Slovensko pripravuje nový zákon o energetickej efektívnosti
Ministerstvo hospodárstva SR predkladá nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorým chce do slovenskej legislatívy prevziať požiadavky revidovanej európskej smernice o energetickej efektívnosti.
Vyplýva to z prerokovaného materiálu na 30. rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR). Slovensko malo smernicu transponovať do 11. októbra 2025.
Nový zákon má zaviesť a implementovať 185 nových povinností vyplývajúcich zo smernice EÚ 2023/1791. Rezort hospodárstva vzhľadom na rozsah zmien nepristúpil iba k novele existujúcej legislatívy, ale pripravil úplne nový zákon.
Legislatíva má vytvoriť systém, ktorý prepojí plánovanie cieľov energetickej efektívnosti, opatrenia na ich dosiahnutie, monitoring výsledkov a financovanie. Vychádza pritom zo šiestich cieľov energetickej efektívnosti a zo súboru 45 koordinačných opatrení uvedených v Národnom energetickom a klimatickom pláne. Ak sa ukáže, že stanovené ciele alebo prijaté opatrenia nestačia, štát bude musieť pripraviť dodatočné opatrenia alebo nové spôsoby ich financovania.
Návrh zavádza zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa má uplatňovať pri strategickom plánovaní, veľkých investičných projektoch aj verejnom obstarávaní. Menia sa tiež pravidlá energetických auditov a pri podnikoch s vysokou spotrebou energie sa počíta s povinným zavedením systémov energetického manažérstva podľa normy ISO 50001.
Výraznejšie povinnosti sa majú týkať aj štátu, samospráv a ďalších verejných subjektov. Nová úprava počíta s konkrétnymi požiadavkami na znižovanie ich spotreby energie a obnovu verejných budov. Pri verejných budovách s podlahovou plochou nad 750 štvorcových metrov sa má zaviesť povinná technická asistencia pri príprave energetických opatrení.
Zmeny sa dotknú aj garantovaných energetických služieb. Štát chce rozšíriť monitoring týchto projektov, umožniť kombinovanie viacerých finančných mechanizmov a podporiť využívanie energetických služieb pri obnove a prevádzke verejných budov.
Jednou z reforiem má byť rozšírenie zberu a vyhodnocovania údajov o energetickej spotrebe. Monitorovací systém má sledovať okrem celkovej konečnej a primárnej spotreby energie napríklad spotrebu verejného sektora, obnovu budov, dosiahnuté úspory či objem financií smerujúcich do energetickej efektívnosti.
Novou oblasťou bude aj sledovanie spotreby energie dátových centier. Štát bude musieť zároveň vytvoriť databázu spotreby všetkých verejných subjektov a ich lokalizácie a zaviesť nové štatistické zisťovania.
Výraznejšie postavenie má dostať Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá má zabezpečovať odbornú podporu ministerstvu, zber a spracovanie údajov či informovanie verejnosti. Návrh počíta aj s jednotnými kontaktnými miestami pre energetickú efektívnosť a špecializovaným poradenstvom pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou.
V oblasti vykurovania a chladenia sa majú zaviesť nové požiadavky na komplexné hodnotenie sektora, meranie a rozpočítavanie tepla či posudzovanie účinnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom. Prevádzkovatelia budú podľa návrhu pripravovať aj plány prechodu na účinné systémy CZT.
Súčasťou návrhu sú aj zmeny viacerých ďalších zákonov, okrem iného v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, podpory obnoviteľných zdrojov, regulácie sieťových odvetví, verejného obstarávania, živnostenského podnikania a rozpočtových pravidiel samospráv.
Materiál prešiel pripomienkovým konaním. Sociálni partneri k nemu nemajú pripomienky a odporúčajú ho na ďalšie legislatívne konanie.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet