Karta ani bankový prevod to nie sú. Digitálne euro prinesie zásadnú zmenu, ktorú si mnohí neuvedomujú
Digitálne euro má rozšíriť možnosti platenia v eurozóne a znížiť závislosť Európy od zahraničných platobných systémov.
Na rozdiel od dnešných platieb kartou či bankovým prevodom má ísť o digitálnu formu peňazí vydávaných priamo centrálnou bankou. Projekt sa postupne posúva k praktickému testovaniu, pričom prvý pilot sa má začať v druhej polovici roka 2027. Do príprav sa zapoja aj Národná banka Slovenska (NBS) a Tatra banka. Plnohodnotné zavedenie sa predbežne očakáva v roku 2029, ak sa podarí včas schváliť potrebnú legislatívu.
Digitálne euro však vyvoláva aj otázky o ochrane súkromia, bezpečnosti a možnej kontrole nad peniazmi. Kým jeho podporovatelia zdôrazňujú výhody spoločného európskeho platobného systému, kritici upozorňujú na riziká spojené s centralizáciou údajov a možnosťami, ktoré môže nová technológia v budúcnosti priniesť.
Podľa Národnej banky Slovenska digitálne euro nemá nahradiť súčasné spôsoby platenia, ale doplniť ich o ďalšiu možnosť. Podobne ako bankovky a mince by predstavovalo peniaze centrálnej banky, tentoraz v digitálnej podobe. Používať by sa malo dať pri platbách medzi ľuďmi, v obchodoch, pri internetových nákupoch aj pri vybraných platbách voči verejnému sektoru.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že nový platobný prostriedok nie je potrebný. Dnes už totiž možno platiť mobilom, hodinkami, kartou aj bankovým prevodom. Zásadný rozdiel však spočíva v tom, kto peniaze vydáva a voči komu má ich držiteľ pohľadávku.
Ak zákazník zaplatí opravárovi bankovkou v hodnote 50 eur, odovzdáva mu peniaze vydané centrálnou bankou. Ak rovnakú sumu pošle bankovým prevodom, ide o presun peňazí vedených na účtoch v komerčných bankách. Zostatok na účte je v tomto prípade pohľadávkou klienta voči jeho banke. Digitálne euro má umožniť uskutočňovať digitálne platby priamo peniazmi centrálnej banky, teda bez toho, aby používateľ pri každej platbe spoliehal na komerčnú banku ako emitenta peňazí.
Podľa NBS by tak vznikol celoeurópsky platobný prostriedok fungujúci rovnako v celej eurozóne. Medzi očakávané prínosy patrí jednoduchšie platenie naprieč krajinami, väčšia odolnosť platobnej infraštruktúry a podpora inovácií. Základné používanie digitálneho eura pre občanov má byť bezplatné. Platby by navyše mali fungovať aj bez internetového pripojenia.
Práve možnosť platiť offline patrí medzi vlastnosti, ktoré majú novému systému priniesť väčšiu podobnosť s hotovosťou. Zároveň má poskytnúť vyššiu úroveň súkromia. Podľa NBS sa pri offline platbách počíta s tým, že ochrana údajov bude čo najviac pripomínať platenie bankovkami a mincami.
Ochrana súkromia patrí medzi najcitlivejšie otázky celého projektu. Kritici sa obávajú, že digitálne platby môžu vytvoriť priestor na sledovanie príjmov a výdavkov obyvateľov. Dominik Žažo z INESS upozorňuje, že centralizácia údajov o finančnom správaní predstavuje potenciálne bezpečnostné riziko, najmä ak by sa k nim dostali neoprávnené osoby alebo by ich niekto zneužil.
Národná banka Slovenska však deklaruje, že ochrana súkromia je jedným z hlavných princípov návrhu. „Eurosystém navrhuje digitálne euro tak, aby centrálne banky, vrátane ECB či NBS, nemali prístup k údajom o tom, kto za čo platí,“ vysvetľuje NBS. Pri online platbách sa budú spracúvať údaje potrebné na uskutočnenie a zabezpečenie transakcie. Pri offline platbách má byť ochrana súkromia ešte vyššia. ECB ani Eurosystém nebudú na základe dostupných platobných údajov schopné identifikovať platiteľov ani ich konkrétne transakcie.
Diskusiu vyvolávajú aj tvrdenia, že digitálne euro by mohlo byť naprogramované tak, aby sa dalo použiť iba na určitý druh tovaru alebo do stanoveného dátumu. Podľa NBS takéto obmedzenia nie sú súčasťou návrhu. Digitálne euro má fungovať ako bežné euro, s ktorým môže človek nakladať podľa vlastného rozhodnutia.
Žažo z INESS však upozorňuje, že pri hodnotení projektu treba rozlišovať medzi deklarovanými zámermi a rizikami, ktoré môže priniesť budúci vývoj. Za významnú strategickú výhodu považuje možnosť posilniť menovú a platobnú suverenitu Európy. Európske platby sa totiž vo veľkej miere opierajú o medzinárodné platobné spoločnosti a na trhu rastie význam súkromných digitálnych mien, najmä stablecoinov naviazaných na americký dolár.
Digitálne euro by mohlo Európskej únii pomôcť znížiť závislosť od zahraničných platobných systémov a platidiel. Podľa Žaža však treba brať vážne aj možné riziká centralizácie. Upozorňuje na príklad Číny, kde sa digitálna mena testuje v prostredí autoritárskeho režimu. Samotné digitálne euro pritom nie je európskou verziou bitcoinu. Kým bitcoin funguje na decentralizovanej sieti a jeho celkové množstvo je obmedzené, digitálne euro bude vydávať centrálna banka a jeho fungovanie bude súčasťou existujúceho menového systému.
Rozdiel sa týka aj samotnej hodnoty peňazí. Digitálne euro nebude investičným nástrojom a nemá slúžiť na zhodnocovanie úspor. Podľa plánov ECB má byť bezúročné a jeho držba má mať stanovený limit, aby sa nestalo náhradou bežných bankových vkladov. Používatelia si ho budú môcť vymieňať za eurá na účtoch v komerčných bankách v pomere jedna k jednej. Samotné zavedenie preto nemá automaticky znamenať zvýšenie objemu peňazí v obehu.
Žažo zároveň upozorňuje na otázku budúceho nastavenia menovej politiky. Digitálne euro by podľa neho mohlo technologicky uľahčiť zavedenie negatívneho úročenia, ak by sa centrálna banka v budúcnosti rozhodla takýmto spôsobom stimulovať ekonomiku. Ide však o riziko, na ktoré upozorňuje analytik, nie o oznámený plán ECB zaviesť negatívne úroky na digitálne euro.
Projekt sa v súčasnosti posúva od príprav k overovaniu fungovania v praxi. Člen bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku platobných systémov a peňažnej hotovosti Dušan Jurčák zdôrazňuje, že rozhodujúce bude dokončenie legislatívneho procesu. Až potom bude možné finalizovať práce na systéme a overiť jeho funkčnosť v reálnom prostredí. Spätná väzba z pilotu má pomôcť doladiť jeho parametre pred samotným vydaním.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet