Priemysel ročne vyprodukuje vyše 10 miliónov ton odpadu, chýba však infraštruktúra na jeho spracovanie
Ročne sa na Slovensku vyprodukuje približne 10,5 milióna ton priemyselného odpadu, čo je štvornásobok objemu komunálneho odpadu.
Na spracovanie odpadu z priemyslu však chýba kľúčová infraštruktúra. Upozornil na to Zväz odpadového priemyslu (ZOP).
Podľa zväzu kľúčové výrobné podniky na Slovensku, vrátane automobiliek, dlhodobo upozorňujú, že skládkovanie odpadu je pre nich neprijateľné. Environmentálne pravidlá majú postavené na recyklácii a termickom spracovaní nerecyklovateľného, najmä nebezpečného odpadu. Skládky v nich vôbec nefigurujú. Zväz však upozornil, že na Slovensku je akútny nedostatok recyklačných liniek na plasty, ktoré tvoria objemovo najväčšiu skupinu priemyselných odpadov. Pri recyklácii plastov sa tak priemyselné podniky musia spoliehať na linky zahraničných spracovateľov.
„V súčasnosti sme všetci nútení voziť plastový odpad stovky kilometrov do zahraničia. Je to daň za to, že sme malá krajina a napriek tomu, že máme päť automobiliek, domáci spracovatelia odpadu sa do tohto biznisu nehrnú. Plastový odpad sa totiž na Slovensku neoplatí recyklovať. Celkovo je plastového odpadu dosť, ale každý mäkký a tvrdý plast od jednotlivých výrobcov má iné zloženie. Systém recyklácie je postavený na spracovaní homogénnych materiálov. Nemôžete miešať všetky plasty dokopy, pretože výsledný granulát je potom nepoužiteľný a nepredajný. Doprava a logistika recyklácie plastov má preto obrovský vplyv na slovenské ceny za jeho spracovanie,“ uviedla Lucia Šprinc, obchodná riaditeľka spoločnosti KOSIT, a.s., ktorá je členom ZOP.
Ešte akútnejší problém má Slovensko podľa odborníkov so spracovaním nebezpečného odpadu. Spôsobuje ho nedostatok zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Dve ZEVO v Bratislave a Košiciach využívajú najmä komunálny odpad, pričom nebezpečný priemyselný odpad spaľovať zo zákona nesmú.
„Politika zero landfill je v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom na Slovensku nevykonateľná. Nemáme prakticky žiadne iné zariadenia na jeho spracovanie ako skládky. Nebezpečné odpady v súčasnosti na Slovensku prakticky nespracúvame. Niekoľko existujúcich zariadení spracúva zanedbateľné množstvá a väčšinou ide o firemné zariadenia, ktoré si kapacitu držia pre vlastné potreby. Celé Slovensko je tak dnes závislé na niekoľkých starších skládkach nebezpečných odpadov. Postupným znižovaním ich kapacít bude tlak na ceny enormne rásť. To bude mať zasa vplyv na konkurencieschopnosť firiem a tým celkový výkon ekonomiky krajiny,“ uviedla Šprinc.
Ak sa situácia nezmení ZOP odhaduje, že rast cien za spracovanie recyklovateľného priemyselného odpadu, ale aj nebezpečného odpadu, môže do budúcnosti skočiť až o 30 % a v ďalších rokoch pokračovať v kontinuálnom raste 3 až 5 %. Vplyv na to bude mať zavedenie úpravy odpadu pred skládkovaním, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2027, ceny pohonných hmôt a cena práce.
„Priemyselný odpad sa denne vozí na recykláciu stovky kilometrov po celej krajine. To isté platí aj o nebezpečnom odpade. Keďže nemáme dostatok recyklačných liniek a zariadení ZEVO, musíme ho voziť do zahraničia, alebo na skládky s voľnými kapacitami. Tie však nekopírujú priemyselné indexy jednotlivých regiónov, ale sú prispôsobené urbanizácii a teda komunálnemu odpadu, alebo historickým podmienkam, v ktorých skládky vznikali ešte pred rokom 1989. Dnes na Slovensku evidujeme akútny nedostatok kapacít na spracovanie nebezpečného odpadu napríklad na Považí, ale aj v okolí automobiliek, kde nie je ZEVO a jedinou alternatívou je materiálová recyklácia v zahraničí a pre nerecyklovateľný odpad skládka,“ priblížil generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Podľa zväzu je v priemysle veľký dopyt po materiálovej recyklácii, ale aj nových ZEVO, ktoré dokážu spracovať nebezpečný odpad. Kapacitné odhady ZOP ukazujú na potrebu vybudovania minimálne troch zariadení na spracovanie nebezpečného odpadu v horizonte desať rokov. „Inak hrozí, že budeme naďalej závislí na nestabilných a v budúcnosti drahých skládkach alebo na kapacitách v zahraničí. Obidve závislosti môžu byť pre viaceré subjekty slovenského priemyslu likvidačné,“ varuje ZOP.
Problém s kapacitou majú podľa zväzu aj tekuté priemyselné odpady. Ich spracovanie je viazané na drahé technológie, ktoré si väčšina menších a stredných firiem nemôžu dovoliť. Preto sa spoliehajú na spracovanie tekutých odpadov v externých koncovkách, teda v špecializovaných čističkách. Tých je však podľa ZOP tiež málo, čo núti spracovateľov prepravovať tekutý odpad na väčšie vzdialenosti.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet