Hypotéky môžu prekročiť štyri percentá, varujú analytici

10.09.2026 (17:30)

Európska centrálna banka (ECB) opäť zvýšila kľúčové úrokové sadzby, tentoraz o 0,25 percentuálneho bodu.

Ide už o druhé zvýšenie v tomto roku. Dôvodom je opätovné zrýchlenie inflácie v eurozóne, ktorú výrazne ovplyvňujú najmä vysoké ceny energií. Pre Slovákov to podľa odborníkov znamená, že peniaze pravdepodobne v najbližších mesiacoch výraznejšie nezlacnejú. Najväčší tlak pocítia domácnosti s hypotékami a firmy, ktoré sa spoliehajú na úvery. Naopak, sporitelia a ľudia, ktorí investujú do nových dlhopisov, môžu zo situácie ťažiť.

Podľa Mariána Búlika, finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko, dosiahla inflácia v eurozóne v auguste 3,3 percenta, čím sa opäť výraznejšie vzdialila od dvojpercentného cieľa ECB. Vyššie sadzby majú preto ekonomiku ochladzovať a obmedziť tlak na ďalší rast cien. Samotné zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu sa však podľa analytika automaticky nepremietne do všetkých úrokov v ekonomike a už vôbec nie zo dňa na deň.

Finančné trhy totiž s rozhodnutím ECB počítali vopred a banky, firmy aj investori sa na drahšie peniaze pripravovali už niekoľko týždňov. Pre slovenského klienta preto bude dôležité sledovať skôr ďalší vývoj a to, či ECB naznačí, že so zvyšovaním sadzieb končí. Podľa Búlika zatiaľ existuje odhad, že septembrové zvýšenie nemusí byť posledné.

Najviac pozornosti si z pohľadu slovenských domácností zaslúžia hypotéky. Ich úroky totiž nerastú mechanicky presne o toľko, o koľko ECB zvýši svoju sadzbu. Banky pri stanovovaní hypotekárnych sadzieb zohľadňujú aj trhové úrokové swapy, cenu vkladov, výnosy štátnych dlhopisov či ďalšie náklady na financovanie.

Podľa údajov NBS sa priemerný úrok nových hypoték od marca do júla zvýšil z 3,42 na 3,82 percenta. Marián Búlik zároveň upozorňuje, že trojročný eurový úrokový swap, ktorý je dôležitým ukazovateľom pri dominantných trojročných fixáciách, od svojho minima vzrástol približne o celý percentuálny bod a pohybuje sa okolo 3,2 až 3,3 percenta.

Banky zatiaľ časť rastu svojich nákladov tlmia konkurenciou a nižšími úrokovými maržami. Tento priestor však podľa analytika nie je neobmedzený. Ako postupne končia staršie a lacnejšie zdroje financovania, banky získavajú nové peniaze za vyššie ceny, čo vytvára ďalší tlak na úroky hypoték.

„Aj keď sa zvýšenie sadzieb ECB o 0,25 percentného bodu okamžite neukáže na identickom zdražení hypoték, tlak na rast úrokov pri hypotékach bude pokračovať,“ uvádza Marián Búlik. Ak sa súčasná cena peňazí výraznejšie nezmení, podľa jeho odhadu môžu priemerné sadzby nových hypoték v najbližších mesiacoch prekročiť štyri percentá a do konca roka sa dostať približne na 4,2 až 4,3 percenta. Veľa však bude závisieť od ďalších rozhodnutí ECB.

Podobný pohľad na hypotéky má aj Eva Šablová, riaditeľka pre úvery v spoločnosti FinGO.sk. Ani ona neočakáva po dnešnom rozhodnutí skokové zdraženie hypoték. Banky podľa nej s ďalším rastom sadzieb počítali vopred, a preto sa hypotekárne úroky zvyšujú postupne už od marca. „Po rozhodnutí ECB sa dá očakávať ďalší nárast úrokov na hypotékach, pôjde však skôr o mierny pohyb smerom nahor,“ uvádza Šablová. Zároveň upozorňuje, že návrat k mimoriadne lacným hypotékam z rokov 2020 a 2021 zatiaľ nie je na programe dňa.

Pre ľudí, ktorým sa blíži koniec fixácie, preto podľa Šablovej nemusí byť najlepšou stratégiou čakať na výrazne lepšie úroky. Banky totiž dokážu dohodnutú sadzbu garantovať aj niekoľko mesiacov dopredu a pri riadnom konci fixácie môže klient zmeniť banku bez sankcie za predčasné splatenie. Porovnanie konkurenčných ponúk s podmienkami vlastnej banky tak môže byť spôsobom, ako si vytvoriť lepšiu vyjednávaciu pozíciu. „Stratégiu nečakať a riešiť čím skôr preto odporúčam využiť tak pri riešení nového bývania, ako aj pri existujúcej hypotéke,“ radí Eva Šablová.

Kto má však peniaze uložené v banke, môže z vyšších sadzieb profitovať. Rast sadzieb ECB vytvára priestor na lepšie úročenie termínovaných vkladov a sporiacich produktov. Neznamená to však, že každá banka automaticky zvýši úrok na vkladoch presne o 0,25 percentuálneho bodu. Záleží aj na tom, koľko peňazí potrebuje získať od klientov a akú má štruktúru financovania. Pre sporiteľov je preto vyššia cena peňazí ďalším dôvodom na porovnanie bankových ponúk. Ak majú väčšiu sumu na neúročenom bežnom účte, rozdiel medzi takýmto účtom a sporiacim či termínovaným produktom môže byť čoraz významnejší.

Zaujímavá situácia vzniká aj pri dlhopisoch. Vyššie sadzby nie sú dobrou správou pre majiteľov starších dlhopisov s nižším kupónom, pretože pri raste trhových výnosov klesá ich atraktivita a tým aj trhová cena. Naopak, človek, ktorý dlhopis ešte len kupuje, môže z vyšších sadzieb profitovať. Nové emisie totiž musia ponúknuť konkurencieschopnejší výnos.

Pri akciách bude podľa Búlika dôležitejšie než samotné dnešné rozhodnutie to, čo ECB naznačí do ďalších mesiacov. Vyššie úroky zdražujú firmám financovanie a môžu obmedziť investície aj budúce zisky. Zároveň robia dlhopisy atraktívnejšou alternatívou voči časti akciových investícií. Keďže však trhy dnešné zvýšenie očakávali, jeho veľká časť už môže byť v cenách aktív započítaná.

Drahšie peniaze budú problémom aj pre slovenských podnikateľov. Vyššie náklady financovania sa môžu postupne prejaviť pri investičných a prevádzkových úveroch, refinancovaní existujúcich dlhov, ale aj pri financovaní zásob, vozidiel či pracovného kapitálu. Citlivé sú najmä malé a stredné podniky, ktoré majú spravidla menej možností, ako nahradiť bankové financovanie inými zdrojmi.

Vyšší úrok môže byť pri investícii s nízkou alebo hraničnou návratnosťou dôvodom, prečo ju firma odloží alebo úplne zruší. Pre ekonomiku je však práve obmedzenie úverovania a dopytu jedným z mechanizmov, ktorými ECB bojuje proti inflácii. Slovenské firmy tak zároveň čelia vyšším nákladom na financovanie v čase, keď ich zaťažujú aj vysoké ceny energií a ďalšie vstupy.

Špecifickým problémom Slovenska sú navyše verejné financie. Eva Šablová upozorňuje, že ich nepriaznivý stav sa priamo premieta do nákladov na financovanie bankového sektora, čo môže vytvárať dodatočný tlak na cenu úverov pre slovenských klientov.

Dnešné rozhodnutie ECB preto nemožno chápať ako okamžitý skok vo všetkých úrokoch. Pre slovenských spotrebiteľov však prináša jasný signál. Obdobie, v ktorom by hypotéky, úvery či ďalšie financovanie začali rýchlo a výrazne zlacňovať, zatiaľ nie je na dohľad. Naopak, tí, ktorí si potrebujú požičať, by mali počítať s tým, že peniaze môžu byť v najbližších mesiacoch ešte o niečo drahšie. Sporitelia naopak dostávajú ďalší dôvod sledovať, či banky rast sadzieb ECB premietnu aj do výhodnejších ponúk na úspory.
 


Tweet