Slováci nechcú prísť o možnosť darovať 2 % z daní

15.10.2026 (17:30)

Možnosť rozhodnúť, komu poputuje časť zaplatenej dane, má na Slovensku naďalej výraznú podporu. 

Zachovanie mechanizmu poukazovania 2 % z dane neziskovým organizáciám si želá 79 % opýtaných, ak ide o fyzické osoby. Pri firmách podporuje pokračovanie tejto možnosti 74 % respondentov. Väčšina ľudí by sa jej nevzdala ani v čase konsolidácie verejných financií.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktorý predstavila Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov v rámci iniciatívy Pomáhame spolu. Výsledky naznačujú, že napriek sporom o postavenie a fungovanie mimovládnych organizácií zostáva ochota podporovať ich prostredníctvom asignácie dane vysoká.

Aj keď sa otázka zachovania mechanizmu posudzovala v kontexte konsolidácie verejných financií, jeho podporu vyjadrilo 75 % respondentov v prípade možnosti poukázať 2 % z dane fyzických osôb a 71 % pri právnických osobách. „Výsledky prieskumu sú silným potvrdením, že verejnosť vníma hodnotu práce neziskových organizácií a chce zachovať možnosť rozhodnúť o tom, kam pôjde časť jej daní. Či už ide o jednotlivcov alebo firmy,“ uviedla Tatiana Švrčková, predsedníčka Asociácie firemných nadácií a nadačných fondov.

Poukazovanie 2 % z dane je zároveň podľa prieskumu najrozšírenejšou formou podpory neziskového sektora. Túto možnosť už využilo 39 % respondentov. Finančný dar organizáciám poskytlo 30 % opýtaných a do dobrovoľníckej činnosti sa zapojilo 17 % ľudí. Peniaze najčastejšie smerovali nemocniciam a zdravotníckym zariadeniam, charitatívnym organizáciám, školám a škôlkam či útulkom.

Výsledky ukazujú, že verejnosť má pomerne jasnú predstavu aj o tom, kam by mala táto pomoc smerovať v budúcnosti. Najväčšiu podporu má sociálna pomoc ľuďom v núdzi, ktorú uprednostňuje 51 % respondentov. Ďalších 46 % by uprednostnilo podporu zdravia a sociálnych služieb. S odstupom nasleduje vzdelávanie, ktoré uviedlo 22 % opýtaných, a ochrana životného prostredia s 20 %.

Prieskum zároveň naznačuje, že postoje k mimovládnym organizáciám nie sú také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať z verejných sporov. Až 65 % respondentov súhlasí s tým, že mnohé z týchto organizácií poskytujú ľuďom konkrétnu a užitočnú pomoc. Za dôležitý prínos pre spoločnosť ich považuje 58 % opýtaných. Na druhej strane, 61 % ľudí vníma diskusiu o mimovládnom sektore ako príliš konfliktnú.

„Verejnosť je v dôvere k mimovládnym organizáciám rozdelená, no pri konkrétnej pomoci nachádzame oveľa viac zhody,“ upozornil Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus. Podľa neho ľudia dokážu odlišovať všeobecný obraz neziskového sektora vo verejnej debate od pomoci, ktorú organizácie poskytujú v ich okolí. Kritický postoj k mimovládnym organizáciám tak automaticky neznamená odmietanie ich konkrétnych aktivít.

Význam asignácie dane si ľudia uvedomujú aj pri hodnotení toho, ako by jej prípadné zrušenie ovplyvnilo fungovanie neziskových organizácií. Takmer polovica respondentov očakáva, že by malo vážne dôsledky. Konkrétne 32 % opýtaných sa domnieva, že bez tejto podpory by organizácie fungovali výrazne horšie.

Na praktické dôsledky upozorňujú aj samotné neziskové organizácie. Silvia Slobodová, zakladateľka občianskeho združenia Koľko lásky, ktoré pomáha seniorom, vysvetľuje, že granty často pokrývajú konkrétne projekty, no nezostáva z nich dosť na každodenné fungovanie organizácie. Z príspevkov z 2 % sa preto financujú aj činnosti potrebné na koordináciu dobrovoľníkov, komunikáciu so zariadeniami a zabezpečenie pravidelnej pomoci počas celého roka.

Podľa Slobodovej by výrazný výpadok týchto príjmov oslabil schopnosť organizácie poskytovať pomoc a niektoré projekty by musela obmedziť. Podobný význam má asignácia dane aj pre Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Jej riaditeľka Monika Fričová upozorňuje, že bez týchto prostriedkov by organizácia nemohla rodičom poskytovať podporu prostredníctvom vzájomného poradenstva, informačného portálu či telefonickej linky.
Prieskum realizovala agentúra Focus online od 5. do 10. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 033 obyvateľov Slovenska vo veku od 18 rokov.
 
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com