Na úrokoch platíme miliardy a účet ešte porastie. Šuster upozorňuje na šesť rizík slovenského dlhu
Slovenský verejný dlh predstavuje čoraz väčšie riziko.
Problémom pritom nie je len jeho súčasná výška, ale najmä tempo, akým rastie, a schopnosť štátu zvládať budúce krízy. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že ak Slovensko nezmení spôsob hospodárenia, zadlženie môže v nasledujúcich rokoch dosiahnuť úrovne, ktoré budú pre ekonomiku ťažko udržateľné.
Podľa Šustera je najväčším problémom výhľad do budúcnosti. Deficit verejných financií sa pohybuje približne na úrovni piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že štát si každý rok musí požičať ďalších osem až desať miliárd eur. Verejný dlh už presahuje 60 percent HDP. Ak sa situácia nezmení, do konca tohto desaťročia by mohol dosiahnuť 75 percent HDP a približne v roku 2038 až 100 percent HDP.
S rastúcim dlhom sa zvyšujú aj náklady na jeho financovanie. Kým v roku 2021 Slovensko platilo na úrokoch niečo vyše miliardy eur ročne, od minulého roka ide o viac ako dve miliardy eur. O štyri roky by podľa Šustera mohli úrokové náklady presiahnuť štyri miliardy eur ročne. Tieto peniaze potom štátu chýbajú na iné výdavky.
Ďalším problémom je podľa ekonóma porovnanie s ostatnými krajinami Európskej únie. Ani štáty eurozóny, ktoré majú vyšší dlh než Slovensko, jeho vývoj nepodceňujú. Od vrcholu zadlženia počas pandémie väčšina krajín EÚ s dlhom nad 60 percent HDP svoju dlhovú záťaž znížila. Grécko ju stiahlo približne o 60 percentuálnych bodov, Taliansko a Španielsko takmer o 20 bodov. Pokles zaznamenali aj Belgicko, Francúzsko či Nemecko.
Šuster upozorňuje, že Slovensko sa vydáva opačným smerom. Kým väčšina krajín sa snaží zadlženie znižovať, slovenský dlh ďalej rastie. V jeho komentári sa v tejto súvislosti spomína aj výnimka medzi ostatnými krajinami, no názov štátu v dodanom texte chýba, preto ho nemožno spoľahlivo určiť.
Otázkou je aj to, akú výšku dlhu dokáže slovenská ekonomika bezpečne uniesť. Podľa Šustera by sa bezpečná úroveň pre Slovensko mala pohybovať pod hranicou 50 percent HDP. Takéto zadlženie by krajine malo umožniť zvládnuť aj hospodársku krízu bez vážneho ohrozenia schopnosti splácať záväzky či dlhodobého útlmu ekonomiky. Viaceré odborné štúdie podľa neho odhadujú bezpečné pásmo na 35 až 55 percent HDP.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje dlhový strop na úrovni 50 percent HDP, pričom za optimálnu považuje úroveň pod 40 percentami. Slovensko sa však už nachádza nad hranicou, ktorú Šuster označuje za bezpečnú. Pripomína pritom, že aj pri dlhu tesne pod 50 percentami HDP malo Slovensko po vypuknutí pandémie niekoľko týždňov vážne problémy s likviditou.
Samotná výška dlhu však podľa ekonóma nevypovedá o riziku rovnako v každej krajine. Záleží aj na výkonnosti ekonomiky a schopnosti štátu hospodáriť tak, aby dokázal záväzky obsluhovať. Šuster to vysvetľuje na príklade fyzickej sily: záťaž, ktorú zvládne špičkový športovec, môže byť pre iného človeka neúnosná.
Podľa jeho odhadu predstavuje pri súčasnej úrovni slovenského dlhu pravdepodobnosť neodvrátiteľného štátneho bankrotu približne 12 percent. Ak by sa zadlženie dostalo na úroveň Talianska, teda približne 130 percent HDP, riziko by podľa neho vzrástlo na viac ako 75 percent.
Taliansko dokáže vysoký dlh zvládať už takmer 15 rokov, no podľa Šustera mu pomáha aj to, že s výnimkami dosahuje primárne prebytky rozpočtu. To znamená, že ak sa nezapočítajú úroky zo staršieho dlhu, príjmy štátu prevyšujú jeho výdavky. Slovensko má, naopak, každý rok primárny deficit približne tri percentá HDP. V porovnaní s Talianskom tak musí financovať nielen úroky zo staršieho dlhu, ale aj časť bežných výdavkov ďalším požičiavaním.
Riziko zvyšuje aj demografický vývoj. Slovenská populácia starne a znižuje sa počet ľudí v produktívnom veku, ktorí vytvárajú ekonomickú hodnotu a odvádzajú dane a poistné. Zároveň pribúda seniorov, ktorým štát potrebuje zabezpečiť dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť. To bude podľa Šustera vytvárať čoraz väčší tlak na verejné financie. V čase, keď sa budú budúce výdavky zvyšovať, by si preto krajina mala vytvárať rezervy, a nie ďalej prehlbovať dlh.
Šiestym problémom je vyčerpaný fiškálny priestor. Slovensko podľa Šustera nemá dostatočné rezervy na zvládnutie ďalšej veľkej krízy, hoci skôr či neskôr možno očakávať, že nejaká príde. Presný čas ani podobu krízy nemožno predvídať, no predchádzajúce veľké krízy za posledné dve desaťročia podľa neho stáli krajinu vždy viac ako desať percent HDP.
Ak by Slovensko vstúpilo do ďalšej krízy s vysokým dlhom a bez dostatočných rezerv, štát by mal menší priestor pomáhať nezamestnaným, domácnostiam a firmám v ťažkostiach. Šuster preto pripomína opatrenia, ktoré pomáhali počas pandémie, napríklad kurzarbeit, odklady splátok hypoték, pomoc s nájomným, náhradu časti príjmov živnostníkov či predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti. Bez podobných možností by podľa neho mohli byť dôsledky budúcej krízy pre obyvateľov aj podniky výrazne bolestivejšie.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet