Štvrťročný zisk Poštovej banky sa znížil o viac ako 6 mil. eur
Na hospodárenie vplývalo externé prostredie v podobe nízkych úrokov a zvýšený bankový odvod.
Ani Poštová banka sa nevyhla zhoršenému hospodáreniu v rámci prvého štvrťroka. Jej čistý zisk sa medziročne znížil z úrovne 10 mil. eur na 3,64 mil. eur. Výrazne klesli čisté úrokové výnosy, čisté výnosy z poplatkov a provízií vzrástli len mierne. Bankový sektor sa musel podľa vyjadrení spoločnosti vyrovnať aj so zvyšovaním bankového odvodu na jeho dvojnásobok. Medziročne v banke vzrástol z 1,8 mil. eur až na 3,8 mil. eur. A práve uvedené externé vplyvy mali za následok medziročné zníženie hospodárskeho výsledku Poštovej banky.
"Situácia na bankovom trhu bola zhoršená aj pred pandémiou, a to najmä vládnymi zásahmi teda zvýšením protiústavného bankového odvodu na konci minulého roka," povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Pandémia preto podľa nej nabehla na už, nie najlepšie, rozbehnutý vlak. "Výsledok je, že zisky bánk už v prvom štvrťroku boli najmenšie za 20 rokov. COVID-19 situáciu len skomplikoval, napriek tomu bankový odvod zostáva," konštatuje Žáčková.
Na druhej strane, Poštová banka už pred koronakrízou urobila podľa Žáčkovej mnohé úsporné opatrenia. "Znížili sme počet zamestnancov, zrušili projekty, ktoré sa nevyhnutne netýkali zlepšenia servisu klientom, okresali CSR projekty a eventy. Napriek výpadku príjmov, ani jeden z našich scenárov ďalšieho vývoja ani prinajmenšom neindikuje problémy s dostatkom kapitálu, či likvidity. Veríme, že v druhej polovici roka, najmä ku koncu, príde oživenie biznisu," dodala Žáčková.
Objem úverov Poštovej banky ku koncu marca vzrástol o vyše 131 mil. eur na takmer 2,56 mld. eur. Dialo sa tak pod tlakom vysoko konkurenčného prostredia, ktoré malo vplyv aj na nižšie čisté úrokové výnosy spoločnosti. Tie klesli z 42,19 mil. eur na 35,54 mil. eur. Naopak, čisté výnosy z poplatkov a provízií vzrástli o 1,77 mil. eur. Rovnako banka rástla v počte bežných účtov a zostatkov na nich, čo sa odzrkadlilo na strane vkladov od obyvateľstva. Pribúda taktiež podľa spoločnosti aj počet aktívnych klientov.
S následkami koronavírusu na podnikanie počíta teda banka aj do budúcnosti. "S ohľadom na zvýšený výskyt stratových udalostí v dôsledku ochorenia COVID-19 môžeme očakávať dopad na kvalitu úverového portfólia, a práve preto v nasledujúcich mesiacoch predpokladáme nárast tvorby opravných položiek," vysvetľuje generálny riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko. Koľko bude konečný účet za COVID-19 do značnej miery ovplyvní podľa neho aj fakt, ako rýchlo sa ekonomika vráti do normálnych koľají.
"Preto veríme v to, že vláda zruší protiústavný bankový odvod, ktorý všetky banky brzdí v rozvoji a zhoršuje ich pripravenosť na ďalšie „výzvy“ a rýchlo uvoľní zabrzdenú ekonomiku. Banky tak ako jedny z mála spoločností od štátu žiadnu priamu finančnú podporu nepožadujú," dodáva Zaťko. Ministerstvo financií zatiaľ len uvádza, že rokovania o budúcnosti bankového odvodu pokračujú. Naznačuje však, že podmienky by sa mali zmierniť, keďže na naštartovanie ekonomiky bude zdravý bankový sektor nevyhnutný. No o podrobnostiach zatiaľ nechce hovoriť ani rezort a ani Slovenská banková asociácia.
Poštová banka vznikla na konci decembra 1992 a svoju činnosť začala 1. januára 1993. Na základe zmluvy so Slovenskou poštou predáva svoje produkty a služby aj prostredníctvom vyše 1 500 pôšt umiestnených na celom území Slovenska. Ku koncu júna 2013 bol ešte vyše 90-percentným vlastníkom banky Istrokapital, no od júla 2013 vlastní majoritu skupina J&T.
Zdroj: SITA, Foto: Poštová banka
Tweet