Strach zo straty, poplatky aj dane. Čo dnes rozhoduje o tom, či Slováci investujú?
Investovanie sa na Slovensku postupne stáva bežnejšou súčasťou správy osobných financií.
Zároveň však prieskumy a dáta finančných spoločností ukazujú, že medzi ľuďmi, ktorí už investujú, a tými, ktorí o tom iba uvažujú, zostáva výrazná priepasť. Mnohých odrádza obava zo straty peňazí, nedostatok voľných prostriedkov či neistota, ako vlastne začať. Zaujímavý posun pritom vidieť aj medzi ženami, ktoré v investovaní postupne dobiehajú mužov.
Dáta UniCredit Bank ukazujú, že medzi jej klientmi využíva niektorý z investičných produktov 14 percent žien a 12 percent mužov. Ženy navyše o niečo častejšie investujú pravidelne, týka sa to 8,4 percenta investoriek oproti 6,99 percenta investorov. Rozdiely medzi pohlaviami sa podľa banky výraznejšie prejavujú až pri objeme finančného majetku. Medzi klientmi s finančným majetkom nad 500-tisíc eur tvorili podľa staršej analýzy banky ženy iba 21 percent, zatiaľ čo muži 79 percent.
Podľa hovorkyne UniCredit Bank Zuzany Ďuďákovej však samotná aktivita žien pri investovaní za mužmi nezaostáva. „Ženy investujú minimálne rovnako aktívne ako muži a o niečo častejšie využívajú pravidelné investovanie. Dôležitými faktormi sú investičný horizont, vzťah k riziku a predovšetkým to, kedy s investovaním začne,“ uviedla.
Potenciál na ďalší rast investovania medzi ženami naznačujú aj údaje z prieskumu Index investičnej gramotnosti Portu. Kým pravidelne alebo príležitostne investuje 62,8 percenta mužov a 52,4 percenta žien, medzi ľuďmi, ktorí investovanie zatiaľ iba plánujú, je rozdiel opačný. Začať chce 26,8 percenta žien v porovnaní so 16,9 percenta mužov.
Priestor na investovanie pritom časť žien už má, len svoje peniaze zatiaľ drží mimo finančných trhov. Podľa prieskumu pre UniCredit Bank má viac ako pätina slovenských žien na bežných alebo sporiacich účtoch viac ako 4 000 eur, ktoré neinvestuje. Približne každá desiata má takto odložených viac ako 10-tisíc eur. Zároveň však takmer 27 percent žien uvádza, že po odpočítaní bežných výdavkov nemá žiadne voľné peniaze.
Najčastejším dôvodom, prečo ženy svoje úspory neinvestujú, pritom nie je nezáujem. Až 58,5 percenta Sloveniek chce mať peniaze kedykoľvek rýchlo dostupné. Štvrtina sa obáva straty a 15,5 percenta si chce najskôr vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu. Samotný nezáujem o investovanie uviedlo iba 3,5 percenta respondentiek. Nedostatok vedomostí bol prekážkou pre 8,5 percenta a štyri percentá nevedeli, ako alebo kde začať.
Aj tu zohráva úlohu vek. Medzi ženami do 35 rokov považovalo rýchlu dostupnosť peňazí za dôležitejšiu než investovanie 48 percent opýtaných, medzi ženami nad 54 rokov to bolo už takmer 70 percent. Mladšie ženy naopak častejšie hovoria o potrebe vytvoriť si najprv finančný vankúš, uviedlo to 27,5 percenta z nich. To naznačuje, že dôvody, pre ktoré ľudia peniaze neinvestujú, sa počas života menia. Na začiatku môže byť prioritou rezerva na nečakané výdavky, neskôr zase istota, že úspory zostanú okamžite k dispozícii.
Ďalšou veľkou rezervou slovenských investorov je čas. Viac ako tri štvrtiny klientov UniCredit Bank, ktorí investujú, sú starší ako 40 rokov. Práve skorší začiatok môže pri dlhodobom investovaní zohrávať zásadnú úlohu, pretože investor má viac času na zhodnocovanie vložených peňazí. „Veľký potenciál dnes nevidíme iba u žien, ale aj u mladších ľudí vo všeobecnosti. Informácií o investovaní majú viac ako kedykoľvek predtým, napriek tomu často začínajú až vo chvíli, keď už majú vytvorený väčší finančný majetok. Pritom práve čas je pri dlhodobom investovaní jednou z najväčších výhod,“ upozornila Ďuďáková.
Pri rozhodovaní o investíciách však Slováci sledujú aj to, čo z ich výnosu napokon zostane. Prieskum Ipsosu pre investičnú platformu Finax ukázal, že 45 percent Slovákov považuje daňovú výhodu za dôležitejšiu než výšku investičného poplatku. Opačný názor má 34 percent ľudí. Zároveň 38 percent respondentov považuje za výhodnejšie pri investovaní brokerské spoločnosti, zatiaľ čo banky označilo 32 percent.
Významným argumentom v prospech ETF je podľa Finaxu ich daňové zaobchádzanie. Približne polovica Slovákov podľa prieskumu vie, že pri ETF môže vzniknúť daňová výhoda. Pri slovenskom daňovom rezidentovi je výnos z predaja ETF po splnení ročného časového testu oslobodený od dane z príjmov aj zdravotných odvodov. Pri podielových fondoch takáto všeobecná výnimka po roku neplatí.
Investičný expert Finaxu Radoslav Kasík upozorňuje, že rozdiel medzi jednotlivými produktmi sa nemusí skončiť pri daniach. „Po roku držby investor so slovenskou daňovou rezidenciou neplatí pri ETF fondoch z výnosu ani cent, zatiaľ čo pri podielovom fonde v banke odvedie štátu 19 %,“ uviedol. Zároveň dodal, že podielové fondy bývajú spravidla nákladnejšie, zatiaľ čo ETF väčšinou pasívne kopírujú index, čo umožňuje nižšie náklady.
ETF pritom na Slovensku stále nie sú dominantným investičným produktom v bankách. Podľa údajov Finaxu investuje cez banky do podielových fondov 35 percent populácie, zatiaľ čo do ETF 16 percent. Pri online investičných platformách tvoria ETF až 66 percent investičných nástrojov. Kasík vysvetľuje rozdiel okrem iného tým, že banky majú pri podielových fondoch jednoduchší model predaja a investičné poradenstvo pre široké skupiny klientov je náročnejšie.
Pri investovaní však nejde iba o výber produktu či poplatok. Významnou prekážkou zostáva psychológia. Prieskum pre Portu ukázal, že pravidelne investuje 36,2 percenta Slovákov a ďalších 17,9 percenta nepravidelne. Investovanie zvažuje 22,5 percenta opýtaných a menej než štvrtina ho v súčasnosti odmieta. Medzi ľuďmi, ktorí ešte nezačali investovať, je najsilnejšou obavou riziko straty peňazí. Uviedlo ho 32,6 percenta váhajúcich respondentov. Takmer rovnako často ľudia hovoria o nedostatku peňazí, ktorý označilo 31,4 percenta. Ďalších 29,7 percenta nevie, ako a kde začať.
Zaujímavé však je, že po začatí investovania strach výrazne ustupuje. Iba 9,2 percenta investorov uviedlo, že ich investovanie stresuje alebo znervózňuje. Najčastejším zdrojom stresu je obava zo straty, ktorú uviedlo 40 percent investorov, nasledovaná strachom z výkyvov na trhoch s podielom 37 percent. Ľudia sa obávajú aj toho, či zvolili správny okamih na investovanie, množstva informácií, ktoré musia sledovať, alebo toho, že nezarobia toľko, koľko by mohli.
Analytik Portu Marek Malina upozorňuje aj na opačný problém, a to prílišnú sebadôveru. „Napríklad princípu zloženého úročenia rozumie iba 32 % Slovákov, počítať s percentami vie 35 % z nich,“ uviedol. Podľa neho môže rozdiel medzi reálnymi vedomosťami a sebavedomím investorov viesť k zlým rozhodnutiam a následným stratám.
Spoločným menovateľom všetkých troch pohľadov tak zostáva najmä dlhodobosť a pravidelnosť. Investovanie nemusí začínať vysokou sumou, dôležitejšie je nastaviť ho podľa finančnej situácie, cieľa a ochoty znášať riziko. Pri dlhodobom investovaní môže byť zároveň podstatnejšie začať včas než čakať na okamih, keď bude mať človek k dispozícii veľký kapitál. Základom však zostáva finančná rezerva na nečakané výdavky, aby investor nemusel svoje dlhodobé investície vyberať v nevhodnom čase.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet