Mladí robia pri prvej výplate veľkú chybu, desiatky eur mesačne im môžu neskôr zachrániť dôchodok
Mladí ľudia majú pri budovaní finančnej rezervy a sporení na dôchodok jednu veľkú výhodu, ktorú si často neuvedomujú. Je ňou čas.
Čím skôr začnú odkladať a investovať, tým menšiu sumu si môžu pravidelne dávať bokom a zároveň si vytvárať majetok, ktorý im môže neskôr pomôcť udržať životnú úroveň aj po odchode do dôchodku. Odborníci zároveň upozorňujú, že problém sa netýka iba mladých zamestnancov. Mimoriadne pozorní by mali byť aj živnostníci a podnikatelia, ktorí si platia iba minimálne odvody.
Dôchodkový systém je totiž pod dlhodobým tlakom najmä pre demografický vývoj. Priemerná čistá mzda na Slovensku dosahuje približne 1 220 eur, zatiaľ čo priemerný starobný dôchodok bol za rok 2025 okolo 700 eur. Rozdiel tak predstavuje viac ako 40 percent príjmu. Do budúcnosti pritom nemožno počítať s tým, že sa tento rozdiel automaticky zmenší. Naopak, pribúdať bude počet dôchodcov, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí systém financujú, bude klesať. „Dôchodkovú tému pritom drvivá väčšina obyvateľstva reálne podceňuje až do dosiahnutia dôchodkového veku, kedy budú čeliť tvrdej realite,“ upozorňuje garant pre sektor kapitálového trhu spoločnosti Universal maklérsky dom Marek Sokol. Podľa neho nemusí byť dostatočným riešením ani štátny dôchodok, ani samotné sporenie v druhom pilieri.
Práve druhý pilier by mal byť podľa Sokola základom, od ktorého sa dá pri budovaní dôchodku odraziť. Ide o časť odvodov, ktorá sa investuje na dôchodkové sporenie. Pri prvom dôchodkovom poistení, napríklad po nástupe do prvého zamestnania alebo začatí podnikania, sa človek automaticky stáva súčasťou systému starobného dôchodkového sporenia. Pri výbere dôchodkovej správcovskej spoločnosti a investičného programu by však podľa odborníka mali najmä mladí ľudia venovať pozornosť dlhodobému zhodnoteniu. „Na výber má hneď z niekoľkých dôchodkových správcovských spoločností, pričom najmä mladým ľuďom odporúčam vyberať jednoznačne z indexových programov, ktoré sú z dlhodobého hľadiska najvýkonnejšie, a teda dokážu výrazne viac zhodnotiť majetok sporiteľa,“ konštatuje Sokol.
Druhý pilier však nemusí byť posledným krokom. Pri treťom pilieri môže byť podľa odborníka zaujímavým faktorom najmä príspevok zamestnávateľa. Zároveň však upozorňuje na jeho nižšiu flexibilitu. K vlastným vkladom sa sporiteľ môže dostať najskôr po desiatich rokoch a k príspevkom zamestnávateľa až po dosiahnutí dôchodkového veku. Výnos je navyše podľa Sokola zdaňovaný 19-percentnou sadzbou. Alternatívou alebo doplnkom môžu byť ETF fondy. „Medzi ich hlavné výhody patrí daňové oslobodenie už po jednom roku ich držania, ako aj ich plná flexibilita, nakoľko sa na takýto produkt nevzťahuje žiadna viazanosť,“ uvádza Sokol. Podľa neho môže byť pri dostatočných finančných možnostiach ďalším doplnkom portfólia napríklad investičná nehnuteľnosť.
Pri dlhodobom investovaní pritom podľa odborníkov nie je rozhodujúce iba to, koľko človek mesačne odkladá. Mimoriadne dôležitý je čas. Sokol na modelovom príklade uvádza človeka s čistým mesačným príjmom 1 500 eur, ktorému do dôchodku zostáva približne 30 rokov. Ak by v budúcnosti dostával dôchodok 900 eur, na zachovanie súčasného príjmu by mu chýbalo 600 eur mesačne. Pri zohľadnení inflácie by podľa uvedeného modelu na dosiahnutie takéhoto cieľa stačilo investovať približne 90 eur mesačne. Ak by však mal človek na prípravu iba 15 rokov, potrebná mesačná suma by podľa rovnakého modelového výpočtu vzrástla takmer na 400 eur. Naopak, človeku, ktorý má do dôchodku ešte 40 rokov, by podľa Sokola stačilo približne 40 eur mesačne.
Podobne sa na význam času pri investovaní pozerá aj Matúš Čarný, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk. Upozorňuje, že absolventi po nástupe do prvého zamestnania často urobia jednu z dvoch chýb. Peniaze buď minú na okamžitú spotrebu, alebo ich nechajú na bežnom účte, kde ich postupne znehodnocuje inflácia. „Mladí ľudia môžu mať oprávnený pocit, že im z výplaty nič nezostane. Potom však príde rodina, deti a peňazí opäť nie je nazvyš. Takto zrazu človek zistí, že už nie je najmladší a s investovaním ešte stále nezačal, pretože na to nikdy nebol vhodný čas,“ hovorí Čarný.
Prvým cieľom po získaní pravidelného príjmu by podľa neho nemalo byť nové auto či vlastné bývanie, ale vytvorenie finančnej rezervy. Tá by mala zodpovedať približne šesťnásobku základných mesačných výdavkov a byť okamžite dostupná. Slúžiť má na nečakané situácie, napríklad výpadok príjmu, pokazený spotrebič alebo neplánované výdavky. Podľa prieskumu FinGO.sk nemá bezpečnú rezervu na viac ako pol roka vytvorenú ani polovica ľudí. Zároveň viac ako 40 percent domácností zostáva po zaplatení všetkých účtov s mesačným prebytkom najviac 300 eur. Pre mladého človeka preto nemusí byť začiatok investovania otázkou vysokých súm. Dôležitejšie môže byť vytvorenie pravidelného návyku.
Čarný odporúča najskôr vybudovať finančnú rezervu a až potom peniaze smerovať na dlhodobé investičné ciele. Aj začínajúci investor môže podľa neho začať s 20, 50 alebo 100 eurami mesačne. Po vytvorení dostatočnej rezervy môže rovnakú sumu presmerovať do dlhodobých investícií. „Keď si mladý človek hneď pri prvej výplate nastaví automatický trvalý príkaz, zvykne si hospodáriť s tým, čo mu po odložení peňazí zostane,“ hovorí.
Sila pravidelného investovania je viditeľná aj na modelových číslach. Ak by mal absolvent základné mesačné výdavky 700 eur, šesťmesačná rezerva by predstavovala 4 200 eur. Pri odkladaní 100 eur mesačne a predpokladanom čistom zhodnotení 3,5 percenta ročne by sa na túto sumu podľa uvedeného príkladu dostal približne za 40 mesiacov. Následne by mohol rovnakých 100 eur mesačne investovať dlhodobo do akciového ETF. Pri modelovom historickom priemernom výnose 8 percent ročne by po 20 rokoch mal takmer 60-tisíc eur, pričom čistý zisk z investovania by predstavoval viac ako 35-tisíc eur. Ide však o modelové výpočty, nie o garantovaný budúci výnos.
Na dôchodok by pritom nemali myslieť iba zamestnanci. Špecifickou skupinou sú živnostníci a podnikatelia, ktorí si platia minimálne odvody. Výška dôchodku totiž súvisí so zaplatenými odvodmi a evidovaným príjmom. Človek môže mať v skutočnosti vyšší príjem, no ak si dlhodobo odvádza iba minimum, jeho budúci dôchodok tomu nebude zodpovedať. „Keďže výška dôchodku sa odvíja od zaplatených odvodov, resp. od výšky evidovaného príjmu, takíto ľudia môžu bez ohľadu na svoj reálny príjem počítať len s dôchodkom blízkym zákonnému minimu. Pre nich je preto súkromné sporenie nielen príjemným plusom, ale prakticky jedinou cestou, ako sa vyhnúť výraznému prepadu príjmu v dôchodku,“ dodáva Marek Sokol.
Spoločným menovateľom oboch pohľadov je teda najmä čas. Človek, ktorý začne odkladať peniaze až krátko pred dôchodkom, musí na dosiahnutie rovnakého cieľa investovať výrazne viac. Naopak, mladý človek môže začať malou sumou, vybudovať si najskôr rezervu a následne pravidelne investovať na dlhodobé ciele. Nejde pritom iba o dôchodok. Vlastný majetok môže v budúcnosti slúžiť aj na bývanie, zabezpečenie rodiny či iné životné plány.
Spoliehať sa výlučne na budúci štátny dôchodok je podľa odborníkov čoraz väčším rizikom. Demografický vývoj bude znamenať väčší tlak na verejné financie a dnes zároveň nie je možné spoľahlivo povedať, aký vysoký dôchodok bude človek o dve či tri desaťročia poberať. „Isté je len to, že pravdepodobnosť, že táto suma postačí na zachovanie životného štandardu, sa každým rokom znižuje,“ uzatvára Sokol.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet