Mladí na dôchodok myslia už počas školy
Prvá odmena z brigády, sporenie na vodičský preukaz či neskôr rozhodovanie o bývaní.
Finančné otázky vstupujú do života mladých Slovákov postupne, často už počas strednej školy. Aktuálny prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Partners ukazuje, že vo vlastnom hodnotení sa vo financiách dobre orientuje 72 percent Slovákov vo veku 18 až 24 rokov. Zároveň však takmer 84 percent mladých uvádza, že by chcelo finančným témam rozumieť ešte lepšie.
Najväčší záujem majú o investovanie, prípravu na dôchodok a možnosti, ako ušetriť na bežných výdavkoch. Zaujímajú ich aj hypotéky a úvery či nastavenie domáceho rozpočtu. Mladí tak riešia nielen situácie, s ktorými sa stretávajú už dnes, ale zaujímajú sa aj o finančné rozhodnutia, ktoré ich čakajú v ďalších etapách života.
Na dôchodok pritom myslia oveľa skôr, než by sa mohlo zdať. Pravidelne si naň odkladá alebo investuje 37 percent opýtaných vo veku 18 až 24 rokov. Ide pritom o rôzne formy prípravy na penziu. Od tretieho piliera cez sporenie na účte až po pravidelné investovanie. Ďalších 58 percent mladých uvádza, že by si vedelo vyčleniť peniaze na pravidelné investovanie. Najčastejšie pritom hovoria o sume do 50 eur mesačne.
V súčasnosti pravidelne mesačne investuje 29 percent mladých respondentov. Peniaze smerujú napríklad do fondov, akcií, dlhopisov, kryptomien či ďalších investičných produktov. Záujem o investovanie tak medzi mladými existuje, zároveň však zostáva dôležité, aby sa s ním spájalo aj pochopenie rizika, časového horizontu a toho, aké peniaze si človek môže dovoliť investovať na dlhší čas.
Mladí majú zároveň pomerne konkrétnu predstavu o tom, koľko peňazí by potrebovali na slušný život. Viac ako tretina respondentov vo veku 18 až 24 rokov, konkrétne 36 percent, uviedla, že ich domácnosť by na takýto život potrebovala viac ako 3 000 eur mesačne. V celej dospelej populácii túto sumu uvádza približne štvrtina ľudí. Ide pritom o predstavu príjmu potrebného na fungovanie celej domácnosti, nie o osobný príjem jednotlivca.
Aj takáto predstava môže byť podľa Nadácie Partners príležitosťou hovoriť s mladými o tom, koľko stoja bežné potreby a čo všetko musí rodinný rozpočet pokryť. „Stredoškoláci nevnímajú ekonomiku ako vzdialenú tému pre politikov alebo ekonómov. Vnímajú ju doma, cez rozhodnutia rodičov, cez náklady na školu, dopravu, bývanie či bežný život,“ uvádza správca Nadácie Partners Róbert Varšányi.
Finančné vzdelávanie sa pritom nemusí začínať zložitými pojmami. Prvá brigáda môže byť príležitosťou ukázať, ako funguje rozpočet, čo znamenajú dane a prečo je dobré počítať aj s nečakanými výdavkami. Neskôr pribúdajú otázky spojené s úvermi, poistením, investovaním či bývaním. Dôležité je napríklad rozumieť tomu, na čo slúži finančná rezerva, ako funguje poistenie alebo čo môže nasledovať, ak človek nedokáže splácať úver.
Podobne praktické je premýšľať nad tým, od čoho závisí rozhodovanie medzi prenájmom a hypotékou alebo ktoré peniaze si možno dovoliť investovať na dlhší čas. Práve konkrétne situácie môžu finančné pojmy priblížiť mladým ľuďom lepšie než samotná teória.
Prieskum tak ukazuje, že mladí Slováci sa finančným témam nevyhýbajú. Naopak, investovanie, dôchodok či hospodárenie domácnosti ich zaujímajú už v období, keď mnohí ešte študujú a len získavajú prvé pracovné skúsenosti. Práve toto obdobie môže byť priestorom na vytvorenie základov, na ktorých budú neskôr stavať pri vlastnom rozpočte, bývaní, úveroch či dlhodobom investovaní.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet