Inflácia na Slovensku sa v septembri nepohla, energie však opäť výrazne zdraželi
Harmonizovaná medziročná inflácia na Slovensku zostala v septembri na augustovej úrovni 3,1 percenta.
Vyplýva to z rýchleho odhadu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), ktorý prináša prvý obraz o vývoji cien ešte pred zverejnením definitívnych údajov. Medzimesačne ceny tovarov a služieb podľa Štatistického úradu vzrástli o 0,2 percenta.
„Aj v septembri držali infláciu pod kontrolou potraviny. Ich nečakané zlacnenie bolo najväčšie pre tento mesiac od vstupu Slovenska do eurozóny, čo vyvážilo vplyv drahšieho benzínu a nafty na čerpacích staniciach,“ uviedol analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin. Podľa neho ceny zároveň rástli pomalšie, než NBS predpovedala v jesennej predikcii, najmä v dôsledku vývoja cien potravín. Septembrová inflácia bola podľa neho najnižšia od septembra 2024.
Vývoj cien bol v septembri rozdielny naprieč hlavnými skupinami tovarov a služieb. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenali ceny energií, ktoré boli oproti septembru minulého roka vyššie o 13,8 percenta. Služby zdraželi o 4,2 percenta a priemyselné tovary bez energií o 2,7 percenta.
Naopak, ceny potravín, alkoholu a tabaku boli medziročne nižšie o 2,2 percenta. Práve táto skupina tak pôsobila proti celkovému rastu spotrebiteľských cien.
Podľa Karmažina stojí za priaznivým vývojom potravín najmä predchádzajúci pokles cien poľnohospodárskych komodít. Ten počas roka 2026 pomáhal držať ceny potravín pod kontrolou, jeho vplyv však môže postupne odznievať. Sucho a slabšia úroda už prispeli k opätovnému rastu cien agrokomodít. Na ceny potravín môžu navyše postupne pôsobiť aj drahší plyn a nafta, ktoré zvyšujú náklady poľnohospodárov a potravinárov.
V augustových údajoch o cenách výrobcov však podľa analytika zatiaľ výraznejší prenos týchto faktorov do cien nevidno. Jedným z dôvodov sú stále dostatočné zásoby obilnín u domácich potravinárov.
Aj pri porovnaní so záverom augusta sa jednotlivé skupiny vyvíjali odlišne. Potraviny spolu s alkoholom a tabakom v septembri zlacneli o 0,9 percenta. Ceny priemyselných tovarov bez energií naopak vzrástli o 0,5 percenta, služby zdraželi o 0,4 percenta a energie o 1,3 percenta.
Práve vývoj cien pohonných látok podľa analytika zabránil ešte priaznivejšiemu výsledku. Zvýšené ceny ropy sa premietajú do cien benzínu a nafty a ich vplyv sa následne s oneskorením prenáša aj do cien ďalších tovarov a služieb. „Drahší benzín a nafta tak mnohým domácnostiam berú časť úspor z lacnejších potravín,“ uviedol Karmažin.
Ostatné zložky inflácie podľa analytika výraznejšie prekvapenia nepriniesli. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa ceny služieb a bežných tovarov v obchodoch, v septembri na medziročnej báze mierne zrýchlila k 3,5 percenta. Rast cien služieb zostal na augustovej úrovni, zatiaľ čo zdražovanie bežných tovarov sa v dôsledku rastúcich dovozných cien zrýchlilo. Vývoj jadrovej inflácie je podľa Karmažina naďalej v súlade s očakávaniami NBS.
Vývoj cien by sa však podľa analytika v ďalšom mesiaci mohol mierne zhoršiť. V októbri by malo zdražovanie pohonných látok vrcholiť a zároveň bude silnieť vplyv rastúcich dovozných cien. Celková inflácia by sa preto mohla mierne zrýchliť na 3,2 percenta. Za celý rok 2026 NBS predpokladá priemernú infláciu približne na úrovni 3,6 percenta.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet