Slováci zatiaľ míňajú, no veľké nákupy odkladajú. Analytici ukázali, kde domácnosti najviac brzdia

06.10.2026 (13:00)

Slovenské domácnosti ani počas leta výraznejšie neobmedzili svoju spotrebu, napriek konsolidácii, ktorá tento rok zasahuje aj do ich príjmov.

Maloobchodné tržby podľa dát Štatistického úradu v auguste po sezónnom očistení vzrástli medzimesačne o 0,9 percenta a medziročne boli vyššie o 1,6 percenta. Analytici však upozorňujú, že za relatívne odolnou spotrebou sa skrýva opatrnejšie správanie domácností. Pri bežných nákupoch míňajú ďalej, väčšie výdavky odkladajú.

„Po počiatočnom šoku v úvode roka sa tak stabilnejšie vrátili na rastovú, hoci utlmenú, trajektóriu,“ hodnotí vývoj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. V priemere počas dvoch letných mesiacov maloobchodné tržby medziročne vzrástli o 0,8 percenta. To bolo podobné tempo ako v predchádzajúcom štvrťroku.

Za odolnosťou spotreby vidí Koršňák najmä stále relatívne robustný trh práce. Strata zamestnania totiž podľa neho zvyčajne zasiahne spotrebu výraznejšie ako samotné spomalenie rastu či pokles reálneho príjmu. Aj keď miera nezamestnanosti na prelome jari a leta mierne vzrástla, časť prepustených ľudí pochádzala z ekonomicky silných regiónov, kde je stále dostatok voľných pracovných miest. To zvyšuje šancu na ich pomerne rýchly návrat do práce.
Domácnosti zatiaľ podľa Koršňáka vo väčšej miere ani nesiahajú na úspory. Medziročný rast bankových vkladov domácností sa drží približne na piatich percentách. Spotreba tak zatiaľ nie je vo výraznejšej miere financovaná z úspor.
Za augustovým rastom však stojí predovšetkým nepotravinový maloobchod. Tržby obchodných reťazcov s potravinami medziročne klesli o 2 percentá, pričom menšie špecializované predajne potravín po 19 mesiacoch nepretržitého poklesu prvýkrát zaznamenali rast, a to o 0,4 percenta.

Koršňák pripúšťa, že za slabšími tržbami veľkých predajcov potravín nemusela byť iba konsolidácia. Počas leta sa opakovane objavovali vlny horúčav, ktoré mohli časť nákupov presunúť do menších predajní alebo do reštaurácií. Tomu by zodpovedalo aj obnovenie medziročného rastu tržieb stravovacích zariadení počas leta po ich poklese v prvej polovici roka.

Nepotravinový maloobchod však pokračoval v raste. Silný medziročný rast na úrovni 8 až 9 percent si v auguste udržali kamenné predajne s výpočtovou technikou a tovarom na vybavenie domácnosti. Špecializované predajne, medzi ktoré patria napríklad obchody s oblečením, obuvou, drogériou či lekárne, zvýšili medziročný rast tržieb z 0,2 na 1,8 percenta.

Zaujímavý posun nastal aj pri domácich e-shopoch. Ich tržby síce zostali medziročne nižšie, no pokles sa zmiernil z júlových 11,8 percenta na 4,6 percenta v auguste. Podľa Koršňáka mohli domácemu e-commerce pomôcť nové opatrenia EÚ platné od júla, ktoré mali oslabiť rast drobných dovozov z Číny. Domáce internetové obchody však naďalej čelia konkurencii najmä z Česka, Poľska a Maďarska.

Naopak, výrazný prepad počas leta zaznamenali predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu, kam patria knihy, hračky či športové potreby. Ich tržby klesali už tretí mesiac po sebe a v auguste boli medziročne nižšie o 4,3 percenta.
Oveľa opatrnejšie sa domácnosti správajú pri väčších nákupoch. Najvýraznejšie je to viditeľné pri automobiloch. Tržby z predaja a opravy áut v auguste po sezónnom očistení klesli medzimesačne až o 15,6 percenta. Medziročný pokles sa síce vďaka priaznivému bázickému efektu zmiernil z 11 na 7,1 percenta, no predaj áut zostáva podľa Koršňáka mimoriadne rozkolísaný. „Práve nákupy áut tak naznačujú, že domácnosti predsa len zasiahla fiškálna konsolidácia a pri väčších výdavkoch na rozdiel od drobnej spotreby ostávajú skôr opatrné,“ konštatuje analytik UniCredit Bank.

Na rozdiel od maloobchodu sa v lete darilo cestovnému ruchu. Tržby ubytovacích zariadení v auguste po sezónnom očistení vzrástli medzimesačne o 7,9 percenta a medziročný rast dosiahol 11,5 percenta. Tempo síce bolo slabšie ako v júli, keď dosahovalo 20,2 percenta, stále však išlo o výrazný rast. Tržby stravovacích zariadení medzimesačne klesli o 0,7 percenta, no medziročne boli vyššie o 4,7 percenta. Silnejší letný turizmus mohol podľa Koršňáka zároveň čiastočne vysvetľovať slabšie maloobchodné tržby. Domácnosti mohli časť bežných výdavkov na potraviny a tovar presunúť na ubytovanie a stravovanie počas dovoleniek.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Maximiliána Wébera bol augustový rast maloobchodných tržieb slabší, než banka očakávala. Údaje systému eKasa totiž naznačovali výraznejšie oživenie. Od januára do augusta však maloobchodné tržby medziročne vzrástli len o 0,6 percenta. Z deviatich sledovaných zložiek maloobchodu sa zlepšenie prejavilo v piatich.

Aj Wéber upozorňuje na opatrnosť domácností. Podľa neho slabší vývoj maloobchodu zodpovedá očakávaniu, že v súčasných ekonomických podmienkach ľudia viac sporia a pri míňaní sú zdržanlivejší. Spotrebiteľská dôvera sa pritom v auguste oproti júlu znížila o 0,6 bodu a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola horšia o 3,6 bodu. Dôvera v obchode však mierne vzrástla, o 0,3 bodu. „Vývoj maloobchodných tržieb tak aj naďalej naznačuje, že spotreba domácností bude rásť len mierne, čo prispeje k pomalšiemu rastu ekonomiky,“ uvádza Wéber.

Domácnosti zároveň čelia pokračujúcemu tlaku konsolidačných opatrení, ktoré znižujú ich disponibilný príjem. Wéber upozorňuje aj na rast cien pohonných látok súvisiaci s vojnou v Iráne a na riziko, že drahšie palivá sa postupne premietnu aj do cien ďalších tovarov a služieb. Pretrvávajúca neistota tak môže ľudí motivovať skôr k tvorbe úspor než k zvyšovaniu spotreby.

Koršňák očakáva, že maloobchodné tržby by si mohli mierny rast udržať aj v závere roka. Výraznejšie zrýchlenie však zatiaľ nepredpokladá, keďže rast reálnych príjmov domácností je pomalší. Spotrebiteľská dôvera navyše zostáva blízko trojročných miním.

V budúcom roku by spotrebu mohol podporiť volebný cyklus a prípadná absencia ďalšej konsolidácie. Rizikom však zostávajú ceny potravín. Ak by sa potravinová inflácia opäť výraznejšie zvýšila, časť domácností, najmä nízkopríjmových, by podľa Koršňáka mohla väčšiu časť svojho rozpočtu opäť smerovať na základné potreby. To by obmedzilo priestor na rast nákupov nepotravinového tovaru.
 
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com