Platíte kartou v zahraničí? Pozor na tieto chyby
Dovolenka sa môže skončiť nepríjemným prekvapením nielen pre počasie či meškajúci let, ale aj pre peňaženku.
Slováci sa v zahraničí stretávajú s dodatočnými poplatkami pri platbe kartou, dynamickou konverziou meny či krádežami. Problémom však je, že mnohí cestovatelia tieto nástrahy poznajú len zo skúsenosti a často ani nevedia, ako fungujú. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre mBank, ktorý ukázal pomerne nízku znalosť niektorých finančných rizík.
S dodatočným poplatkom za platbu kartou sa v zahraničí stretla približne štvrtina Slovákov. Takmer rovnako častou skúsenosťou bola dynamická konverzia meny, známa ako DCC, s ktorou sa stretlo 22 percent respondentov. Vreckové krádeže uviedlo 18 percent opýtaných. Napriek tomu, že DCC patrí medzi najčastejšie zažívané riziká, jeho fungovaniu nerozumie takmer 40 percent Slovákov. Pri platbe v zahraničí totiž obchodník alebo terminál môže zákazníkovi ponúknuť, že sumu automaticky prepočíta do eur. Na prvý pohľad ide o pohodlnú možnosť, no ponúknutý kurz nemusí byť výhodný.
Produktový manažér platobných kariet mBank Michal Staněk preto odporúča, aby si ľudia pred cestou skontrolovali platnosť kariet, nastavili vhodné limity a overili podmienky výberov hotovosti. Pri platbe v zahraničí sa podľa neho zároveň oplatí vyhnúť zbytočnej konverzii meny ponúkanej prevádzkovateľom terminálu.
Pri bankomatoch je však situácia o niečo zložitejšia. Ak človek vyberá hotovosť v inej mene než v eurách, bankomat môže ponúknuť DCC alebo výber s takzvaným surcharge fee, teda paušálnym poplatkom, ktorý si účtuje prevádzkovateľ bankomatu. Ktorá možnosť je výhodnejšia, závisí od vyberanej sumy.
Podľa Staňka môže byť pri malom výbere situácia opačná než pri veľkom. Pri výbere 20 eur uvádza ako príklad DCC s poplatkom 2,50 eura, zatiaľ čo pri výbere 500 eur môže byť výhodnejší paušálny poplatok päť eur. Pri rovnakej sume by totiž DCC podľa jeho príkladu mohla znamenať preplatenie približne 60 eur. „Dynamická konverzia je situácia, keď vám bankomat alebo obchodník pri platbe ponúkne prepočet sumy do eur. Hoci to môže na prvý pohľad pôsobiť pohodlne, často ide o menej výhodný kurz a klient tak zbytočne zaplatí viac,“ uviedol Michal Staněk.
Ďalším problémom sú podvody, ktoré sa spájajú s platbami a výbermi hotovosti. Kým vreckové krádeže pozná každý druhý Slovák, novšie formy podvodov zostávajú pre veľkú časť ľudí neznáme. Takmer traja z desiatich respondentov nepoznajú pojem quishing a štvrtina nevie, čo znamenajú falošné QR kódy. Skúsenosť so skimmingom, teda kopírovaním údajov z platobnej karty prostredníctvom upravených bankomatov alebo platobných terminálov, uviedlo deväť percent opýtaných. Obeťou falošných QR kódov sa podľa vlastných slov stalo približne desať percent respondentov.
Bezpečnostný expert mBank Tomáš Mika upozorňuje, že pri quishingu podvodníci využívajú falošné QR kódy na získanie citlivých údajov alebo peňazí, zatiaľ čo pri skimmingu sa snažia získať údaje z platobných kariet. Riziko možno podľa neho znižovať najmä obozretnosťou pri skenovaní QR kódov a používaní bankomatov.
Prieskum zároveň ukazuje, že samotná skúsenosť s problémom automaticky neznamená vyššiu finančnú gramotnosť. Slováci sa s jednotlivými nástrahami počas cestovania stretávajú, no význam niektorých pojmov a mechanizmov napriek tomu nepoznajú. Pri dovolenkových výdavkoch tak môže rozhodovať aj malá nepozornosť alebo rýchle odsúhlasenie ponuky na termináli či bankomate. „Bezpečnejšou alternatívou je vo všeobecnosti bezkontaktná platba telefónom, hodinkami alebo platobným prsteňom,“ dodal Michal Staněk.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet