Krajiny V4 sú si vedomé svojej ekonomickej sily. Zabúdajú však, že sú závislé na západných trhoch

14.10.2019 (12:48)

Ekonómovia a politici, ktorí nadbiehajú populistickým náladám, často delia Európu na sever a juh. Na jednej strane je to bohatý sever, ktorý sa nechce so svojim úspechom podeliť. Na druhej strane je tu chudobnejší juh sužovaný migráciou a ekonomickými problémami.

V skutočnosti už toto delenie nie je veľmi aktuálne. Stále viac naberá na váhe a preto stále nebezpečnejšie je štiepenie Európy na východ a západ. Presnejšie povedané, ide o odlišovanie medzi krajinami Vyšehradu a starými štátmi Európskej únie.

Ak sa pozrieme na ekonomický rast, región V4 rastie tempom okolo štyroch percent. Ekonomika eurozóny sa pritom tento rok nezvýši ani o jedno percento. Je to veľký rozdiel. Štáty Vyšehradu sa preto cítia ekonomicky silné a rady to aj dávajú najavo. Paradoxne je to aj vďaka peniazom, ktoré do regiónu odišli zo starých krajín EÚ. Bez ohľadu na príčiny je však delenie medzi V4 a veľké západné štáty pre budúcnosť Európy oveľa zásadnejšie a nebezpečnejšie ako štiepenie medzi severom a juhom.

Problémom nie je len odlišný vývoj ekonomiky. Väčší dôraz sa kladie na niektoré politické otázky, alebo uplatňovanie demokracie. Ja ako ekonóm sa však držím najmä optiky ekonómie. Z tejto pozície ma najviac zaráža to, že ste síce hrdí na svoj ekonomický výkon, často ale zabúdate, že ten je poháňaný práve Európskou úniou. Krajiny regiónu sú silne proexportne závislé na EÚ a najmä na Nemecku. Bez európskeho trhu by ste teda o takto vysokom raste nemohli hovoriť. Na to populisti často zabúdajú.

Slovensko je možno v tomto pozitívny príklad. Vo zvyšných troch krajinách V4 je však situácia vypuklejšia. Česko napríklad už desaťročie uvažuje o tom, či prijať, alebo neprijať európsku menu. Nálady sú aktuálne jasne proti spoločnej mene. Argumentuje sa národnou hrdosťou. Je to však len ilúzia. Mimochodom v podobnej situácii je aj dánska koruna.

Keď dôjde na lámanie chleba, všetci sme na projekte nazvanom Európska únia bytostne závislí. Národná mena je len pekné politické gesto, taká ilúzia slobody. Myslíte si, že menová politika napríklad Českej národnej banky je skutočne nezávislá? Isteže nie. Je závislá na Európskej centrálnej banke a na európskej ekonomike.

S pobavením sledujem, ako Česi, Švajčiari, Briti, Dáni argumentujú pri vlastnej mene slobodou. Že keď máme dánsku alebo českú korunu, tak nám to dáva slobodu. Je to nezmysel. Pravda je, že skutočným hýbateľom Európy sú veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko. Ich spotreba ženie Európu vpred.

Koniec koncov aj ľudia vo Švajčiarsku radi predstierajú, že ich krajina je nejako unikátne ekonomicky svojbytná. V skutočnosti ale vnútorne dodržiava kompletnú európsku bankovú reguláciu, ako aj väčšinu európskej legislatívy. Z historického a filozofického pohľadu je Švajčiarsko nedeliteľnou súčasťou Európy. Politicky ide síce o samostatný celok, očami ekonóma je ale pevne zakliesnené v európskej štruktúre. Nech si o nezávislosti ľudia hovoria, čo chcú.

Ďalším príkladom je Veľká Británia. Až teraz sa ukazuje, ako veľmi je krajina ekonomicky previazaná s EÚ. Hoci populisti presadili, že dôjde k politickému osamostatneniu, ekonomická podstata je niekde úplne inde. Veľká Británia neexistuje bez Európy a rovnako tak aj Európa bez Veľkej Británie. Tá vzájomná závislosť je príliš silná a žiadny politik to zmeniť nedokáže. Často je teda smiešne, keď to niektorí politici hrajú na národnostnú strunu. Ekonomická realita je však iná.
 


Tweet