nové pravidlá
Vláda schválila zmeny v pravidlách dorovnávacej dane, ktoré majú upraviť slovenskú legislatívu podľa najnovších pravidiel OECD a zároveň zjednodušiť život veľkým nadnárodným skupinám.
Novela prináša predĺženie jednej z existujúcich výnimiek, zavádza nový „bezpečný prístav“ pre daňové stimuly viazané na reálnu ekonomickú aktivitu a rieši aj situácie, keď spoločnosť zanikne bez právneho nástupcu.
Dorovnávacia daň je súčasťou globálnych pravidiel minimálneho zdanenia veľkých nadnárodných skupín a veľkých vnútroštátnych skupín. Slovensko ich zaviedlo v nadväznosti na pravidlá OECD a smernicu Európskej únie. Aktuálna novela má zabezpečiť, aby slovenské pravidlá zodpovedali najnovšiemu administratívnemu usmerneniu OECD z januára 2026.
Jednou z najvýraznejších zmien je predĺženie takzvaného prechodného bezpečného prístavu. Ten umožňuje dotknutým firmám za určitých podmienok využiť zjednodušený spôsob posudzovania minimálnej úrovne zdanenia na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, známej ako CbCR. Podľa návrhu sa táto možnosť predĺži o jeden rok. Pravidlá sa majú uplatňovať na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2027 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2029. Prechodná sadzba 17 percent pre účtovné obdobia začínajúce v roku 2026 pritom zostáva zachovaná aj počas predĺženého obdobia.
Dôležitou novinkou je aj zavedenie výnimky pre daňové stimuly viazané na ekonomickú podstatu. Ide o mechanizmus, ktorý má zabrániť tomu, aby globálne pravidlá minimálneho zdanenia v praxi znehodnocovali niektoré daňové zvýhodnenia poskytované firmám za skutočnú ekonomickú aktivitu na Slovensku. Návrh pritom rozlišuje medzi stimulmi, ktoré súvisia s reálne vynaloženými nákladmi alebo produkciou, a zvýhodneniami, ktoré by boli založené napríklad iba na výške príjmov.
Nové pravidlá tak môžu chrániť daňové stimuly, ak ich výška vychádza zo skutočných nákladov alebo reálne dosiahnutej produkcie. Zároveň však platí, že výnimka nebude neobmedzená. Jej výška sa viaže na takzvaný limit ekonomickej podstaty, ktorý má zohľadňovať skutočný rozsah hospodárskej činnosti skupiny na Slovensku.
Limit sa má podľa návrhu vypočítavať jedným z dvoch spôsobov. Základná metóda pracuje s 5,5 percenta z vyššej hodnoty uznaných mzdových nákladov alebo odpisov, opotrebenia a zníženia hodnoty uznaného hmotného majetku. Alternatívou má byť pri splnení stanovených podmienok suma vo výške jedného percenta z účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku, s výnimkou pozemkov a iného neodpisovaného majetku.
Novela tým reaguje aj na obavu, že globálna minimálna daň by mohla zasiahnuť investičné stimuly napriek tomu, že firmy v krajine reálne zamestnávajú ľudí, investujú do majetku a vyrábajú. Predkladatelia preto argumentujú, že stimuly naviazané na skutočnú hospodársku aktivitu predstavujú menšie riziko narúšania daňového základu a presunu ziskov, ktoré má globálny systém minimálneho zdanenia obmedzovať.
Nové pravidlá sa majú týkať aj vybraných daňových zápočtov, superodpočtov či zvýšených odpočtov nákladov a niektorých oslobodení od dane alebo preferenčných sadzieb. Ich hodnota sa má pri výpočte zohľadniť tak, aby sa znížila alebo úplne eliminovala dodatočná dorovnávacia daň, ktorá by inak vznikla. Zároveň však mechanizmus obsahuje limity, aby nedochádzalo k tomu, že rovnaké daňové zvýhodnenie bude započítané viackrát.
Prakticky to znamená, že firma, ktorá napríklad využíva daňové zvýhodnenie súvisiace s reálnymi investíciami či výdavkami, nemusí automaticky prísť o jeho efekt v dôsledku pravidiel globálnej minimálnej dane. Zohľadní sa však len do výšky, ktorá zodpovedá ekonomickej aktivite skupiny v Slovenskej republike.
Novela zároveň rieši situáciu, ktorá doteraz vytvárala právnu neistotu. Ak daňovník patriaci do veľkej skupiny zanikne bez právneho nástupcu, jeho povinnosti súvisiace s dorovnávacou daňou nezaniknú spolu s ním. Ak sú v rovnakej skupine ďalší daňovníci, môžu poveriť jedného z nich, aby za zaniknutú spoločnosť splnil povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň.
Ak nikoho nepoveria, za splnenie povinností budú zodpovedať všetci daňovníci skupiny spoločne a nerozdielne. Ak v Slovenskej republike už nebude existovať žiadny ďalší daňovník z príslušnej skupiny, povinnosť prejde na hlavný materský subjekt. Osobitné pravidlo sa počíta aj pre prípady, keď bol zaniknutý subjekt pridružený k spoločnému podniku. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečiť, aby zánik spoločnosti neznamenal automatické zmiznutie daňovej povinnosti. Zároveň sa má zabrániť zbytočnej administratíve, keďže ak zaniknutá spoločnosť už niektorú zo svojich povinností splnila, na iný subjekt prejde iba tá časť, ktorá zostala nesplnená.
Novela má nadobudnúť účinnosť postupne. Ustanovenie týkajúce sa predĺženia bezpečného prístavu má byť účinné od 30. decembra 2026, ostatné ustanovenia od 31. decembra 2026.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet