Slováci investujú stále viac, jeden typ fondov však výrazne uniká ostatným
Investovanie do podielových fondov zostáva medzi Slovákmi obľúbené a objem ich aktív na domácom trhu už presahuje 13 miliárd eur.
Prvý polrok 2026 zároveň priniesol investorom výrazné zhodnotenie. Index slovenského investora ISI100 sa na konci júna dostal na historické maximum 150,99 bodu. Od začiatku roka 2017 tak podielové fondy podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej v priemere priniesli kumulované zhodnotenie 50,99 percenta. Kto by v úvode roka 2017 investoval 10-tisíc eur, na konci júna 2026 by mal približne 15 099 eur.
Na prvý pohľad ide o výrazné zhodnotenie, no pri porovnaní s vývojom cien je obraz menej priaznivý. Kumulovaná inflácia totiž za rovnaké obdobie dosiahla 54,9 percenta. Hodnota investície tak za viac ako deväť rokov zaostala za rastom cien. Situácia sa však postupne zlepšuje a od začiatku roka 2022 sa výkonnosť fondov k inflácii dostala najbližšie.
Práve roky 2022 a 2023 boli pre investorov mimoriadne náročné. Dvojciferné tempo rastu cien spôsobilo, že kumulovaná inflácia začala fondom výrazne unikať. Vojna na Ukrajine a energetická kríza zároveň priniesli turbulencie na finančné trhy a zníženie výnosnosti zaznamenali takmer všetky kategórie fondov.
Výraznou výnimkou boli realitné fondy. Ich výkonnosť počas rokov 2022 a 2023 postupne rástla z kvartálu na kvartál. Od konca roka 2021 do konca roka 2023 priniesli zhodnotenie 8,3 percenta. Kladné výnosy dokázali dosahovať aj počas ďalších turbulentných období, keď akciové fondy zaznamenávali výraznejšie poklesy.
„Druhý kvartál bol z pohľadu slovenských investorov v akciových fondoch druhým najsilnejším kvartálom v histórii nášho indexu. Silnejší bol už iba druhý kvartál 2020, ktorý nasledoval po prudkom prepade akciových trhov počas pandémie COVID-19,“ uviedol Maroš Ďurik z Wood & Company.
Akciové fondy v druhom štvrťroku 2026 vzrástli v priemere o 17 percent. K silnému výsledku prispelo zotavenie akciových trhov po slabšom prvom kvartáli a najmä rast technologických spoločností pôsobiacich v oblasti polovodičov a umelej inteligencie. Akciové fondy zároveň v druhom kvartáli prekonali porovnávacie globálne akciové ETF zabezpečené do eura, ktoré vzrástli o 15,5 percenta. Pozitívny vývoj zaznamenali aj dlhopisové fondy. V druhom kvartáli vzrástli priemerne o 2 percentá, zatiaľ čo porovnávacie globálne dlhopisové ETF pridali 0,9 percenta. Od začiatku roka tak dlhopisové fondy dosiahli výkonnosť 1,3 percenta oproti 0,3 percenta pri ETF.
Realitné fondy si v druhom štvrťroku pripísali takmer jedno percento. Za celý prvý polrok 2026 dosiahla ich priemerná výkonnosť 2,1 percenta, čo bolo prakticky na úrovni európskeho indexu nelistovaných realitných fondov INREV Quarterly Fund Index s rastom 2,2 percenta. Do sledovaného indexu sa postupne dostávajú aj alternatívne investície, napríklad private equity fondy. Tie sú spravidla určené bonitnejším investorom a fondy zaradené do tejto kategórie si za prvý polrok 2026 pripísali približne 9 percent.
Najväčšiu váhu v indexe mali na konci prvého polroka akciové a zmiešané fondy. Akciové fondy predstavovali 37 percent a zmiešané 33 percent. Nasledovali realitné fondy s podielom 21 percent. Dlhopisové fondy mali váhu šesť percent, fondy krátkodobých investícií tri percentá a alternatívne fondy jedno percento. Podiel akciových fondov pritom postupne rastie najmä na úkor zmiešaných fondov.
Pri pohľade na dlhodobú výkonnosť sú rozdiely medzi jednotlivými kategóriami ešte výraznejšie. Akciové fondy od začiatku roka 2017 do konca druhého štvrťroka 2026 dosiahli kumulované zhodnotenie 130,6 percenta, čo predstavuje anualizovaný výnos 9,2 percenta ročne. Realitné fondy dosiahli kumulovaný výnos 41,7 percenta, respektíve 3,7 percenta ročne. Zmiešané fondy priniesli 33,4 percenta, čo zodpovedá anualizovanému výnosu 3,1 percenta.
Fondy krátkodobých investícií dosiahli za sledované obdobie kumulované zhodnotenie 11,7 percenta a anualizovaný výnos 1,2 percenta. Dlhopisové fondy priniesli 5,6 percenta, respektíve 0,6 percenta ročne. Alternatívne fondy dosiahli kumulovaný výnos 21,1 percenta a anualizovaný výnos 13,8 percenta, v ich prípade sa však výkonnosť počíta až od začiatku roka 2025.
Realitné fondy sa zároveň podľa Sadovskej ukázali ako stabilnejšia časť portfólií v období výrazných výkyvov na finančných trhoch. Investori prostredníctvom nich môžu získavať podiel na existujúcich administratívnych budovách, nákupných centrách, logistických či priemyselných parkoch. Výnos môže pochádzať z nájomného aj z rastu trhovej hodnoty nehnuteľností. Ďalšou možnosťou sú fondy zamerané na developerské projekty, kde je výnos naviazaný na zisk z developerskej činnosti.
Napriek rastu hodnoty investícií však zostáva dôležitým problémom inflácia. „Priemerní investori do podielových fondov už vyše deväť rokov nedokážu pokoriť infláciu, situácia sa však mierne zlepšuje. Platí, že ak by mali svoje investície do podielových fondov vyskladané efektívnejšie, dosahovali by vyššie výnosy a inflácia by ich investované peniaze až tak neohrozovala,“ konštatuje Maroš Ďurik z Wood & Company.
Vývoj ISI100 tak ukazuje, že samotné investovanie ešte nemusí znamenať automatickú ochranu peňazí pred rastom cien. Rozhodujúce je aj to, do akých kategórií fondov investor svoje peniaze rozdelí. Kým akciové fondy priniesli za sledované obdobie výrazne najvyššie zhodnotenie, realitné fondy sa zase ukázali ako stabilnejšia súčasť portfólia v časoch trhových otrasov.
Index slovenského investora zostavili analytici Wood & Company na základe údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Sleduje 100 najväčších podielových fondov a pri výpočte zohľadňuje nielen ich výnosy, ale aj veľkosť. Väčší fond má teda na celkovú hodnotu indexu väčší vplyv ako menší fond. Index sa prepočítava každý štvrťrok a jeho počiatočná hodnota je stanovená k 1. januáru 2017.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet