Ľudia žijú dlhšie, no naše financie stále počítajú s kratším životom
Ľudia sa dožívajú vyššieho veku, no finančné systémy stále vo veľkej miere vychádzajú z predstavy lineárneho života.
Najskôr vzdelanie, potom stabilná kariéra, vlastné bývanie a napokon odchod do dôchodku. Takýto model však čoraz menej zodpovedá realite. Ľudia menia zamestnania, prerušujú kariéru, starajú sa o blízkych a kombinujú viacero zdrojov príjmu. S tým sa mení aj spôsob, akým by mali premýšľať o svojich peniazoch.
Upozorňuje na to nová správa The Future of Personal Finance, ktorú UniCredit pripravila v spolupráci s britským National Innovation Centre for Ageing. Podľa nej dlhovekosť už nie je vzdialenou demografickou témou, ale otázkou, na ktorú by mali reagovať ľudia, firmy aj finančné inštitúcie už dnes.
Celosvetová priemerná dĺžka života dosiahla v roku 2025 hodnotu 73,5 roka. Zároveň však iba 34 percent dospelých v zapojených krajinách OECD dosahuje minimálnu požadovanú úroveň finančnej gramotnosti. V Európskej únii je 16,2 percenta obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Dlhší život preto automaticky neznamená aj finančne bezpečnejší život.
Jedným z problémov je, že životné dráhy už nie sú také predvídateľné ako v minulosti. Podľa správy až 40 percent ľudí na celom svete uvádza finančnú nestabilitu po neplánovanom prerušení kariéry, napríklad pre pracovnú prestávku, chorobu alebo neočakávaný odchod do dôchodku. Menia sa aj tradičné životné míľniky. V Chorvátsku napríklad mladí ľudia opúšťajú domácnosť rodičov v priemere vo veku 31,1 roka, čo je takmer o päť rokov neskôr ako priemer Európskej únie. Aj bývanie, rodina či začiatok samostatného života tak prichádzajú v inom čase než v minulosti.
Pre domácnosti to znamená, že finančný plán by nemal počítať iba s jedným stabilným obdobím zamestnania a následným dôchodkom. Rezerva môže byť potrebná aj pri zmene práce, rekvalifikácii, návrate do zamestnania či období, keď sa človek stará o blízkeho. Pri dlhšom živote je čoraz dôležitejšie zachovať si nielen úspory, ale aj priestor na prispôsobenie sa nečakaným situáciám.
Finančné rozhodnutia sa navyše čoraz viac týkajú celej domácnosti a viacerých generácií. V Európskej únii sa 45 percent populácie venuje neplatenej starostlivosti a každý desiaty človek zastáva viac ako jednu opatrovateľskú úlohu. Štvrtinu zosobášených európskych párov s deťmi zároveň tvoria takzvané zložené rodiny.
Takéto rozdelenie povinností môže mať aj dlhodobé finančné následky. Človek, ktorý kvôli starostlivosti pracuje menej alebo na určitý čas prestane pracovať, môže mať nižší príjem, nižšie odvody a neskôr aj slabšie dôchodkové zabezpečenie. Dôležitejšie preto bude spoločné finančné plánovanie a možnosť bezpečne zdieľať časť finančných povinností.
Ďalším trendom je potreba plánovať skôr, než problém nastane. Podľa správy zostáva približne 1,3 miliardy dospelých ľudí mimo formálneho finančného systému. Zároveň rastie záujem o finančné rezervy. Prieskum spoločnosti N26 ukázal, že 41 percent respondentov si každý mesiac odkladá časť peňazí a tretina opýtaných sporí na mimoriadne výdavky alebo väčšie nákupy.
Pre bežného človeka z toho vyplýva najmä potreba vytvárať si rezervu a neplánovať financie iba podľa ideálneho scenára. Pri dlhšom živote treba počítať aj s možnosťou výpadku príjmu, nečakanými výdavkami či starostlivosťou o člena rodiny. Pomôcť môžu aj finančné aplikácie a prediktívne nástroje, ktoré upozornia na problém skôr, než sa naplno prejaví. Dôležité však je, aby boli informácie zrozumiteľné a človek sa na ich základe mohol sám rozhodnúť.
Finančná istota navyše čoraz častejšie nevychádza z jediného stabilného zamestnania. V Spojených štátoch v roku 2025 využívalo 72 percent opýtaných pracovníkov aspoň jeden vedľajší zdroj príjmu. V celosvetovom prieskume 59 percent pracovníkov uviedlo, že by uprednostnili možnosť rozhodovať o pracovnom čase pred vyššou mzdou.
Ľudia tak môžu kombinovať viacero pracovných aktivít, podnikanie, príležitostné príjmy či prácu na kratší úväzok. Pre domácnosti to znamená, že pri kolísavom príjme je dôležité nastavovať výdavky a rezervu aj s ohľadom na slabšie obdobia, nielen podľa najvyššieho mesačného príjmu.
Dlhší život tak podľa správy neznamená iba potrebu našetriť si viac na dôchodok. Mení sa celý spôsob, akým domácnosti zarábajú, míňajú, sporia a rozdeľujú finančnú zodpovednosť. Pre bežného človeka bude preto čoraz dôležitejšia finančná flexibilita, dostatočná rezerva a priebežné plánovanie. Nie iba na dôchodok, ale aj na obdobia, keď sa život nečakane zmení.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet