Zahraničný obchod potešil, no optimizmus brzdia energie aj slabý dopyt zo zahraničia
Slovenský zahraničný obchod sa po mimoriadne silnom máji v júni vrátil do bežnejších koľají.
Hoci prebytok obchodnej bilancie klesol na 372,9 milióna eur, analytici upozorňujú, že nejde o negatívny signál. Za slabším saldom stál najmä výraznejší rast dovozu, ktorý súvisel s vyššími dovozmi energetických surovín aj oživením priemyselnej výroby. Zároveň sa výrazne zrýchlil rast exportu, najmä v kľúčovom segmente strojov a automobilov, čo naznačuje zlepšenie kondície slovenského priemyslu.
Podľa údajov Štatistického úradu sa vývoz v júni medziročne zvýšil o 8,2 percenta, zatiaľ čo dovoz vzrástol ešte rýchlejšie, o 9,5 percenta. Za prvých šesť mesiacov roka tak Slovensko dosiahlo prebytok zahraničného obchodu vo výške približne 1,7 miliardy eur. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že jún priniesol predovšetkým normalizáciu po prekvapivých májových výsledkoch. Kým v máji boli dovozy energetických surovín nezvyčajne slabé a export automobilov zaostal, v júni sa situácia v oboch prípadoch výrazne zmenila.
Významnú úlohu zohrali najmä vyššie dovozy ropy a plynu. Hoci sa ceny energií po čiastočnej stabilizácii konfliktu na Blízkom východe medzimesačne zmiernili, v medziročnom porovnaní zostávali stále výrazne vyššie, čo nafúklo hodnotu dovozov. Koršňák upozorňuje, že práve surovinové dovozy patrili medzi hlavné dôvody rastu importu.
Pozitívnou správou je podľa analytikov vývoj v najdôležitejšej exportnej kategórii, ktorou sú stroje a prepravné zariadenia. Po májovom poklese sa ich vývoz v júni medziročne zvýšil o 6,1 percenta, čo predstavuje najvyššie tempo rastu od začiatku roka. Podobný vývoj bol viditeľný aj na dovoznej strane, kde rástli dovozy materiálov a komponentov potrebných na výrobu.
Koršňák preto predpokladá, že nejde iba o technický efekt oneskorených expedícií z predchádzajúceho mesiaca. „Vyššie vývozy sa prejavili aj na dovoznej strane, pravdepodobne v dôsledku vyšších dovozov materiálu a polotovarov do výroby. To by naznačovalo, že volatilita vo vývozoch v tejto kategórii pravdepodobne nemala len technický charakter, ale mohla byť podporená aj silnejšou produkciou domácich výrobcov v júni,“ uvádza analytik UniCredit Bank.
Podobne hodnotí júnové výsledky aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Hoci samotný prebytok obchodnej bilancie zaostal za očakávaniami banky, za pozitívny signál považuje zrýchlenie zahraničnoobchodnej aktivity. Podľa neho mala kategória strojov a prepravných zariadení rozhodujúci podiel na raste exportu aj importu. „V prípade exportu aj importu mala kľúčová kategória stroje a prepravné zariadenia najvyšší pozitívny príspevok k medziročnému rastu, čo možno vnímať ako priaznivý signál pre aktivitu slovenského priemyslu,“ konštatuje Kočiš.
Významným motorom exportu zostáva Európska únia. Takmer 79 percent slovenského vývozu smerovalo práve na európske trhy, pričom export do členských krajín medziročne vzrástol takmer o 11 percent. Naopak, vývoz mimo Európskej únie mierne klesol. Analytici zároveň upozorňujú, že silnejší rast dovozu nemusí byť automaticky negatívnou správou. Ak totiž súvisí s dovozom výrobných vstupov a komponentov, môže naznačovať vyššiu priemyselnú aktivitu v ďalších mesiacoch.
Napriek priaznivým júnovým číslam zostáva výhľad opatrný. Koršňák očakáva, že prebytky zahraničného obchodu sa v ďalších mesiacoch už nebudú rozširovať. Postupne ich budú znižovať stále vyššie ceny energetických surovín, slabý zahraničný dopyt aj zhoršená konkurencieschopnosť slovenských exportérov, ku ktorej podľa neho prispieva aj menej priaznivé domáce podnikateľské prostredie. Na druhej strane bude obchodnú bilanciu podporovať utlmený domáci dopyt, ktorý obmedzuje rast spotrebných aj investičných dovozov. UniCredit Bank preto očakáva, že prebytok zahraničného obchodu sa do konca roka zmierni približne na 1,5 percenta hrubého domáceho produktu.
Aj podľa Kočiša bude tempo tvorby prebytkov v druhej polovici roka slabšie a celoročný výsledok by sa mohol pohybovať pod úrovňou dvoch percent HDP. Obaja analytici sa zhodujú, že slovenský zahraničný obchod bude aj naďalej výrazne závisieť od vývoja svetovej ekonomiky. Medzi hlavné riziká patrí geopolitické napätie na Blízkom východe, ktoré môže opäť zvýšiť ceny ropy a plynu a zhoršiť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Výzvou zostáva aj slabší globálny dopyt, pomalšie hospodárske oživenie hlavných obchodných partnerov, obchodné bariéry či pretrvávajúca geopolitická neistota.
Napriek týmto rizikám však júnové údaje podľa analytikov ukazujú, že slovenský export si zatiaľ dokáže udržať odolnosť aj v náročnom medzinárodnom prostredí. K priaznivému saldu zahraničného obchodu navyše naďalej prispieva aj slabší domáci dopyt a utlmená spotreba, ktoré znižujú tlak na rast dovozu.
Zdroj: SITA, Foto: pexels.com
Tweet