Prečo sa masové deportácie stávajú celosvetovým trendom?

Autor: redakčne upravené
07.09.2026 (12:30)

Zaujímavá štúdia prináša pohľad na vnímanie imigrantov v spoločnosti a volebnú rétoriku. Sú imigranti naozaj príčinou všetkého, čo im je pripisované?

V rokoch 2024 až 2026 mnohé vlády zintenzívnili odsun osôb bez platného pobytového oprávnenia a ilegálnych migrantov. Analýza 11 krajín ukazuje odlišné okolnosti, no zároveň spoločný trend: rastúci verejný tlak na prísnejšiu kontrolu hraníc a imigračných systémov. V niekoľkých krajinách sa migrácia stala významnou volebnou témou, najmä v Spojených štátoch, Juhoafrickej republike, Turecku, Francúzsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve. Samotné voľby však tento trend nevysvetľujú. Podporu prísnejšiemu uplatňovaniu imigračných pravidiel ovplyvňujú aj ekonomická neistota, nezamestnanosť, nedostatok bývania, tlak na verejné služby, bezpečnostné obavy a demografické zmeny.

Spojené štáty

Po volebnom víťazstve Donalda Trumpa v roku 2024 sa masové deportácie stali ústrednou vládnou politikou. Diskusie o migrácii úzko súvisia s bezpečnosťou hraníc, kriminalitou, zamestnanosťou a bývaním. Ilegálni migranti však nenesú vinu na širších problémoch Spojených štátov, ako sú inflácia, verejný dlh či nerovnosť. Najsilnejším argumentom pre deportácie je preto právo štátu presadzovať vlastné imigračné zákony, nie pripisovanie širších ekonomických problémov migrantom.

Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo

Nemecko v roku 2025 deportovalo 22 787 ľudí a migrácia bola významnou témou volieb v roku 2025. Verejnosť sa obáva kapacity azylového systému, bývania, integrácie a tlaku na verejné služby, ako aj širšej hospodárskej stagnácie. Nemecko zároveň potrebuje legálnu migráciu na riešenie nedostatku pracovnej sily a starnutia populácie.

Francúzsko v roku 2025 zaznamenalo viac ako 23 000 odsunov, po parlamentných voľbách v roku 2024. Migrácia zostáva úzko spojená s diskusiami o bezpečnosti, verejných službách a národnej identite. Francúzsko má legitímne právo odsunúť osoby bez platného právneho statusu, jeho rozpočtové problémy, verejný dlh a ekonomické ťažkosti však majú hlbšie štrukturálne príčiny.

V Spojenom kráľovstve sa po všeobecných voľbách v roku 2024 stali významnými politickými témami neregulárne prechody cez Lamanšský prieliv a azyl. Nedostatok bývania, tlak na NHS (Národnú zdravotnú službu) a rast životných nákladov diskusiu ešte zintenzívnili. Ilegálna migrácia skutočne vytvára tlak na azylový a ubytovací systém, migranti však nie sú zodpovední za širšie problémy Británie v oblasti bývania, produktivity či zdravotníctva. Prísnejšia kontrola hraníc je preto legitímna, obviňovanie migrantov však nie.

Turecko

Veľký počet utečencov v Turecku, najmä Sýrčanov, urobil z migrácie významnú politickú tému po voľbách v roku 2023. Verejnú podporu prísnejším opatreniam ovplyvňuje inflácia, rast cien bývania, obavy o zamestnanosť a tlak na verejné služby. Migrácia môže tieto tlaky zosilňovať, nespôsobila však menovú krízu, infláciu ani širšie ekonomické problémy Turecka. Výzvou preto zostáva riadenie migrácie bez toho, aby boli migranti prezentovaní ako príčina širších štrukturálnych problémov.

Juhoafrická republika

Juhoafrická republika zaznamenala v rokoch 2024/2025 a 2025/2026 viac ako 109 000 deportácií, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla v druhom štvrťroku 2026 úroveň 33,6 % a nezamestnanosť mladých až 47,4 %. Hoci ďalšie parlamentné voľby budú až v 2029, migrácia bola významnou politickou témou už počas volieb v roku 2024. Ilegálne zamestnávanie môže v niektorých sektoroch prispievať k tlaku na mzdy a zvyšovať konkurenciu, migranti však nie sú zodpovední za štrukturálnu nezamestnanosť, slabý hospodársky rast, nerovnosť či zlyhania verejnej správy v JAR. Deportácie môžu slúžiť na presadzovanie imigračných zákonov, nemôžu však nahradiť tvorbu pracovných miest ani ekonomické reformy.

Irán a Pakistan

Iránska kampaň proti ilegálnym afganským migrantom priniesla spomedzi skúmaných krajín najvyšší počet deportácií – v roku 2025 bolo deportovaných približne 1,26 milióna Afgancov. Migrácia síce vytvára reálne tlaky v oblasti zamestnanosti, verejných služieb a kontroly hraníc, širšie ekonomické problémy Iránu však súvisia predovšetkým so sankciami, infláciou, oslabením meny a geopolitickým napätím.

Pakistan sa podobne zameral na neregulárnych afganských migrantov a v roku 2025 deportoval približne 155 000 ľudí, pričom odsuny pokračovali aj v roku 2026. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v regióne majú osobitný význam otázky bezpečnosti a kontroly hraníc. Afganski migranti však nespôsobili zadlženosť krajiny, politickú nestabilitu, infláciu či problémy v energetike. V oboch krajinách je preto najsilnejším argumentom pre deportácie presadzovanie imigračných zákonov a národnej bezpečnosti.

Malajzia, Omán a Kuvajt

Malajzia uskutočnila rozsiahle deportácie ilegálnych pracovníkov, najmä z Indonézie, Mjanmarska a Filipín. Hlavnou výzvou je nájsť rovnováhu medzi ochranou pracovných miest pre Malajzijčanov a závislosťou krajiny od zahraničnej pracovnej sily. Neregulárne zamestnávanie môže oslabovať mzdy a pracovné štandardy, takže jeho postihovanie je oprávnené, zahraničných pracovníkov však nemožno viniť za širšie ekonomické problémy Malajzie.

V Ománe sú deportácie úzko spojené s politikou omanizácie, ktorej cieľom je zvýšiť pracovné príležitosti pre občanov krajiny. Keďže zahraniční pracovníci zostávajú nevyhnutní pre viaceré sektory hospodárstva, ide predovšetkým o otázku legálneho pobytu a riadenia trhu práce.

Kuvajt v roku 2025 deportoval takmer 40 000 cudzincov a ďalšie odsuny pokračovali aj v roku 2026. Nezvyčajne vysoký podiel zahraničnej populácie robí z kontroly migrácie a pobytu legitímnu otázku národného významu. Hlbšie ekonomické problémy Kuvajtu, vrátane závislosti od ropy, udržateľnosti verejných financií a modelu verejného sektora, však nemožno pripisovať neregulárnym migrantom.

Širšia otázka: Sú migranti obviňovaní za problémy, ktoré nespôsobili?

Všetkých 11 skúmaných krajín spája dôležité rozlíšenie: ilegálna migrácia môže prispievať ku konkrétnym tlakom, nemusí však byť základnou príčinou širšej domácej krízy. Ilegálni zamestanci môžu konkurovať v určitých oblastiach pracovného trhu a veľké migračné komunity môžu vytvárať dodatočný tlak na bývanie, zdravotníctvo, školstvo a miestnu samosprávu. Legitímne môžu byť aj bezpečnostné obavy a otázky kontroly hraníc.

Nezamestnanosť, inflácia, slabý hospodársky rast, verejný dlh a nefungujúca infraštruktúra však majú vo všeobecnosti hlbšie príčiny. Napríklad nezamestnanosť na úrovni 33,6 % v Juhoafrickej republike nemožno vysvetliť ilegálnou migráciou, rovnako ako britskú krízu bývania, americký verejný dlh, problémy nemeckého priemyslu či ekonomické problémy Iránu spôsobené sankciami nemožno pripísať predovšetkým migrantom.

To neoslabuje suverénne právo štátov kontrolovať svoje hranice. Vlády majú právo rozhodovať o tom, kto môže vstúpiť na ich územie, pracovať na ňom a zdržiavať sa v ňom. Ak osoba nemá zákonný dôvod na pobyt, štát má právo požadovať, aby územie opustila. Bez vymáhateľných imigračných pravidiel by rozdiel medzi legálnym a nelegálnym pobytom strácal význam a dôvera verejnosti vo vládu by klesala.

Presadzovanie zákonov však zároveň neznamená opustenie humanitárnych princípov. Mnohí migranti utekajú pred chudobou, konfliktmi alebo prenasledovaním a ich situácia si vyžaduje primerané posúdenie podľa utečeneckého a ľudskoprávneho práva. Vlády by preto mali rozlišovať medzi imigračným statusom a kriminalitou, rešpektovať riadny proces a poskytovať ochranu skutočným utečencom a zraniteľným deťom.

Riešením nie sú ani otvorené hranice, ani plošné deportácie bez rozlišovania.

Najsilnejším argumentom pre deportácie nie je tvrdenie, že cudzinci sú zodpovední za problémy danej krajiny. Je ním skutočnosť, že suverénny štát má právo a zodpovednosť rozhodovať o tom, kto môže legálne žiť na jeho území. Výzvou je uplatňovať toto právo dostatočne dôrazne, ale zároveň dostatočne spravodlivo, aby zúfalstvo nebolo považované za kriminalitu a aby sa presadzovanie imigračných pravidiel nestalo náhradou za riešenie domácich problémov, ktorým občania v skutočnosti čelia.

Viac informácií: https://africannewsagency.com/why-is-mass-deportation-a-growing-global-trend/
 


Tweet