Kapitálové trhy sú ako zombie nadopované centrálnymi bankami

19.4.2018

Blížime sa ku koncu najväčšieho experimentu v menovej politike v histórii a navyše na pozadí vzostupu nacionalizmu, ohromujúcej príjmovej nerovnosti a stratených nádejí mladej generácie. Centrálne banky v minulosti svojimi krokmi prevzali právomoc politikov a regulátorov. Vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu držali úrokové miery rekordne nízko, v niektorých prípadoch až v negatívnom teritóriu, po oveľa dlhší čas ako by mal byť normálne. Na jednej strane to bolo potrebné, aby sa trhy udržali v dobrej kondícii, na druhej strane však vedľajšie účinky zabili fungovanie trhu.

Bez ohľadu na krátke záblesky volatility v prvom kvartáli tohto roku, by som súčasné kapitálové trhy prirovnal k pomaly sa pohybujúcemu zombie, ktoré v pazúroch nesie nízku volatilitu, extrémne vysoké ocenenie všetkých tried aktív, bez známok rastu produktivity a s masívnym nárastom nerovnosti. Okrem toho, že rozšafná monetárna politika kúpila trhom čas, zvýšila súčasne aj vzájomnú závislosť medzi trhmi a krajinami v stále viac globalizovanej ekonomike. Americký Fed podporil viac rozvíjajúce sa trhy ako samotné Spojené štáty americké. Čína sa stala hlavným motorom globálneho rastu, keď „zachránila“ svet v roku 2008 expanziou úverov a stimulov bezprecedentným tempom. Kroky Číny sa preniesli do sveta a pomohli mu tak prežiť ťažké roky 2009 a 2010.

Globalizácia a čiastočne aj pumpovanie peňazí centrálnymi bankami na trhy pomohli viac bohatým, zatiaľ čo priemerne hospodársky aktívny človek stratil. Dôsledkom je koniec koncov aj rozhodnutie o vystúpení Británie z EÚ, či zvolenia Donalda Trumpa za amerického prezidenta.

Kto sa odváži povedať, že tento krát je situácia predsa iná?

Podľa nášho názoru, svet má už svoj vrchol globalizácie za sebou. Kvôli politike centrálnych bánk pravdepodobne čoskoro skončí 35 ročný trend klesajúcich úrokových sadzieb, čiže ceny peňazí. Dôsledky budú enormné. Svetový dlh totiž narástol na 237 biliónov dolárov, no svetové hospodárstvo rástlo len minimálne. Boli sme svedkami aj revolúcie v informačných technológiách, počas ktorej sa technologické spoločnosti stali dominantnými monopolmi, ktoré vlastnia obrovské množstvo údajov bežných ľudí, oveľa väčšie ako majú vlády.

Sme otrokmi technológií?

Z pohľadu investora môžeme vzdať hold skupine FANG (Facebook, Amazon, Netflix, Google). Tieto firmy dosahujú obrovské zisky, avšak za cenu ich monopolistického správania, ktoré zabíja hospodársky rast a produktivitu a na konci dňa si od spotrebiteľov vyžaduje vysokú daň. Jednotlivé krajiny by si mali svoje trhy chrániť, ale namiesto toho dovolili týmto spoločnostiam šialene rýchlo napredovať.

Situácia sa však vďaka európskej iniciatíve GDPR (nariadenie o ochrane údajov) a štvorpercentnej dani z obratu technologických spoločností zmení. Práve tieto firmy tvoria 25 percent akciového trhu v USA. Historicky vždy, keď niektorý sektor dosiahol túto úroveň, znamenalo to pre neho „krok späť“. Posledným odvetvím, ktoré dosiahlo túto úroveň, bolo bankovníctvo a vieme, čo sa stalo. Bankovníctvo postihla silná regulácia, väčší dohľad a menší zisk.

Na druhej strane regulácia technologického sektora ovplyvní ekonomiku, ktorá bude expandovať pomalšie. Predpokladáme, že súčasne trendy v technológiách, ako napríklad vytváranie aplikácií, či zbieranie dát, sa budú musieť prispôsobiť prísnejším pravidlám, čo zvýši náklady.
Spojené štáty nečaká vďaka daňovej reforme žiaden výraznejší rast ekonomiky. Cena bývania v New Yorku už poklesla o 15-20 percent a inflácia je v nedohľadne, pretože dopyt po pôžičkách a rýchlosť obehu peňazí v ekonomike klesajú a čoskoro sa dostanú do negatívneho teritória.

Mladí pesimisti

Mladí ľudia pociťujú ekonomické problémy oveľa silnejšie. Napríklad si ťažšie hľadajú prácu, najmä keď musia mať takmer doktorandský titul. Mladí ľudia sa kvôli vysokým nákladom na štúdium, alebo nákladom na vlastníctvo nehnuteľnosti, čoraz viac zadlžujú. Okrem toho technológie, s ktorými vyrastali, ich neoslobodzujú, ale naopak cez sociálne siete rozptyľujú.

autor: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank
zdroj: Saxo Bank