Klimatická zmena, sucho a horúčavy vplývajú na úrodu, ceny komodít aj investície podnikov
Klimatická zmena je pre poľnohospodárov už dnes realitou, extrémne výkyvy počasia či dlhodobé sucho a horúčavy vplývajú na úrodu, ceny komodít aj investičné rozhodnutia podnikov.
Upozornila na to VÚB banka s tým, že podľa odhadov Štatistického úradu (ŠÚ) SR by mala úroda hustosiatych obilnín medziročne klesnúť o 16 %, čo predstavuje približne 496-tisíc ton. Pri kukurici môžu byť hektárové výnosy až o 39 % nižšie ako vlani.
"Z pohľadu spotrebiteľa však platí dôležitá vec – pokles domácej úrody sa do cien potravín neprenáša mechanicky. Cenu na pulte ovplyvňuje celý reťazec – svetové ceny komodít, možnosť dovozu, cena práce, náklady na energie a dopravu, spracovanie, marže či konkurencia v maloobchode. Skutočnou otázkou preto nie je len ‚koľko sa urodí‘, ale ako sa tento šok prenesie cez celý cenový reťazec až k spotrebiteľovi. Práve tam bude v najbližších mesiacoch rozhodujúca ekonomika ponuky, dopytu a zahraničného obchodu,“ vysvetlil senior segmentový manažér pre poľnohospodárstvo VÚB banky Martin Hubinský, ktorý je zároveň aj podpredsedom Dozornej rad Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Vyšším rizikom pre ceny potravín sa podľa banky nateraz zdá odhad nízkych úrod krmovín v kombinácii s poklesom úrody kukurice, čo môže predražiť výrobu živočíšnych produktov, napríklad mliečnych výrobkov, mäsa či vajec.
Slabšia úroda z dôvodov sucha či požiarov sa pritom týka aj veľkých európskych producentov. Banka pripomenula, že vplyv klimatickej zmeny na ceny komodít sa už prejavil, ceny obilnín a kukurice na medzinárodnej burze v Paríži rastú. V niektorých prípadoch sa zvýšili o 10 až 15 %. Tento nárast sa však u spotrebiteľov môže prejaviť až neskôr, keď sa komodity dostanú do spracovania. V akom to bude rozsahu podľa banky ukáže až výsledok žatvy.
Sucho pritom podľa Hubinského už nebude výnimkou, agrosektor sa preto musí pripraviť. "Odpoveďou na klimatické zmeny nemôže byť zastavenie investícií. Práve naopak – agropodniky budú potrebovať investovať do závlah, vodozádržných opatrení, šetrnejších spôsobov obrábania pôdy aj technológií, ktoré zvyšujú efektivitu,“ uviedol. Pripomenul, že nedostatok vlahy dnes vidíme naprieč Európou, preto je dôležité prísť s opatreniami, ktoré udržia čo najviac dažďovej vody v krajine. „Slovensko malo v minulosti rozvinuté meliorácie, dnes je vodohospodárstvo veľmi zanedbané. Priestor je aj pre šetrnejšie postupy pri obrábaní pôdy. Pri hlbokej orbe sa stráca veľké množstvo vlahy, preto sa už v mnohých prípadoch využívajú šetrnejšie postupy a zavádzajú sa odrody plodín odolnejšie voči suchu,“ dodal Hubinský.
Prílišná opatrnosť pri plánovaní investícií súvisiacich s klimatickými zmenami môže byť podľa odborníka na škodu pre konkurencieschopnosť agropodnikov. "Ak investovanie zastavíme, technologický odstup od konkurentov, ktorí investujú, sa bude iba zvyšovať. Krátkodobo firma možno ušetrí prevádzkové peniaze, z dlhodobého pohľadu však môže strácať konkurencieschopnosť,“ vysvetlil Hubinský.
Pripomenul, že dôležité je nastaviť financovanie tak, aby zodpovedalo samotnej investícii a jej životnému cyklu. Dodal však, že firma si musí udržať likviditu, no zároveň vedieť investovať aj v období neistoty a pripraviť sa na zmeny na zahraničných trhoch, klimatickú zmenu aj technologický vývoj. "Rok 2027 nebude určite návratom k tomu, čo bolo kedysi. Bude to skôr rok prispôsobovania sa klimatickým zmenám, s ktorými musíme počítať aj do budúcnosti. Ukáže sa, kto využil obdobie neistoty, investoval a bude krok pred konkurenciou. Slovenskí poľnohospodári sa budú musieť prispôsobiť, zavádzať efektívnejšie postupy, presnejšie hospodáriť so vstupmi a využívať nové technológie tak, aby boli konkurencieschopnejší na európskom trhu,“ uzavrel Hubinský.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet