Inflácia na Slovensku spomalila na dvojročné minimum, za všetkým sú najmä potraviny
Inflácia na Slovensku v júli podľa rýchleho odhadu Eurostatu spomalila na tri percentá, čím dosiahla najnižšiu úroveň za posledné dva roky.
Medziročný rast cien sa zmiernil výraznejšie, než očakávala Národná banka Slovenska (NBS), pričom hlavným dôvodom bolo pokračujúce zlacňovanie potravín. Centrálna banka zároveň predpokladá, že už v auguste sa tempo rastu cien opäť mierne zrýchli.
Analytik NBS Branislav Karmažin upozorňuje, že spotrebiteľské ceny v porovnaní s júnom klesli o 0,1 percenta. Ide už o druhý medzimesačný pokles cien po sebe, čo je na Slovensku pomerne nezvyčajný jav. Naposledy sa podobná situácia vyskytla na prelome rokov 2018 a 2019. Výsledkom je spomalenie medziročnej inflácie meranej harmonizovaným indexom HICP z júnových 3,5 percenta na tri percentá.
Za priaznivejším vývojom stoja predovšetkým potraviny vrátane alkoholu a tabaku, ktoré už tretí mesiac po sebe najvýraznejšie prispievajú k spomaľovaniu inflácie. Ich ceny sa v júli, podobne ako v júni, znižovali viac, než býva v tomto období obvyklé, a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sú už nižšie.
Hoci podrobné údaje o jednotlivých položkách zatiaľ nie sú k dispozícii, dáta zo systému eKasa podľa analytika naznačujú pokračujúce zlacňovanie ovocia a zeleniny. Prispela k tomu priaznivá úroda podporená teplým počasím. Lacnejšie sú však aj viaceré ďalšie potraviny vrátane mliečnych výrobkov, olejov a tukov, za čím môže byť podľa NBS vysoká ponuka na trhu. K poklesu cien prispievajú aj nižšie odbytové ceny výrobcov potravín. Naopak, vyššie ceny energií, s ktorými centrálna banka počítala vo svojej letnej prognóze, sa zatiaľ do cien potravín výraznejšie nepremietli.
Predbežné údaje Eurostatu zároveň naznačujú, že zvýšené geopolitické napätie na Blízkom východe a s ním spojený rast cien ropy sa zatiaľ v júlových údajoch o cenách pohonných látok neprejavil. Ku koncu mesiaca však analytici zaznamenali výraznejšie zdražovanie palív na čerpacích staniciach, ktoré by sa podľa NBS mohlo odraziť už v konečných štatistikách.
Vo zvyšných položkách spotrebiteľského koša sa výraznejšie prekvapenia neobjavili. Jadrová inflácia, ktorá zahŕňa ceny služieb a priemyselných tovarov bez energií, dosiahla medziročne 3,5 percenta, čo predstavuje len nepatrné spomalenie oproti júnu. Jej vývoj podľa Branislava Karmažina zodpovedá očakávaniam centrálnej banky. Slabší domáci dopyt postupne tlmí rast cien služieb, zatiaľ čo ceny bežných tovarov zrýchľujú pod vplyvom rastúcich dovozných cien. Tieto dva faktory by sa podľa NBS mali do konca roka navzájom vyvažovať, a preto by jadrová inflácia mala zostať stabilná na úrovni približne 3,5 percenta.
Národná banka Slovenska očakáva, že v auguste sa celková inflácia mierne zvýši na približne 3,2 percenta. Dôvodom bude postupné odznievanie efektu výrazného zlacňovania ovocia a zeleniny z predchádzajúcich mesiacov, ako aj rastúci vplyv vyšších dovozných cien tovarov. Za celý rok 2026 centrálna banka naďalej predpokladá priemernú infláciu v pásme 3,6 až 3,7 percenta.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet