Rekordné úspory Slovákov odhaľujú paradox. Peniaze pribúdajú, no bohatstvo rastie len minimálne

30.09.2026 (17:30)

Slováci vlani výrazne zvýšili svoje úspory a čoraz viac peňazí smerovali aj do investícií. 
 
Napriek tomu zostáva finančné zabezpečenie na dôchodok pre mnohých neisté a väčšina majetku slovenských domácností je stále uložená v bankách. Ukazujú to dve aktuálne štúdie spoločností Amundi a Allianz, ktoré zároveň upozorňujú na rastúci význam investovania, finančného vzdelávania a nových zdrojov informácií vrátane umelej inteligencie.

Podľa štúdie Allianz vzrástli nové úspory slovenských domácností v roku 2025 medziročne až o 80 percent na 11 miliárd eur. Išlo o druhú najvyššiu hodnotu od začiatku meraní. Viac ako polovica nových úspor smerovala do poistných a dôchodkových produktov, takmer tretina do investícií a necelá pätina skončila na bankových účtoch. Hodnota investícií do cenných papierov pritom vzrástla takmer o 17 percent, najrýchlejšie zo všetkých tried finančných aktív.

Napriek rastúcemu záujmu o investovanie však zostávajú bankové vklady dominantnou súčasťou majetku slovenských domácností. Tvoria 44 percent ich finančného portfólia, zatiaľ čo investície predstavujú 27 percent. A hoci finančný majetok Slovákov od pandémie nominálne výrazne vzrástol, inflácia veľkú časť tohto rastu zmazala. Reálna hodnota finančných aktív slovenských domácností bola vlani iba o 0,3 percenta vyššia ako v roku 2019, čo bol podľa Allianz najslabší výsledok vo východnej Európe.

Podobný rozpor medzi záujmom o budúce finančné zabezpečenie a pripravenosťou naň ukazuje aj globálna štúdia Amundi, do ktorej sa zapojilo 18-tisíc ľudí z 26 krajín. Osobné úspory a investície sú podľa investorov najväčším očakávaným zdrojom príjmov na dôchodku. V priemere z nich očakávajú 42 percent svojich budúcich dôchodkových príjmov. Veľkú istotu, že si takto dokážu zabezpečiť dostatočné finančné zázemie, však má iba 23 percent investorov.
Dôležitú úlohu pritom zohráva odborné poradenstvo. Kým medzi ľuďmi, ktorí finančné poradenstvo využívajú, je veľmi istá ohľadom financovania svojho dôchodku polovica, medzi tými, ktorí ho nikdy nevyužili, je to iba 14 percent. Celkovo využíva odborné finančné poradenstvo približne 60 percent investorov.

Problémom však nie je iba nedostatok istoty, ale aj rozdiel medzi tým, ako ľudia hodnotia svoje finančné znalosti, a tým, čo skutočne vedia. Takmer sedem z desiatich investorov, ktorí sa považujú za sebavedomých alebo skúsených, má podľa prieskumu obmedzené finančné znalosti. Až 70 percent ľudí, ktorí sa označili za expertov, nedokázalo správne odpovedať na tri základné otázky týkajúce sa zloženého úročenia, vplyvu inflácie a významu diverzifikácie. Všetky tri otázky správne zodpovedalo iba 36 percent investorov s najvyšším majetkom.

Ochota investovať však rastie. Podľa Amundi plánuje 43 percent sporiteľov začať investovať v najbližších 12 mesiacoch. Medzi ľuďmi vo veku 21 až 30 rokov je tento podiel až 62 percent. Zároveň 39 percent ľudí od investovania odrádza obava zo straty peňazí. Aj preto časť domácností radšej drží prebytočné peniaze v hotovosti, hoci tým čelí riziku, že ich hodnotu bude postupne znižovať inflácia.

Novým fenoménom je spôsob, akým si ľudia o investovaní zisťujú informácie. Až 70 percent investorov už pri rozhodovaní o investíciách využilo umelú inteligenciu a 19 percent sa s AI radí pravidelne. Podiel investorov, ktorí pravidelne využívajú AI asistentov ako zdroj investičných informácií či nápadov, sa pritom za jediný rok štvornásobne zvýšil. Takmer polovica investorov zároveň získava informácie o investovaní od influencerov na sociálnych sieťach. Na Slovensku podľa údajov STEM/MARK využíva sociálne siete na získavanie investičných informácií približne štvrtina ľudí.

„Ak mám pred sebou desať a viac rokov, môžem si v portfóliu dovoliť podstatne viac rizika, napríklad v podobe akcií,“ uviedol Petr Zajíc, investičný riaditeľ Amundi Czech Republic. Podľa neho pri dlhom investičnom horizonte nemusí byť krátkodobé kolísanie tým najväčším rizikom. Väčším problémom môže byť naopak príliš konzervatívne investovanie zo strachu zo straty.

Slovenské domácnosti pritom riešia nielen rast majetku, ale aj vysoké zadlženie. Ich záväzky vlani vzrástli o osem percent na 65 miliárd eur, čo predstavuje približne 11 940 eur dlhu na obyvateľa. Dlhy domácností dosahujú 48 percent slovenského HDP, výrazne viac ako v Poľsku, Česku či Maďarsku. Čistý finančný majetok dosiahol 11 390 eur na osobu. Pre porovnanie, v Českej republike to bolo 39 130 eur.

Globálne pritom finančné bohatstvo domácností v roku 2025 vzrástlo takmer o deväť percent na rekordných 268 biliónov eur. Hlavným motorom neboli nové úspory, ale rast finančných trhov. Až štyri z piatich eur nového bohatstva podľa Allianz vytvoril práve rast cien finančných aktív. Hodnota cenných papierov vzrástla o viac ako 12 percent a ich podiel na svetovom finančnom majetku domácností sa dostal na historické maximum 47 percent.

„Globálne bohatstvo dosiahlo v roku 2025 ďalší rekord, no to je len polovica príbehu. Od roku 2019 nominálne finančné aktíva vzrástli o 50 percent, ale po očistení o infláciu len o 23 percent,“ uviedol hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran. Rozdiel medzi nominálnym a reálnym rastom tak ukazuje, akú veľkú časť nahromadeného majetku môže pri dlhšom období vyššej inflácie pohltiť rast cien.

Do ďalšieho vývoja môže výrazne zasiahnuť aj umelá inteligencia. Allianz očakáva, že globálne finančné aktíva by mohli v roku 2026 vzrásť približne o deväť percent. AI môže podľa Allianz podporiť produktivitu a ziskovosť firiem, a tým aj hodnotu finančných aktív. Zároveň však rastúca závislosť bohatstva od vývoja finančných trhov prináša nové riziká. „Umelá inteligencia sa môže stať ďalším veľkým motorom tvorby bohatstva. Kľúčovou otázkou však bude, kto z tohto bohatstva získa podiel,“ uviedla Katharina Utermöhl z Allianz Research.

Vývoj tak ukazuje, že samotné odkladanie peňazí ešte nemusí znamenať dostatočnú prípravu na dôchodok. Slovenské domácnosti síce vlani sporili rekordným tempom a postupne zvyšujú aj podiel investícií, ich finančný majetok však zostáva v porovnaní s vyspelými krajinami nízky a výraznú časť z neho naďalej tvoria bankové vklady. Pri dlhodobom budovaní majetku preto bude okrem objemu úspor čoraz dôležitejšie aj to, ako sú tieto peniaze rozložené a akú reálnu hodnotu si dokážu udržať.
 


Tweet