Slovensko eviduje zahraničné zverenecké fondy, domácu alternatívu stále nemá
Slovensko od 1. júna 2026 eviduje zahraničné zverenecké fondy, ktoré spĺňajú zákonné podmienky na zápis do nového registra vrátane údajov o konečných užívateľoch výhod.
Domáci zverenecký ani súkromný nadačný fond však slovenské právo stále nepozná. Nezavádza ich ani pripravovaný nový Občiansky zákonník.
Slovenskí podnikatelia a rodiny preto pri ochrane majetku, generačnom plánovaní či zabezpečení kontinuity rodinných firiem využívajú najmä české právne štruktúry. V praxi pritom častejšie siahajú po českom nadačnom fonde než po zvereneckom fonde.
„Ak sa inštitút nadačného fondu nedostal do slovenského práva ani v rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka, slovenský podnikateľ musí počítať s tým, že domáce riešenie nebude mať k dispozícii ešte roky,“ uviedol Tomáš Demo z poradenskej skupiny Highgate Group.
Český zverenecký fond nemá právnu subjektivitu. Majetok formálne vlastní správca, čo môže spôsobovať problémy pri zápise do slovenského obchodného registra, katastra nehnuteľností či centrálneho depozitára cenných papierov.
Nadačný fond je naopak samostatnou právnickou osobou s vlastným identifikačným číslom a orgánmi. Preto ho možno v slovenských registroch evidovať podobne ako inú zahraničnú právnickú osobu. Podľa Dema je preto pre slovenské rodiny, ktoré chcú do štruktúry vložiť napríklad podiel v slovenskej firme alebo nehnuteľnosť na Slovensku, nadačný fond spravidla praktickejšou voľbou.
Ani nadačný fond však nie je bez obmedzení. Údaje o zakladateľovi a členoch správnej rady sú verejne dostupné v českom nadačnom registri a fond musí viesť účtovníctvo a mať príslušné kontrolné orgány. S tým sú spojené priebežné náklady. Otázna môže byť aj daňová stránka. Podľa Highgate Group finančná správa v súčasnosti výplatu výnosov z českého nadačného fondu slovenskému beneficientovi posudzuje ako príjem so sadzbou zdanenia blížiacou sa 45 %.
Zverenecký ani nadačný fond zároveň nie je nástrojom na ukrytie majetku pred veriteľmi. Ak vlastník prevedie majetok až v čase, keď čelí konkrétnym veriteľom, súdnemu sporu, exekúcii alebo hroziacemu úpadku, takýto prevod môže byť napadnutý.
Fondy preto podľa odborníkov slúžia najmä na dlhodobé plánovanie majetku, napríklad pri generačnej výmene, predaji firmy či snahe zabrániť rozdrobeniu rodinného podnikania medzi dedičov. Pri jednoduchších majetkových pomeroch môžu postačovať aj slovenské nástroje, ako holding, závet, akcionárska dohoda alebo úprava majetkových vzťahov medzi manželmi.
Highgate Group je poradenská skupina zameraná na právo, dane, finančnú reguláciu a účtovníctvo. Na slovenskom trhu pôsobí s tímom viac ako 40 poradcov.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet