Rast miezd sa zastavil, reálne zárobky po dvoch rokoch klesli
Rast nominálnej mzdy sa v druhom štvrťroku 2026 spomalil.
Hrubé mesačné zárobky boli síce medziročne v priemere o 3,2 % vyššie, to však nestačilo na pokrytie inflácie a reálna mzda preto po dva a pol roku nepretržitého zvyšovania klesla. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa analytikov bude pomalší rast miezd pokračovať aj naďalej.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v druhom štvrťroku 2026 úroveň 1 707 eur, medziročne vzrástla o 3,2 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 53 eur. Tempo nominálneho rastu miezd však výrazne spomalilo a dosiahlo najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov.
Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne znížili o 0,5 %. Ich medziročný rast sa tak po dva a pol roku prerušil. Naposledy klesla reálna mzda v treťom štvrťroku 2023. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne vzrástla o 0,6 %.
Priemerná nominálna mzda vzrástla v 16 z 19 sledovaných odvetví. Tempo rastu hrubých zárobkov sa pohybovalo od 1,8 % v administratívnych službách po 9,8 % v oblasti nehnuteľností. V troch odvetviach hrubé mzdy klesli. Najvýraznejšie to bolo vo verejnej správe, a to o 4,8 %. Mierny pokles zaznamenali aj zamestnanci v oblasti vzdelávania, a to o 0,2 % a v dodávke vody o 0,1 %.
Po zohľadnení inflácie si reálny rast miezd udržalo 12 z 19 odvetví. Najvýraznejšie sa zvýšila kúpna sila zárobkov v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 5,9 %. V ostatných odvetviach sa reálny rast miezd pohyboval od 0,3 % v obchode po 4,6 % v ťažbe a dobývaní. V siedmych odvetviach reálne zárobky medziročne klesli. Najvýraznejšie to bolo vo verenej správe, kde sa platy medziročne znížili o 8,2 %. Najmenší pokles reálnej mzdy evidovali zamestnanci v umení, zábave a rekreácii (0,1 %).
V priemysle a obchode si mzdy udržali nominálny aj reálny rast. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1 878 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,9 % a jej reálna hodnota o 1,2 %. V obchode vzrástla priemerná nominálna mzda o 4 % na 1 596 eur, po zohľadnení inflácie bola vyššia o 0,3 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2 900 eur mali počas druhého štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách, ale aj v dodávke elektriny a plynu. Najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 974 eur, ako jediné odvetvie ostalo pod hranicou tisíc eur.
Nadpriemernú mzdu si naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde platy presiahli 2 000 eur. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy pohybovali od 1 359 eur v Prešovskom kraji po 1 643 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých ôsmich regiónoch, jej reálna hodnota však iba v troch. Najvyšší nominálny aj reálny rast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa zvýšili o 4,6 %, reálne stúpli o 0,9 %. Po zohľadnení inflácie vzrástla priemerná mzda aj v Žilinskom kraji o 0,8 % a Nitrianskom kraji o 0,3 %. V Trenčianskom kraji zostala reálna mzda medziročne bez zmeny. V ostatných štyroch regiónoch klesla, najvýraznejšie v Košickom kraji o 2,7 %.
Za prvý polrok 2026 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR 1 659 eur a medziročne vzrástla o 4,6 %. Napriek poklesu v samotnom druhom štvrťroku si za prvých šesť mesiacov roka reálna mzda ešte udržala medziročný rast o 0,9 %.
Spomalenie rastu priemernej mzdy prekvapil aj analytikov. Jej medziročný rast v druhom štvrťroku o 3,2 % bol podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša pod úrovňou ich odhadov.
„Dynamiku rastu nominálnych miezd v druhom kvartáli tlmil aj vysoký porovnávací základ. V rovnakom období minulého roka vzrástli mzdy až o 8,8 %, pričom k tomuto výsledku výrazne prispeli jednorazové odmeny vo verejnom sektore. S týmto bázickým efektom je konzistentný aj vývoj v jednotlivých odvetviach, keď mzdy vo verejnej správe medziročne klesli o 4,8 % a vo vzdelávaní o 0,2 %, zatiaľ čo napríklad v priemysle stále rástli o 4,9 %. Z pohľadu poklesu reálnych miezd je zároveň dôležité dodať, že k inflácii v tomto roku výrazne prispieva rast cien energií, najmä tepla. Jeho dosah na rozpočty podstatnej časti domácností však zmierňujú energošeky. Tie nemenia samotný štatistický údaj o reálnej mzde, ale zlepšujú disponibilný príjem a kúpnu silu domácností. Podľa našich odhadov by po zohľadnení tejto pomoci bol vývoj kúpnej sily v druhom kvartáli približne stagnujúci,“ zhodnotil analytik.
Dodal, že rast miezd ostáva jedným z faktorov, ktoré udržiavajú tlak najmä na ceny služieb, hoci aj ten sa s postupným spomaľovaním mzdovej dynamiky zmierňuje. „Očakávame, že v nasledujúcich štvrťrokoch bude dynamika rastu miezd v porovnaní s druhým kvartálom mierne vyššia a za celý rok dosiahne rast nominálnych miezd v priemere úroveň blízko 5 %. Rast reálnych miezd by sa mal v tomto roku pohybovať okolo 1,3 %. Ak zohľadníme aj energopomoc v podobe energošekov, ktoré zmierňujú nárast nákladov na teplo, rast kúpnej sily domácností by mohol byť podľa našich odhadov približne o pol percentuálneho bodu vyšší. Konečný vývoj bude, samozrejme, závisieť najmä od inflácie, ktorú aktuálne očakávame v priemere na úrovni okolo 3,7 %,“ dodal Kočiš.
Podobný výhľad má aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ktorý rovnako odhaduje spomalenie rastu nominálnych miezd smerom k 5 %. Na dynamike rastu miezd sa podľa analytika bude odrážať pokračujúca fiškálna konsolidácia a zmrazenie miezd vo verejnej správe. „Rast miezd v komerčnej časti ekonomiky bude i naďalej podporovaný relatívne napätým trhom práce, a to i napriek jeho aktuálnemu i očakávanému čiastočnému ochladeniu (nárast nezamestnanosti, resp. predpokladaný úbytok voľných pracovných miezd). K rastu miezd prispeje i minuloročné zrýchlenie inflácie (spätná indexácia miezd), či prudký rast minimálnej mzdy (o 12,1%). Na druhej strane, priestor pre ďalšie zrýchľovanie miezd v súkromnom sektore môže byť postupne uzatváraný spomaľujúcim sa rastom ziskovosti podnikov, i v dôsledku negatívnych dopadov fiškálnej konsolidácie (a vyššieho daňového zaťaženia súkromného sektora). To môže spomaliť aj prenos vyššej inflácie do miezd,“ zhodnotil Koršňák.
Zdroj: SITA, Foto: redakcia
Tweet