Slováci vnímajú infláciu najmä cez rastúce cenovky. Viac ako dve tretiny ľudí však nerozumie jej dopadom na ich osobné úspory

27.09.2022 (13:00)

Zdražovanie je na Slovensku kľúčovou témou, avšak už menej ľudí si uvedomuje negatívny dopad inflácie na svoje úspory. Väčšina populácie buď vôbec nevie ako zhodnotiť našetrené financie alebo nesprávne pristupuje k voľbe týchto nástrojov (dokopy takmer 70 % Slovákov).

Približne rovnaký počet ľudí sa mylne domnieva, že inflácia zvýhodňuje práve tých, čo majú úspory alebo sa vôbec nevie vyjadriť na túto tému (spolu 74 %). Vyplýva to z najnovšieho prieskumu 2muse¹ realizovanom pre 365.bank.

Rastúca inflácia sa prejavuje nielen cez zvyšujúce sa ceny potravín, pohonných hmôt, energií či služieb, no zásadne znižuje aj hodnotu úspor. V dôsledku nej totiž klesá kúpna sila peňazí, teda to, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Nie každý Slovák si to však uvedomuje. V prieskume 365.bank iba necelá tretina ľudí správne označila za spôsob, ako zhodnotiť svoje úspory, investovanie.

Aj keď trhy môžu zaznamenávať krátkodobé poklesy, investovať je potrebné, a to dlhodobo. Korekcia trhov je pritom z pohľadu investorov žiadaná, pretože vytvára príležitosť na výhodnejší nákup. „Vo viacročnom horizonte prináša reálne zhodnotenie úspor, a preto je vhodným nástrojom na zmiernenie dopadov inflácie. Tá sa v priemernej dlhodobej globálnej miere pohybuje medzi 2 až 3 %, práve preto je dlhodobé investovanie ideálnym nástrojom na jej prekonanie a ochranu úspor,“ uvádza Jana Glasová analytička 365.bank.

• 365.invest má nového člena predstavenstva
• Priemerný pokles trhu trvá aj jeden a štvrť roka. Ten aktuálny mu zatiaľ „nešliape na päty“, no čakať na úplné dno by sa nemuselo vyplatiť. Ako dnes investovať?
• Našetriť na nehnuteľnosť by priemernému Slovákovi trvalo približne 12 rokov odkladania celého platu. S realitným fondom sa k ziskom z vlastníctva dostane jednoduchšie

Podľa prieskumu 365.bank väčšina populácie preferuje možnosti, ktoré im výnos reálne neprinesú alebo sa v téme vôbec neorientuje (dokopy takmer 70 %). Najčastejšie sa pritom Slováci prikláňali k preferencii držať peniaze v hotovosti (približne tretina), na bežnom účte (13 %) a pre desatinu sú riešením klasické sporiace produkty, ktorých úročenie sa pohybuje okolo nuly. Približne 15 % populácie sa vôbec nevedelo vyjadriť, ktoré nástroje sú pre zhodnotenie ich úspor najvýhodnejšie.

„Aj keď tretina populácie správne označila investovanie za spôsob, akým zhodnotiť svoje financie, v prípade že by Slovákom každý mesiac ostalo pár desiatok eur navyše, reálne by ich investovalo len 15 % ľudí. Zhodnocovať úspory takýmto spôsobom je pritom dnes jednoduché a dostupné aj na pár klikov v mobilnej aplikácii. Je to vhodná forma pre začiatočníkov, ktorí môžu investovať sumy už od 20 eur. Výhodou je aj to, že v prípade nástrojov ako sú podielové fondy človek necháva ich správu na odborníkov, a tak mu odpadá nutnosť orientovať sa v tejto problematike,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

Fakt, že sú Slováci konzervatívni, a to aj v čase inflácie, pritom podčiarkuje aj skutočnosť, že ak by im každý mesiac zostalo na účte o 30 eur viac, takmer každý druhý by ich odložil na sporenie. Takmer pätina by ich smerovala do bežnej spotreby (na potraviny, benzín a pod.) a približne desatina by si dopriala a minula ich na niečo pre seba. Podľa Valko Gálikovej by pritom mohli byť vhodným kompromisom pre rizikovo averzných ľudí kombinované produkty, ktoré spájajú istotou termínovaného vkladu s garantovaným výnosom spolu s možnosťou získať vyššie zhodnotenie prostredníctvom investovania do podielového fondu.

Jedným z dôvodov, prečo populácia volí nástroje neprinášajúce zhodnotenie môže byť aj problém s finančnou gramotnosťou a s tým spojená skutočnosť, že nie každý si uvedomuje dopad inflácie na svoje úspory. Podľa prieskumu 365.bank sa Slováci ani v tejto téme dobre neorientujú. Na otázku, či aktuálna situácia zvýhodňuje ľudí, ktorí majú úspory alebo naopak tých, čo majú dlhy totiž väčšina odpovedala buď nesprávne alebo odpovedať nevedela (dokopy 70 % populácie). Len necelá tretina vníma, že beneficientom v časoch vysokej inflácie sú práve dlžníci, ktorým sa ich dlhy znižujú.

¹ Prieskum agentúry 2muse realizovaný pre 365.bank na reprezentatívnej vzorke 1006 respondentov v období od 8. do 14. septembra 2022.

(Tlačová správa)
 


Tweet